Voľba ústavných sudcov pripomína nekonečný príbeh. Na Ústavnom súde SR sa má vymeniť deväť z celkového počtu 13 sudcov, vrátane predsedu. Poslanci parlamentu však stále nevybrali všetkých 18 kandidátov, z ktorých si má prezident vybrať polovicu. Ústavný súd SR je tak od 16. februára 2019 značne paralyzovaný, keď na ňom zostali iba štyria sudcovia z trinástich. Prakticky funguje iba jeden trojčlenný senát v dvoch variantoch.
Nové pravidlá voľby ústavných sudcov obsahujú verejné vypočutie kandidátov pred ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR. Deviati sudcovia či sudkyne budú obliekať taláre najbližších 12 rokov. Noví sudcovia sa volia podľa starých pravidiel, keďže sa vládnej koalícii na jeseň minulého roka nepodarilo presadiť zmeny. Uchádzačom stačí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady SR, najmenej však 39. Parlament má zvoliť 18 kandidátov, z ktorých následne prezident Slovenskej republiky vymenuje polovicu.
Návrhy kandidátov na post sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR sa môžu podávať do podateľne Kancelárie Národnej rady (NR) SR. Návrhy na voľbu kandidátov na sudcov ÚS môžu podávať poslanci NR SR, vláda SR, predseda ÚS, predseda Súdnej rady SR, najmenej päť členov Súdnej rady SR, predseda Najvyššieho súdu SR, predseda Najvyššieho správneho súdu SR, verejný ochranca práv, generálny prokurátor SR, profesijné organizácie právnikov, ako aj vedecké inštitúcie pôsobiace v oblasti práva.
Kandidátov ešte pred voľbou v pléne čaká verejné vypočutie pred parlamentným ústavnoprávnym výborom. Termín predkladania návrhov kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR uplynie. Následne bude kandidátov vypočúvať parlamentný ústavnoprávny výbor. Voľba kandidátov sa uskutoční na schôdzi NR SR. Poslanci majú zvoliť 18 kandidátov, ktorých majú predložiť prezidentovi SR. Ten z nich má vymenovať deviatich sudcov za tých, ktorým sa skončilo funkčné obdobie 16. februára.
Hlava štátu rozumie znechuteniu a nedôvere, ktorú priebeh prvej voľby vyvolal.
Ako sú vymenovaní sudcovia Najvyššieho súdu USA? - Peter Paccone
Verejné vypočúvanie kandidátov sa uskutočnilo 23., 24., a 25. januára 2019. Verejné vypočúvanie kandidátov na post ústavných sudcov je naplánované opäť na tri dni, od 21. do 23. marca aj vrátane soboty. Následne bude na marcovej schôdzi parlament opätovne voliť 18 kandidátov, z ktorých vyberie prezident polovicu. Pri prvom pokuse sa prihlásilo až 40 kandidátov, nakoniec však parlament hlasoval o 37.
"Ako hovorca predsedu Róberta Madeja som splnomocnený ohlásiť, že vypočúvací ústavnoprávny výbor k ďalšej voľbe kandidátov na ústavných sudcov sa uskutoční vo štvrtok až sobotu od 21. do 23. marca 2019. Teda splnomocnený nie som, ale však viete," uviedol Dostál na sociálnej sieti. Uchádzačov môžu navrhovať oprávnené inštitúcie či jednotlivci do 5. marca.
Zástupcovia organizácie informovali, že vypočutie by podľa nich malo byť tak podrobné a dôkladné, aby sa ukázali rozdiely medzi kandidátmi a aby bolo zjavné, ktorí kandidáti sú na túto funkciu najspôsobilejší. "Keďže pre dobrého ústavného sudcu je kľúčová osobnosť, hodnotové postoje a charakter, je veľmi dôležité, aby sa otázky zamerali aj na tieto požiadavky. Preto navrhujeme najmä otázky, ktoré neskúmajú špecifické odborné znalosti kandidátov, ktoré by sa dali naučiť z učebníc, ale snažia sa ukázať ich spôsob myslenia a ich hodnotové postoje," uviedol v tejto súvislosti právnik VIA IURIS Peter Wilfling.
"Otázky sme zverejnili, aby mali všetci kandidáti rovnakú šancu premyslieť si odpovede a aby nikto nebol znevýhodnený," doplnil Wilfling. Advokátka Kristína Babiaková zdôraznila, že podľa prieskumu VIA IURIS viac ako 83 percent opýtaných občanov preferuje, aby kandidáti verejne odpovedali na veľký počet podrobných otázok, aby sa zistilo, či sú dôveryhodné osoby a odborníci.
Medzi otázky, ktoré boli kandidátom položené, patrili:
- Čo považujete za Váš najväčší profesionálny prínos pre ochranu základných práv?
- Aký najzaujímavejší ústavnoprávny problém alebo dilemu ste riešili?
- Zažili ste vo svojej profesionálnej činnosti niekedy situáciu, ktorá mala charakter etickej, morálnej dilemy? Aká to bola situácia a ako ste ju riešili?
- Akých konkrétnych konaní by sa mal podľa vás ústavný sudca vyvarovať, aby nebola spochybnená jeho nezávislosť a nestrannosť? Akých konaní, vzťahov a kontaktov sa budete musieť vzdať vy osobne, ak sa stanete ústavným sudcom/sudkyňou?
- Aké etické dilemy sa podľa vás môžu vyskytnúť v práci ústavného sudcu? Načrtnite spôsob, akým ich chcete riešiť.
- Ako by sa podľa vás mala zabezpečovať dôveryhodnosť Ústavného súdu SR?
- Vzdali by ste sa funkcie ústavného sudcu ak by vyšlo najavo, že vaša kvalifikačná práca preukázateľne porušuje autorské právo?
- Môže ústavný sudca verejne hodnotiť konanie účastníkov konania aj mimo právneho hodnotenia v súdnom rozhodnutí? Ak áno, za akých podmienok? Aké sú podľa vás limity slobody prejavu ústavných sudcov?
- Predstavte si situáciu, že civilné lietadlo plné pasažierov je unesené teroristami a nasmerované na husto obývanú oblasť mesta s vládnymi budovami. Súhlasili by ste so zostrelením tohto uneseného lietadla predtým, ako sa do tejto obývanej oblasti dostane? Je podľa vás zostrelenie civilného lietadla s cestujúcimi, ktoré bolo unesené teroristami, v súlade s ústavou?
- Je podľa vás možné použiť fyzické násilie za účelom vynútenia informácií o plánovanom teroristickom útoku od teroristu, keď je dôvodné sa domnievať, že pri ňom môže prísť o život viacero ľudí?
- Čo si myslíte o sudcovskej zdržanlivosti a o sudcovskom aktivizme na ústavnom súde? Uveďte príklad, kedy ste rozhodnutie Ústavného súdu SR považovali za príliš aktivistické a kedy bolo príliš zdržanlivé. Prečo?
- Kde sú podľa vás hranice rozširujúceho (extenzívneho) výkladu ústavy? Neprekročil ich Ústavný súd SR vo veci výkladu právomoci prezidenta nevymenovať parlamentom zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora?
- Môže podľa vás ústavný súd rozhodnúť aj o tom, že ústavný zákon je v rozpore s ústavou a môže zrušiť takýto ústavný zákon? (napr. zrušiť ústavný zákon o predčasných voľbách - ako v Českej republike v kauze Melčák)
- Je podľa vás zoznam a obsah ľudských práv uzavretý a určitý, alebo sa môže meniť (rozširovať alebo zužovať) v závislosti od vývoja spoločnosti aj bez zmeny textu ústavy?
- Aký je podľa vás rozdiel medzi nespravodlivým zákonom a neústavným zákonom?
- Do akej miery by mal ústavný súd rešpektovať predchádzajúce rozhodnutia pléna ústavného súdu a kedy sa od nich môže odchýliť?
- S akým rozhodnutím Ústavného súdu SR nesúhlasíte a prečo?
- S ktorým rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva nesúhlasíte a prečo?
- Aké sú podľa vás najväčšie existujúce problémy v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (okrem dĺžky konania)?
- Ako hodnotíte rozhodnutie Ústavného súdu SR o súlade zákona o umelom prerušení tehotenstva s ústavou?
- Súhlasíte s rozhodnutím väčšiny Ústavného súdu SR vo veci tzv. Mečiarových amnestií? Súhlasíte prípadne s nejakým odlišným stanoviskom k rozhodnutiu väčšiny? Svoju odpoveď odôvodnite.
- Čo si myslíte o ústavnosti zákazu hanobenia a podnecovania nenávisti pre politické presvedčenie?
- Aký je váš názor na preverovanie sudcov orgánmi ako Národný bezpečnostný úrad SR? Vyjadrite aspoň základný spôsob, ako o veci uvažujete.
- Čo si myslíte o fenoméne úmyselného šírenia nepravdivých správ (fake news) na sociálnych sieťach a internete z hľadiska slobody prejavu?
- Čo si myslíte o aplikácii princípu „materiálneho právneho štátu“ v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR? Môže ústavný súd podľa Vás rozhodnúť aj v rozpore so znením zákona, a to za tým účelom, aby bol naplnený princíp materiálneho právneho štátu?
- Do akej miery by mal podľa vás ústavný súd zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov?
- Ako hodnotíte postupy (testy), ktoré používa ústavný súd pri posudzovaní, či došlo k protiústavnému zásahu do základných práv? Napríklad test proporcionality, test diskriminácie atď.
- Aký je váš názor na to, ako sa stavia Ústavný súd SR k prednosti európskeho práva pred slovenským ústavným právom?
- Aký je váš názor na záväznosť rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré nie sú adresované Slovenskej republike?
- Sú nejaké základné koncepty súčasnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, tzv. doktríny, s ktorými nesúhlasíte?
Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR vypočul posledných kandidátov na sudcov ústavného súdu v rámci štvrtkového zasadnutia. V prvý deň híringu členovia výboru v priestoroch historickej budovy NR SR na Župnom námestí v Bratislave vypočuli 12 kandidátov. Ďalší prídu na rad. Traja kandidáti, Stanislav Irsák, Pavol Malich a Marek Tomašovič na vypočutie neprišli. Zástupca kancelárie prezidenta prítomný na výbore vyhlásil, že títo traja by mali stiahnuť svoju kandidatúru, lebo neabsolvujú vypočutie a nie je možné klásť im otázky.
Predseda výboru Róbert Madej (Smer) upozornil na to, že výbor môže hlasovať len o tom, či kandidáti spĺňajú podmienky. Neúčasť jedného z kandidátov spôsobila menší konflikt medzi členmi ústavnoprávneho výboru aj pri predchádzajúcej voľbe ústavných sudcov. Z januárového zasadnutia výboru sa v prvý deň verejného vypočúvania ospravedlnila bratislavská krajská sudkyňa Eva Fulcová, ktorá výboru zaslala list s vysvetlením o hospitalizácii a potvrdením práceneschopnosti. Prejavila však záujem uchádzať sa o post ústavného sudcu aj naďalej. Niektorí členovia výboru však tvrdili, že neúčasť ju z voľby diskvalifikuje. Predseda výboru Róbert Madej dal Fulcovej šancu vystúpiť v priebehu nasledujúcich dvoch dní.
„Post ústavného sudcu považujem za vrchol sudcovskej kariéry. Myslím si, že som vo veku, kedy ešte mám čo ponúknuť a mohol by som byť prínosom. Ak by som mal o desať rokov viac, asi by som už nad tým neuvažoval,“ priznal 53-ročný Melicher. Opätovne sa o zvolenie pokúša preto, lebo prvú februárovú voľbu považuje za zmarenú. „Nevyjadrili sa v nej všetci poslanci, lebo sa nevedeli zhodnúť, či voľba bude verejná alebo tajná. V januári vyhlásil, že na Slovensku je kríza dôvery v inštitúcie a tvrdil, že disponuje skúsenosťami, ktoré mu umožňujú vcítiť sa do pozície osoby, ktorá sa obracia na ústavný súd.
„Dá sa voliť aj rýchlejšia cesta na úkor kvality. Pri takýchto rozhodnutiach som trošku pomalší. Niekedy má človek málo času písať, keď veľa číta. Ale pri väčšej snahe by som už docentom bol,“ priznal Kseňák s tým, že chýbajúcu docentúru ako hendikep nevníma. Na otázku, prečo kandiduje opäť, vo štvrtok odvetil, že to vníma aj ako prejav dôvery od stavovskej organizácie, ktorá ho navrhla. „Asi je to v mojej povahe, že ak sa o niečo snažím, tak istú dobu. Kováčechová pred výborom uviedla, že je žiaduce, aby bol súd zložený z viacerých právnických odvetví.
„Zloženie Ústavného súdu SR by malo byť pestré,“ povedala. Na otázku, prečo sa rozhodla opakovane kandidovať, odpovedala tak, že prvotný neúspech ju neodradil a nechcela rezignovať. „Dlho som uvažovala, či sa zapojím do ďalšieho kola. Pravdupovediac, mne bolo veľmi ľúto, že sa nepodarilo nájsť dostatok hlasov aspoň pre niekoľko uchádzačov. Myslím si, že jeden z hlavných dôvodov je, že ľudia by mali mať záujem o verejné funkcie. Kaššák pôsobí ako advokát a vysokoškolský pedagóg.
„Vedel by som ponúknuť zaujímavé pohľady a aspekty. Samozrejme v prípade, že by som bol zvolený a menovaný,“ povedal dnes pred výborom Kaššák. Dodal, že pri jeho osobe sa spája teória právneho odvetvia s reálnym výkonom v pedagogickej či inej podobe. Kaššák nie je zástancom prílišnej integrácie v rámci Európskej únie, respektíve nie je za akési spojené štáty európske. Advokát a pedagóg bol tiež kedysi členom strany Smer-SD. Advokáta Martina Javorčeka nominoval dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Aj on už absolvoval januárové vypočutie a podobne ako ostatní neuspel v prvej februárovej voľbe.
„Právo mám rád, vždy som sa snažil komunikovať čestne a zodpovedne,“ povedal o sebe. V januári zdôraznil, že sa cíti slobodný a nezávislý. Povedal, že nevie tolerovať klamstvo, neúprimnosť a nespravodlivosť. Výbor vypočul aj advokáta Radovan Hrádeka, ktorý absolvoval aj januárové vypočutie. Pred samotnou februárovou voľbou v pléne však odstúpil. Hrádek vo štvrtok vyhlásil, že neexistuje, aby sa sudcom ÚS mohol stať politik.
Opätovným kandidátom je aj právnik a sekčný riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Michal Ďuriš. Navrhli ho Slovenská advokátska komora a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Poslancov zaujímalo, ako Ďuriš vníma rozhodnutie Ústavného súdu SR zo záveru januára tohto roka, keď rozhodol o nesúlade ústavného zákona s ústavou. Podľa Ďuriša toto rozhodnutie prekročilo právomoci Ústavného súdu SR, keď by sa obdobným nálezom mohol riadiť aj v budúcnosti. „Nesúhlasím s ním. Ústavný súd obmedzil zákonodárnu moc. Mne vychádza to rozhodnutie mierne cez čiaru a mierne nebezpečné, pretože by mohol súd postupovať rovnako v budúcnosti,“ povedal Ďuriš.
Plénum Ústavného súdu SR rozhodlo, že časti prijatého ústavného zákona z roku 2014 umožňujúce plošné previerky sudcov Národným bezpečnostným úradom (NBÚ) sú v rozpore s Ústavou SR. Ďuriš by súhlasil s tajnou voľbou v Národnej rade SR, keď by podľa vlastných slov cítil väčší komfort v istých veciach. Sudca Najvyššieho súdu SR Libor Duľa je kandidátom predsedníčky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej, dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduarda Burdu a Slovenskej advokátskej komory.
Vysokoškolského profesora Antona Dulaka navrhla Notárska komora. Podľa svojho motivačného listu sa venuje otázkam občianskeho práva a osobitne ochrane slabšej strany, čiže spotrebiteľa, v súkromnom práve. „Pre každého právnika je pozícia ústavného sudcu méta. Januárové rozhodnutie Ústavného súdu o tom, že plošné preverovanie sudcov Národným bezpečnostným úradom, ktoré zaviedla novela Ústavy SR z roku 2014, je v rozpore s ústavou, označil Dulak za také, ktoré je zásahom do najvyššieho zákona štátu a malo by byť len výnimočné. Hľadať chyby v Ústave je podľa Duditša ťažké. Treba ju najmä rešpektovať, lebo vznikla z vôle ľudu.
„Naša Ústava nie je nevydarený kúsok, ale to nie je dôvod, aby sme sa jej nemohli dotknúť. Beriem ju ako živý organizmus, netreba do nej často zasahovať, ale musí to byť zrkadlo spoločnosti, odrážať jej hodnoty,“ odpovedal Duditš na otázku zástupcu kancelárie prezidenta. Za 34 rokov veľmi pestrej právnej praxe som žila a žijem svojou profesiou. Nikdy som nebola zapojená v žiadnej stane a hnutí. Bola to profesia a odbornosť, ktorej som sa venovala, vyhlásila kandidátka na post ústavnej sudkyne Katarína Čechová. Na pozíciu ju nominovala ombudsmanka Mária Patakyová.
Korupciu v súdnictve označila Čechová najmä za otázku výchovy a dodržiavania etických pravidiel už na úrovni vyšších súdnych úradníkov a predtým čakateľov. Značná miera nezávislosti a služba verejnosti. Takto sa ako advokát charakterizoval Pavol Boroň, ktorý absolvoval ako v poradí prvý kandidát na post ústavného sudcu v novej voľbe vypočutie. Do funkcie ho nominoval nezaradený poslanec NR SR Rastislav Holúbek. „Celý svoj život som právnikom. Môj príbeh je celkom zaujímavý,“ konštatoval.
Boroň spomenul, že okrem iného pôsobil v tíme, ktorý pracoval na príprave Ústavy SR. Advokát Boroň stál aj pri vzniku Národnej banky Slovenska, neskôr bol šéfom Miestneho odboru Matice Slovenskej v Banskej Bystrici. Tvrdí o sebe, že v právnickej praxi sa vždy snažil vystupovať čestne, zodpovedne, profesionálne a s pokorou. Ústavný sudca musí byť podľa jeho slov nestranný, nezávislý, rokovať o veciach zodpovedne a pracovitý. Sporné rozhodnutia súdov komentovať nechcel s tým, že ich treba rešpektovať. Alojz Baránik (SaS) ho však upozornil, že mu nerozumie, pretože ako ústavný sudca bude musieť verdikty súdov posudzovať.
„Myslel som kritizovanie súdnych rozhodnutí na verejnosti. Premiér Peter Pellegrini (Smer) verí, že parlament na blížiacej sa schôdzi zvolí dostatok kandidátov na ústavných sudcov, aby mal prezident možnosť vybrať minimálne troch ústavných sudcov. „Mohol by sa nájsť dostatok hlasov aspoň na zvolenie toľkých kandidátov na sudcov, ktorí by garantovali a zabezpečili existenciu pléna ústavného súdu, aby mohol rozhodovať,“ povedal.
„Ak by niekto spochybnil voľby prezidenta, kto by rozhodol? Nabádam, verím, aby sa tentokrát našiel konsenzus na zvolenie aspoň šiestich, z ktorých by pán prezident mohol vybrať minimálne troch ústavných sudcov,“ uviedol premiér. Podľa neho by sa nemali voľby neustále vyhlasovať znova a znova pre neúspech voľby. Podobný záujem verejnosti ako počas parlamentného grilovania uchádzačov Ústavný súd dlho nezažil.
Zvolenie kvalitných ústavných sudov, ktorí nebudú poplatní žiadnej vládnej garnitúre, nezabezpečí akokoľvek prepracovaný systém voľby. Jediné, čo dokáže zabezpečiť dosadenie dobrých sudcov na Ústavný súd, je politická vôľa naprieč celým politickým spektrom. A to počnúc vládou, prezidentom a končiac opozíciou. Ministerstvo spravodlivosti preto minulý rok presadilo zmenu spôsobu voľby ústavných sudcov. Kozmetické zmeny V našej histórii zrejme nenájdeme príklad, pri ktorom bol o voľbu sudcov Ústavného súdu väčší záujem médií a verejnosti ako práve teraz. Prispeli k nemu politicky známi a exponovaní kandidáti. Uchádzači ako Robert Fico, Daniela Švecová či Radoslav Procházka neomylne pritiahli pozornosť spoločnosti. Grilovanie kandidátov je po novom verejné a médiá ho „streamujú“ naživo. Podľa ministra spravodlivosti Gábora Gála z Mosta-Híd sa nový spôsob voľby ujal. „Podľa mňa sa voľba veľmi osvedčila. Bolo to sledované. Každý si mohol kandidátov už len na základe motivačných listov všetkých porovnať. Verejne sme poznali ,leitmotív‘ toho, prečo kandidovali,“ vysvetľuje Gál.
Poslancom sa na júnovej schôdzi nepodarilo zvoliť žiadneho kandidáta z piatich uchádzačov. O post sa uchádzali Anton Dulak, Martina Jánošíková, Michaela Králová, Zuzana Pitoňáková a Lívia Trellová. Do novej voľby kandidátov na ústavných sudcov je prihlásených dvanásť uchádzačov. Medzi kandidátov pribudli Ľuboš Szigeti, Marek Tomašovič, Michal Truban, Libor Duľa a Radovan Hrádek. Neskôr sa prihlásil ešte Miloš Maďar. Parlamentný ústavnoprávny výbor prijal do piatku mená šiestich kandidátov na ústavných sudcov.
Na marcovej schôdzi parlamentu bola tak na programe ďalšia voľba. Uchádzačov o post ústavného sudcu mohli oprávnené inštitúcie či jednotlivci navrhovať do utorka 5. marca. O talár na Ústavnom súde SR v ďalšej voľbe chcelo najprv zabojovať rovných 30 kandidátov a kandidátok. Svoju nomináciu však napokon stiahla Eva Fulcová, ktorá sa uchádzala o tento post aj v prvej voľbe.
Verejné vypočúvanie kandidátov sa uskutočnilo 21. a 22. marca 2019 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR dal zelenú všetkým kandidátom. Poslanci parlamentu tentokrát hlasovali v tajnej voľbe a koalícia sa dohodla na určitých menách, ale nebol zvolený potrebný počet 18 kandidátov. V stredu 3. apríla vybrali šiestich kandidátov - Ivan Fiačan, Peter Molnár, Rastislav Kaššák, Ľuboš Szigeti, Daniela Švecová a Michal Truban. Vo štvrtok 4. apríla k šiestim kandidátom pribudli ďalší dvaja - Miloš Maďar a Pavol Malich.
Keďže sa ani v druhej voľbe nepodarilo zvoliť dostatočný počet kandidátov, tak sa celý proces zopakoval po tretí raz. Do tretej voľby sa najprv prihlásilo 25 kandidátov. Všetci opäť museli absolvovať aj verejné vypočúvanie, ktoré sa pred ústavnoprávnym výborom uskutočnilo 2. a 3. mája. Ešte pred vypočutím stiahla svoju kandidatúru Eva Fulcová. O miesto na Ústavnom súde SR bojovali sudcovia, prokurátori, právnici, advokáti, notári, exekútori či bývalí politici. Opakovane dal súhlas so svojou nomináciou exšéf strany Sieť Radoslav Procházka, nováčikmi sú Patrik Palša, Vieroslav Júda a Monika Jurčová. Okrem nich tiež kandidujú Pavol Boroň, Katarína Čechová, Ladislav Duditš, Anton Dulak, Libor Duľa, Michal Ďuriš, Dagmar Fillová, Boris Gerbery, Martina Jánošíková, Eva Kováčechová, Štefan Kseňák, Michal Matulník, Peter Melicher, Soňa Mesiarkinová, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Peter Straka, Robert Šorl, Marek Tomašovič a Martin Vernarský. Poslancom sa však opäť nepodarilo z kandidátov vybrať dosť mien.
V utorok 21. mája najprv v tajnej voľbe prešli Pavol Boroň (76 hlasov), Martin Vernarský (113) a Marek Tomašovič (91). V stredu 22. mája zo zostávajúcich 21 kandidátov ešte v parlamente opäť v tajnej voľbe „odobrili“ aj Patrika Palšu. Prezident Andrej Kiska po tretej voľbe vyhlásil, že Národná rada SR si opäť nesplnila svoju povinnosť a nezvolila 10 kandidátov na ústavných sudcov. Preto sa rozhodol, že ďalších sudcov vymenuje, až keď poslanci doplnia potrebný počet kandidátov tak, ako to od nich vyžaduje ústava. Nasledovať preto bude v júni už štvrtá voľba. Ani voľba na júnovej schôdzi parlamentu nepriniesla dovolenie všetkých potrebných kandidátov. Vo štvrtok 20. júna zo 16 kandidátov poslanci parlamentu zvolili iba Radoslava Procházku, ktorý získal 74 hlasov poslancov. V utorok 25. júna prešla rovnakým počtom hlasov štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Edita Pfundtner a to aj napriek tomu, že koalícia vraj bola dohodnutá na piatich menách. Z požadovaného počtu kandidátov tak stále chýbajú štyri mená. Kancelária prezidenta viackrát potvrdila, že prezidentka Zuzana Čaputová bude menovať sudcov, až keď dostane definitívny a kompletný menoslov.
| Dátum voľby | Počet zvolených kandidátov | Zvolení kandidáti |
|---|---|---|
| 3. apríl | 6 | Ivan Fiačan, Peter Molnár, Rastislav Kaššák, Ľuboš Szigeti, Daniela Švecová, Michal Truban |
| 4. apríl | 2 | Miloš Maďar, Pavol Malich |
| 21. máj | 3 | Pavol Boroň, Martin Vernarský, Marek Tomašovič |
| 22. máj | 1 | Patrik Palša |
| 20. jún | 1 | Radoslav Procházka |
| 25. jún | 1 | Edita Pfundtner |
Budova Ústavného súdu SR
tags: #vypocuvanie #kandidatov #na #post #sudcov