Obec Svätý Anton sa nachádza len 4 km od Banskej Štiavnice, čo je zhruba pol hodiny autom od rýchlostnej cesty R1. Ak sa sem chystáte autom, parkovanie je zadarmo. Pre tých, ktorí uprednostňujú verejnú dopravu, cez Svätý Anton prechádza autobusová linka číslo 602403 z Banskej Štiavnice do Hontianskych Nemcov.
Cykloturistika v okolí Svätého Antona
V okolí Svätého Antona sa nachádza množstvo cyklotrás. V regióne Banskej Štiavnice nájdete takmer 30 značených cyklotrás rôznej náročnosti. Ak preferujete taxi, doprava z Banskej Štiavnice je veľmi dostupná.
História Regiónu
Z archeologických výskumov je známe, že na prelome 3. a 2. storočia p. n. l. obývali tento región Kelti, ktorí prišli do štiavnickej oblasti kvôli ryžovaniu zlata z riek. Banská Štiavnica je považovaná za najstaršie banské mesto na Slovensku. Historiografia pripúšťa intenzívnu banskú činnosť na území Banskej Štiavnice v poslednej štvrtine 12. storočia.
Prvá písomná zmienka o území sa spája s listinou ostrihomského arcibiskupa Maritria z roku 1156 pri príležitosti vysvätenia kostola v Bratke. Hoci sa táto listina nezachovala v origináli, termín a rok jej vydania sa dlho považoval za prvý písomný údaj o Banskej Štiavnici. Dnes sa za prvý hodnoverný písomný prameň pokladá listina z roku 1217, keď sa Alexander z rodu Hunt-Poznanovcov vzdal hodnosti hlavného kráľovského pivničiara. V roku 1228 je územie uvedené ako strieborná baňa.
Mestské a banské práva boli Banskej Štiavnici udelené ešte pred vpádom Tatárov, najneskôr v roku 1243-44. Tieto práva zahŕňali oslobodenie od platenia mýta a poplatkov, ako aj slobodnú ťažbu dreva v kráľovských lesoch pre potreby baníctva. Zachované texty dokazujú, že Banská Štiavnica mala mestské a banské právo už v časoch kráľa Belu IV. (1235-1270).
Štiavnické Bane
Štiavnické Bane boli súčasťou majetku mesta Banská Štiavnica, ale pred rokom 1352 ju zabral kastelán hradu Šášov. Prvý hodnoverný písomný prameň o existencii Sigelbergu pochádza z roku 1352. Od 17. storočia boli Štiavnické Bane súčasťou majetku komorského panstva Šášov. Vznikli ako Vindšachta a k ich vzniku prispel rozvoj baníctva. V 17. storočí sa na jej ochranu vybudoval rozsiahly fortifikačný systém. Štiavnické Bane boli prioritnými strediskami baníctva s celoeurópskym významom.
Tajchy
V banskoštiavnickej oblasti bol od začiatku 16. storočia do polovice 19. storočia vybudovaný vodohospodársky systém umelých vodných nádrží, nazývaných tajchy. Voda sa kumulovala vo vodných nádržiach a z nich sa náhonovými jarkami rozvádzala k banským zariadeniam. Vodné nádrže vybudovali pre potreby vtedajšieho baníctva a teraz sú vyhľadávanými miestami odpočinku.
Zo sedla Krížna vedie žltá značka po asfaltovej ceste k Počúvadlianskemu jazeru. Vodné nádrže, nazývané tajchy, vybudovali pre potreby vtedajšieho baníctva, teraz sú vyhľadávanými miestami odpočinku.
Počúvadlianske Jazero
Počúvadlianske jazero je jazero umelého pôvodu. Zároveň je východiskom na najvyšší kopec Štiavnických vrchov, Sitno. Po krátkom oddychu pokračujeme zelenou značkou na Sitno, ktorá už od počiatku prudko stúpa do kopca.
Sitno
Od smerovníka na lúke pokračujeme modrou značkou. Chodník sa točí popod skaly, miestami vedie pomedzi skaly. Vrch Sitno, budovaný rôznymi odolnými sopečnými horninami, má výrazne rozčlenený reliéf s charakterom vrchoviny. Z jeho vrcholu je široký kruhový výhľad na Štiavnické Bane a okolité Štiavnické vrchy.
Vrátime sa na modrú značku a pokračujeme k historickej rozhľadni, ktorá je najstaršou stavbou svojho druhu v Európe. Tu sa v polovici 19. storočia usídlil Andrej Kmeť, kňaz, botanik, archeológ a geológ, ktorý celý život zasvätil výskumu Sitna. vyhliadku - filagóriu - dal postaviť okolo roku 1736 Andrej Koháry, bola však zničená bleskom. Coburg na podnet svojho lekára Mudr. Téryho.
Rozhľadňa zároveň plní funkciu informačného strediska a prezentuje flóru z okolia Sitna. Sitno je charakteristické jedinečným striedaním panónskej a karpatskej flóry a vyskytuje sa tu viacero chránených druhov rastlinstva a živočíšstva. Samotný vrchol bol osídlený už v období praveku. Počas archeologických prác tu bolo odkryté mohutné lužické hradisko. Oblasť Sitna je považovaná za kolísku európskej turistiky v stredných polohách.
Prezrieme si rozhľadňu a expozície vnútri a pokračujeme modrou značkou smerom na Vlčiu jamu. Na vrchu Sitna bolo v prvých storočiach n. l. opevnené hradisko vybudované Kvádmi. V polovici 13. storočia bol súčasťou rozsiahlej vojenskej pevnosti vybudovanej na základoch rozsiahleho hradiska. V 16. storočí slúžil ako posledné útočisko obrancov hradiska.
Ilija
Z Vlčej jamy pokračujeme zelenou značkou cez Iliju. Osídlenie dokazujú nálezy pochádzajúce z 12. storočia. V odbornej literatúre sa s kostolom sv. Egídia dlhšie spája rok 1254. Kostol sv. Egídia bol postavený v románskom slohu. Do pomenovania stredovekej osady sa prevzalo označenie patrocínia kostola. Zmienky o kostole sv. Egídia z roku 1266 až po druhé desaťročie 14. storočia uvádzajú, že Iliju ovládali príslušníci rodiny Hunt - Poznanovcov a ich vetvy.
Svätý Anton
Prvá písomná zmienka o obci Svätý Anton pochádza z roku 1266. Názov obce sa spája s kostolom zasväteným sv. Antonovi Pustovníkovi. Zastavíme sa na Ranči, kde prebiehajú súťaže v jazde zručnosti na koňoch a pokračujeme ku kaštieľu.
Kaštieľ Svätý Anton
Kaštieľ Svätý Anton je monumentálny barokovo-klasicistický kaštieľ s prekrásnym anglickým parkom. Kaštieľ sa neskôr stal majetkom bohatej rodiny Coburgovcov. V roku 1540 bol kostol v obci prestavaný. V tom čase sa v obci nachádzalo 23 poddanských usadlostí. Od 19. storočia slúžil kaštieľ ako byt správcu Coburgovských majetkov. Súčasťou areálu kaštieľa je aj nádherný park. Popozeráme si okolie kaštieľa a počkáme na autobus do Banskej Štiavnice.
| Lokalita | Popis |
|---|---|
| Svätý Anton | Obec s bohatou históriou a krásnym kaštieľom. |
| Štiavnické Bane | Bývalé banské stredisko s európskym významom. |
| Počúvadlianske jazero | Umelé jazero, ideálne na rekreáciu a východiskový bod na Sitno. |
| Sitno | Najvyšší vrch Štiavnických vrchov s rozhľadňou a bohatou históriou. |