Banícky cech horného Spiša usporiadal v Kvetnici slávnosť požehnania portálu štôlne sv. Heleny. Tento banský objekt, ktorý je najstaršou technickou pamiatkou svojho druhu v meste Poprad, budú postupne pripravovať na vzdelávacie účely - na duálne vzdelávanie žiakov, ako uviedol predseda cechu Slavomír Kyseľa.
V Kvetnici ide už o druhú pripravenú štôlňu. Prvou je štôlňa Strieborná z roku 1562. „Na Kvetnici máme ešte ďalšie tri štôlne - banské pole pod Zámčiskom, banské pole nad obaľovačkou a starú štôlňu pri budove bývalého riaditeľstva tamojšej nemocnice, ale sú v takom stave, že nemá cenu púšťať sa do ich obnovy,“ dodal S. Kyseľa.
„Štôlňa sv. Heleny má celkovú dĺžku 160 m, jej prvá časť dlhá 30-40 m pochádza z roku 1308, ďalšia časť je novšieho veku, po roku 1627. Ťažila sa v nej medená ruda, ktorej ťažba sa ukončila v 18. storočí,“ priblížil S. Kyseľa.
Význam štôlne pre rozvoj regiónu
Viceprimátor mesta Poprad Štefan Pčola ocenil činnosť Baníckeho cechu horného Spiša, najmä jeho predsedu a dodal: „Štôlňa sv. Helena je ďalšou štôlňou v poradí, ktorú prevezme mesto a je to ďalší moment, ktorý môže napomôcť rozvoju cestovného ruchu. Ani mnohí Popradčania nepoznajú, aké krásy Kvetnica skrýva a mali by ich začať objavovať.“
Juraj Kredátus z odboru školstva Prešovského samosprávneho kraja sa pripojil: „Pripomienka baníctva bude určite zaujímavá pre všetkých návštevníkov.“ Norbert Werner, podpredseda Združenia baníckych spolkov a cechov Slovenska, vyzdvihol význam odhaľovania takýchto banských diel: „To, čo si predsavzal Banícky cech horného Spiša, prinesie veľkú pridanú hodnotu pre cestovný ruch v Poprade a regióne.“
Ján Novotný, jeden zo znalcov baníctva a prvých absolventov niekdajšieho Banského učilišťa pracovných záloh v Poprade v rokoch 1951-1956, povedal, že práca v tejto štôlni bola veľmi namáhavá: „Bola razená ručne za pomoci želiezka a kladivka a samotná ražba trvala strašne dlho, pretože prvý banský odstrel bol vykonaný až vo februári 1627 v Banskej Štiavnici. Trvalo roky, kým sa rozšíril po Európe. Ťažilo sa teda len na kilá, ručným spôsobom, ale meď bola veľmi vzácna, tak aj tie malé množstvá boli potrebné.“
Zaspomínal i na svoje učňovské roky a ťažbu mangánu v našom regióne. Mangánová ruda tu bola a je mimoriadne bohatá a voľakedajšie mangánorudné bane v tomto regióne ťažili 260 tisíc ton ročne, čím pokryli potrebu mangánu pre celé vtedajšie československé hutníctvo.
Rád sa vracia do svojich učňovských čias, kedy bol Poprad ešte malým mestečkom a podľa neho k prvým, ktorí sa postarali o rozvoj mesta, patrili práve baníci. Veď tu bola postavená celá banícka štvrť. Spolu s ďalšími prvými absolventmi odhalil pamätnú tabuľu na niekdajšie banícke učilište na Okružnej ulici v Poprade.
Dnes v nej sídli stredné odborné učilište remesiel a služieb, ktorého riaditeľ Vasil Kuzmiak zdôraznil, že nezabúdajú na svojich predchodcov a chcú byť dôstojnými nasledovníkmi: „V roku 1951 v tejto budove začalo učňovské stredisko pre výstavbu rudných baní a prišli tu prví študenti. Postupne sa transformovalo na Banícke učilište pracovných záloh a v roku 1957 sa stalo odborným učilišťom Pozemných stavieb, v roku 1979 vzniklo SOU, kde už mohli žiaci získať aj úplné stredné odborné vzdelanie s maturitou.