Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Plaveckom Štvrtku: História a Architektúra

V srdci malebnej obce Plavecký Štvrtok sa vypína majestátna stavba, ktorá ukrýva v sebe stopy dlhých storočí. Najstaršou a najvýznamnejšou pamiatkou obce je rímsko-katolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie. Jeho príbeh sa začal písať už v roku 1333, keď sa objavil v darovacej listine, ktorá rozdeľovala majetok medzi bratmi z rodu Hont - Poznanom Petrom a Šebušom II.

Historické Korene Obce Plavecký Štvrtok

Prvý písomný doklad o obci Plavecký Štvrtok pochádza z roku 1206. Obec, resp. osada vznikla možno oveľa skôr, pravdepodobne v 11. až 12. storočí. V druhej polovici 12. storočia už bola trhovou osadou na kupeckej ceste z Holíča do Stupavy. Konali sa v nej každý štvrtok trhy, z toho názov - Štvrtok. Štvrtok bol jednou z najstarších a najdôležitejších osád v tejto oblasti.

Obec sa nachádzala v tzv. konfíniu. Konfínium bolo pohraničné územie pri rieke Morava pokryté močariskami a močaristými lesmi. Tvorilo prirodzenú ochranu Uhorského kráľovstva. Sídlili tam len strážne družiny. Pretože konfínium prinášalo kráľom málo úžitku, tak ho začali v 12. a 13. storočí prideľovať verným veľmožom za osobné zásluhy na osídlenie.

Uhorský kráľ Ondrej II. bol uväznený svojim bratom Imrichom. Synovia nitrianskeho župana Tomáša, Alexander a Šebuš, mu pomohli z väzenia. Kráľ sa im odmenil tak, že v roku 1206 daroval Alexandrovi Štvrtocký majetok (Preadium) zo všetkými dôchodkami trhovej osady i mýta a ustanovil ho za jeho držiteľa. Štvrtok - Cheturtuchyel - je teda najstarší názov obce, ktorý neskôr dostal prívlastok Plavecký.

Darovacia listina bola napísaná v latinčine v niekoľkých exemplároch na pergamene s rozmermi 246 x 240 mm. Jedna z listín bola nájdená v Splite a v súčasnosti sa nachádza v múzeu v Budapešti. Jej fotokópia je v Štátnom ústrednom archíve v Bratislave. Táto listina bola v roku 1216 znova potvrdená, pretože sa vraj po smrti kráľovnej Gertrúdy stratila pečať. Aby sa predišlo falšovaniu dokumentov, bola táto listina opatrená inou - novou pečaťou.

V roku 1217 vydal Ondrej II. ďalšiu listinu. Určil v nej, že príjem z trhu a mýta udeľuje Šebuchovi, Alexandrovmu bratovi. Tu sa už obec nazývala Cheturthuc - Štvrtok. Ďalej sa stalo aj to, že Ondrejov spolukráľ, syn Belo IV. neuznal právoplatnosť prvej listiny a zem Alexandrovi odňal. Ten sa sťažoval kráľovi, a tak mu Ondrej II. V roku 1231 znova potvrdil právo na Štvrtocký majetok a pridal mu aj susednú zem Maluchka (Malučká - Malacky).

Ďalší osud obce je ešte stále zahalený rúškom tajomstva. V 13. storočí prišli do Uhorska Tatármi prenasledované kmene Kumánov (do Európy prišli zo stepí od Kaukazu). Uhorskí králi im dovolili usadiť sa v hraničných pásmach, kde boli strážcami hraníc.

Noví obyvatelia Uhorska boli, na rozdiel od ostatných, bielej pleti a plavovlasí, a preto ich obyvateľstvo volalo Plavci. Veľká posádka Plavcov sídlila pod hradom Dominium Detrekö, ktorý Slováci poznajú pod názvom Plavecký hrad. Niektoré dediny, ktoré pod Plavecký hrad (panstvo) patrili, dostali prívlastok Plavecký, po maďarsky Detrekö. Boli to obce Plavecké Podhradie - Detrekö Váralja, Plavecký Svätý Mikuláš - Detrekö Szent Miklós, Plavecký Svätý Peter - Detrekö Szent Péter a naša obec Detrekö Csütörtök.

Prívlastok Plavecký nedostali tieto obce, ako sa mnohí mylne domievajú že tam sídlili Plavci, ale preto že patrili pod Plavecké panstvo (Prof. Varsík) Tento prívlastok sa začal používať v 18. a 19. storočí. (Od roku 1808 Plavecký Štvrtok).

Do 16. storočia sú dejiny obce neznáme. Nenašli sa žiadne dokumenty, ktoré by o tomto Období niečo hovorili. Listina bola napísaná 16. 6. 1516 v Ostrihome hovorí, že osadu Plavecký Štvrtok a dom v Beckove odovzdali Jurajovi a Žigmundovi a Jánovi Borsymu, lebo predošlí majitelia osady Juraj Makovický a Ján Makovický sa spreneverili kráľovi. Tento údaj je pre dejiny obce dôležitý z toho dôvodu, že už hovorí o iných vlastníkoch, než boli majitelia Plaveckého panstva.

Keďže Plavecké panstvo patrilo v polovici 15. storočia beckovskému Ctiborovi, je možné, že dom v Beckove a osada Štvrtok majú dajakú súvislosť. Ďalej sa o Plaveckom Štvrtku dozvedáme z portálneho (daňového) súpisu Bratislavskej stolice z roku 1553, kde vystupuje pod názvom Csetertek. Osada mala v tej dobe dvoch majiteľov. Jedným bol pán Plaveckého panstva gróf Gašpar Serédy, druhým barón Amáde.

Maďarská miléniová monografia spomína v roku 1647 ďalších majiteľov obce, rodiny Somody a Viskeléti. Zároveň upozorňuje na vtedajší nemecký názov obce Zankendorf. Obec nepatrila stále Plaveckému panstvu ako celok, ale delilo sa o ňu viacero rodín.(Asi bola bohatá, keď uživila odrazu i dve šľachtické rodiny).

Ďalšie správy pochádzajú až z obdobia luteránskej reformácie, keď obec patrila ako fília (pobočka väčšej cirkevnej obce ) pod faru v Kostolišti a neskôr v Malackách. Osamostatnenie sa štvrtockej farnosti od malackej je celkom jasné, ale podľa prameňov to bolo asi v rokoch 1673 - 1682. Z uvedených údajov vidno, že správ o starom Štvrtku je veľmi málo. Je to preto, že tam nebola fara, okolo ktorej sa sústreďoval život obce. Z kanonických vizitácií (kontrol fár) sa písali často veľmi rozsiahle zápisnice, ktoré hovorili o živote ľudí v nej. Tieto údaje však našej obci chýbajú.

Až nástup osvietenských panovníkov (Márie Terézie a Jozefa II. V 18. storočí) priniesol podrobnejšie poznatky o záhorských obciach a jej obyvateľoch.

Architektúra Kostola Nanebovzatia Panny Márie

Pri výstavbe prevládala prísna symetria, typická pre rímsko-katolícke kostoly toho času. Hlavná loď, veža a oltár orientovaný na východ boli základnými prvkami. Oblé oblúky a klenby niesli ducha ranej gotiky, ktorá sa začala formovať okolo roku 1150. Obvodové múry hlavnej lode, do ktorých sa opiera oblúková klenba, boli vymurované z tehál prekladaných kameňom. Využitie tehál a kamene v obvodových múroch hlavnej lode nie len zvýšilo odolnosť konštrukcie, ale aj esteticky dotvorilo celkový vzhľad. Bola to jedna z metód ako zvýšiť pôsobenie síl gravitačnej zložky, bez zvýšenia hrúbky stien. Musel byť taký, aký ešte nik nemá.

Kostol si prešiel mnohými opravami a úpravami, pričom najvýznamnejšou bola prestavba koncom 18. storočia. Najväčšou prestavbou prešiel kostol koncom 18. storočia (1793). Vtedy sa stavala nová strecha aj s klenbou. V tomto období sa pravdepodobne pristavila sakristia a lurdská jaskyňa.

Vnútri kostola pribudol chór, ten zväčšil kapacitu kostola a poskytol priestor pre hudobný nástroj - organ. Z vonku pri hlavnom vchode pribudli symetrické prístavby. Vľavo schody na chór a vpravo sklad. V roku 1921 boli do kostolnej veže inštalované dva nové zvony, veľký a stredný, ktoré boli predtým pre vojenské účely z kostola odvezené. Vynovený kostol bol toho roku na sviatok sv. Martina 11. novembra znova vysvätený a odvtedy vznikla tradícia zimných - martinských hodov.

Po skončení druhej svetovej vojny bola opravená čiastočne poškodená strecha a múry kostola. V roku 1960 bol pri kostole vybudovaný park a sochy nachádzajúce sa pred kostolom boli premiestnené bližšie ku kostolu. Ďalšia veľká rekonštrukcia prebehla v roku 1986 z iniciatívy vtedajšieho farára Henricha Račeka, vtedy bola vymenené strecha a pálené škridly boli vymenené za hliníkové dielce.

Dňa 1. novembra 2002 bol exteriér kostola osvetlený. V tomto roku prebehlo aj vymaľovanie interiéru. V roku 2010 v rámci regenerácia centra obce, boli do parku pred kostolom osadené lavičky a vybudované chodníky a okolo kostola boli vysadené javory.

Nová omietka v žlto-bielej kombinácii a hliníková strecha sú svedectvom tejto obnovy. Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Plaveckom Štvrtku je živou pamiatkou, ktorá odoláva zubu času a stále slúži ako miesto duchovného pokoj a komunity.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Plaveckom Štvrtku je nielen dôležitým náboženským centrom, ale aj významnou kultúrnou pamiatkou, ktorá svedčí o bohatej histórii a architektúre tohto regiónu. Jeho zachovanie a údržba sú dôležité pre budúce generácie, aby mohli obdivovať krásu a históriu tohto miesta.

Významné udalosti v histórii kostola:

tags: #plavecky #stvrtok #kostol