Smrť je neoddeliteľnou súčasťou života, a hoci je pre každého človeka jedinečná, existujú určité spoločné znaky a zmeny, ktoré sprevádzajú posledné dni a hodiny života. Poznať tieto príznaky môže pomôcť rodine a blízkym pripraviť sa na nevyhnutné, zmierniť strach a zabezpečiť dôstojný odchod pre umierajúceho.
Zmeny v správaní a psychike
Ľudia, ktorí sa blížia ku koncu života, sa často začnú stiahnuť do izolácie a postupne sa strániť činností a ľudí, ktorých milujú. Môžu stratiť chuť rozprávať sa a správanie sa môže zmeniť. Niektorí nechcú, aby ich rodina videla zoslabnutých, iní už na stretnutia nemajú dosť síl. Približne dva až tri mesiace pred smrťou začne človek tráviť omnoho menej času pri plnom vedomí.
Je dôležité dopriať umierajúcemu pohodlie a nechať ho spať, ak je ospalý. Vo chvíľach, keď má dostatok síl, je dobré pomôcť mu z postele, aby sa znížilo riziko preležanín.
Zmeny v príjme potravy a tekutín
Umierajúci človek prestáva byť aktívny, a preto jeho telo potrebuje menej energie. Pár dní pred smrťou môže prestať jesť úplne. Ak človek nemá chuť jesť alebo piť, nie je vhodné ho nútiť. Telo presne vie, čo robí a uvedomuje si, že už nepotrebuje "palivo" ako predtým. Rezervuje si energiu dostatočnú na zachovanie životne dôležitých funkcií, akými sú srdcový rytmus a dýchanie, a nie na spaľovanie kalorických jedál. Stravovanie môže niekomu spôsobiť nevoľnosť, pretože jeho tráviaci systém je už "vypnutý".
Zmeny vo fungovaní životne dôležitých orgánov
Blížiaca sa smrť mení fungovanie životne dôležitých orgánov. Plytké dýchanie môžu striedať lapanie po dychu, ale aj niekoľkosekundové až minútové pauzy bez dýchania. Značí to zmeny v krvnom obehu. Keďže sa telo snaží sústrediť krv do vnútorných orgánov, končatiny a pokožka sú studené na dotyk. Keďže umierajúcemu zlyhávajú obličky, moč stmavne a je hrdzavej až hnedej farby.
Zmeny v mozgu a vedomí
Mozog umierajúceho človeka je naďalej veľmi aktívny. Napriek tomu však môže dochádzať k epizódam zmätenosti. V posledných hodinách je dobré na umierajúceho rozprávať aj v prípade, že na pohľad nie je pri vedomí a orgány zlyhávajú. Zdravotníci zároveň opisujú zvláštne javy, ktoré ľudia bežne zažívajú pri umieraní.
Ľudia, ktorí sa ocitli blízko smrti, často opisujú, že sa im v mysli prehral celý život. Odborníci nazvali tento jav „spomienkový prehľad života“.Štúdia publikovaná v roku 2023 v časopise Frontiers in Aging Neuroscience uvádza, že mozog môže zostať aktívny a koordinovaný počas aj po prechode k smrti, pričom reaguje naprogramovaným ukončením.
Nielen v momente smrti, ale aj počas procesu umierania, ľudia často zažívajú takzvané videnia. Ľudia podľa nej často tvrdia, že ide len o účinok liekov či nedostatok kyslíka, no väčšina pacientov, ktorí majú tieto videnia, nič také nezažíva. „Zvyčajne sa objavujú pár týždňov pred smrťou. Človek sa môže rozprávať so svojou rodinou a zrazu povie, že v rohu vidí svojho mŕtveho otca, ktorý sa usmieva a hovorí mu, že si pre neho čoskoro príde a nemusí sa báť,“ opisuje sestra a odporúča, že najlepšie je, ak rodina v takých chvíľach jednoducho „prijme, čo sa deje“.
Niekedy sa videnia spájajú s javom nazývaným smrteľné načahovanie. „Je to chvíľa, keď človek leží v posteli a začne dvíhať ruky do vzduchu, ako keby sa snažil niekoho uvidieť, objať alebo podať mu ruku,“ vysvetľuje Julie.
Deň alebo dva pred smrťou môže dokonca dôjsť k výbuchu energie. Pacient menej spí, rozpráva, dokonca sa naje a napije.
Smrteľné chrchlanie
Odborníci upozorňujú na znepokojujúci zvuk, ktorý ľudia vydávajú tesne pred smrťou. Poznamenali, že ide o bežný príznak zvaný smrteľné chrchlanie, ktorý sa najčastejšie objavuje len 24 hodín pred úmrtím pacienta.
Príčinou tvorby tohto zvuku je tiež hromadenie tekutín, ako sú sliny a bronchiálny sekrét, v hrdle a horných dýchacích cestách. "Často sa počas toho vyskytuje aj horúčka, ktorá naznačuje, že strácame schopnosť kontrolovať telesnú teplotu človeka. Je to úplne normálne a považuje sa to za prirodzenú súčasť proces umierania," poznamenala hospicová sestra Julie, ktorá sa stará o pacientov na smrteľnej posteli.
Smrteľne chrchlanie podľa odborníkov pripomína praskavý, vlhký zvuk, ktorý je hlasnejší, keď človek dýcha. Niekedy tiež môže znieť ako jemné stonanie alebo hlasné chrčanie. Hoci sa rodinní príslušníci či blízki môžu domnievať, že tento zvuk spôsobuje pacientovi bolesť, podľa Julie to tak nie je. Podotkla totiž, že človek počas tohto stavu nemá žiadne nepohodlie.
Čo môžete urobiť, aby ste zmiernili tento stav?
- Otočte pacienta ich na bok
- Zdvihnite im hlavu, aby mohli odtekať sekréty
- Navlhčite im ústa vlhkými tampónmi
- Odsávajte sekréty
- Obmedzte príjem tekutín
- Používajte lieky na odstránenie sekrétov
Odborníci podotýkajú, že tento chrapot sa nedá zvrátiť. Ide totiž o prirodzenú fázu umierania, o ktorej musia zdravotní pracovníci informovať všetkých blízkych.
Medzi ďalšie príznaky smrti patrí:
- chýbajúci pulz
- zástava dýchania
- oči sú uprené na jeden bod
- viečka môžu byť čiastočne privreté
Ako sa vyrovnať so smrťou blízkeho
Ani keď je smrť blízkeho očakávaná, nie je jednoduché sa s ňou vyrovnať. Ľudia potrebujú čas, aby sa vysporiadali so svojim trápením. Každý žiali inak.
Je dôležité si uvedomiť, že umieranie je proces, ktorý môže trvať veľmi dlho. Počas tohto obdobia sa telo a psychika pripravujú na posledný okamih - smrť. V posledných hodinách života sa reakcie tela spomaľujú - jednu vec si treba uvedomiť.
Psychoterapeut Dr. Bryan E. Robinson pre Psychology Today povedal o prelomovom experimente v roku 2020. Štúdia bola uverejnená v časopise Scientific Reports a uskutočnila sa na Univerzite Britskej Kolumbie (Kanada). Pomocou EEG indikátorov vedci merali elektrickú aktivitu v mozgoch pacientov hospicu v St. John's Hospital. Merania sa uskutočnili, keď boli títo pacienti - ako subjekty pri vedomí, a keď už nereagovali.
Výsledky porovnali s meraniami v kontrolnej skupine mladých a zdravých ľudí. Ukázalo sa, že sluchové systémy umierajúcich pacientov reagovali podobne, ako u kontrolnej skupiny, a to aj niekoľko hodín pred smrťou. Na základe toho vedci dospeli k záveru, že umierajúci mozog reaguje na zvuky aj v stave bezvedomia, a že sluch môže byť posledným zmyslom, ktorý "vypne" smrť.
Na základe toho vedci dospeli k záveru, že umierajúci mozog reaguje na zvuky aj v stave bezvedomia, a že sluch môže byť posledným zmyslom, ktorý "vypne" smrť.
Táto naša časť sa objavuje v posledných piatich minútach nášho života. Mnohých ľudí zaujala otázka, čo môže cítiť človek na pokraji života. Vodítka poskytujú spomienky ľudí, ktorí sa so smrťou už stretli. Je zaujímavé, že v mnohých prípadoch sú podobné. Ľudia opisujú pocity blaženosti, šťastia a nechuti vrátiť sa do svojho tela.
Dôležité ponaučenie, hovorme na umierajúcich čo najdlhšie.
Uvedomte si, že ak sa pýta, aj akoukoľvek okľukou, chce vedieť pravdu a nechce, aby ho okolie klamalo. Treba počúvať jeho tiché, nesmelé a niekedy veľmi nepriame otázky a nič neskrývať. Na otázky odpovedáme pravdivo a bez vyhýbavých odpovedí. Človek, ktorý je na konci života, túto skutočnosť väčšinou veľmi dobre tuší a ak sa tvárime, že to nie je pravda, tak sa ponára do osamelosti, z ďalšej komunikácie sa stiahne a na vyrovnávanie sa s blížiacou sa smrťou bude úplne sám.
Úlohou sprevádzajúceho je kráčať s ním poslednú časť cesty, podopierať ho, podať vodu.
Medzi pomerne časté prejavy patrí tzv. "balenie kufrov". Prejavuje sa niekedy až úporne presadzovanou túžbou odísť, konkrétnou podobou zbaliť sa na cestu, dokončiť rozrobené veci. Je dôležité mu v týchto chvíľach pomôcť veci naozaj dokončiť, uzavrieť, zavŕšiť vzťahy, rozlúčiť sa.
Niekedy umierajúci potrebuje, aby sme ho naozaj "prepustili", dovolili mu odísť. Je dôležité povedať mu, ako ho máme radi, poprosiť o odpustenie, odpustiť. A nebáť sa povedať aj to, že ho nedržíme, že môže ísť. Niekedy je to nesmierne bolestné, ale on často čaká na naše ubezpečenie, že to bez neho zvládneme. Rozlúčenie môže priniesť pokoj tak jemu, ako aj nám. Umierajúci sa často upokojí a ľahšie sa mu odchádza.