Mnohí si pripomínajú známu pranostiku „Katarína na blate, Vianoce na ľade“. Ak by mala táto pranostika platiť, čakajú nás biele Vianoce.
Otázka, ktorú si mnohí kladú, znie jednoducho: Aké bude počasie cez Vianoce? Predpovede meteorológov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) na tohtoročné vianočné sviatky zrejme časť ľudí potešia a časť ľudí sklamú. Snehu sa totiž na Štedrý deň zrejme nedočkajú všetci a niekde sa ho bude zdať až nadmieru. Pozor si bude treba dať aj na horách počas sviatočnej turistiky, kde sa v niektorých lokalitách očakáva až víchrica.
S obdobím Vianoc sa v meteorológii spája takzvaný fenomén vianočného oteplenia. Podľa meteorológa ho už zrejme tento rok nezažijeme. „Vyzerá to tak, že ho po dlhej dobe nepocítime, a že vianočné oteplenie už máme za sebou. V počasí sme mali tento predvianočný týždeň naozaj mimoriadne teplú periódu. Ak hovoríme o piatku 20. decembra, už teraz sa nám ochladilo za studeným frontom. Naopak, počas posledného adventného víkendu, najmä v nedeľu, by malo skôr snežiť aj keď nie výrazne.
Kozák očakáva, že na väčšine nášho územia spadne v priebehu nedeľňajšieho popoludnia najmä na strednom a východnom Slovensku do päť až desať centimetrov nového snehu. Snežiť by malo aj v noci z nedele na pondelok, kedy očakáva vlnu výraznejšieho sneženia.

Detailnejšia Predpoveď Počasia Počas Vianočných Sviatkov
Aké bude počasie cez víkend a čo po ňom? Teplotné maximá na Štedrý deň Kozák odhaduje pre juhozápad územia na úrovni mínus dvoch až plus troch stupňov.
„Ďalšie snehové zrážky sa potom budú vyskytovať z pondelka na utorok, teda už skoro na Vianoce, najmä na severe a východe nášho územia. Vyzerá to tak, že počas Štedrého dňa na severe - Kysuce, Orava, Liptov, Horný Spiš - by malo snežiť v podstate celý deň.
Kozák upozornil, že na horách to vyzerá počas sviatkov skôr na veterné počasie. „Najmä 24. a 25. decembra, pretože nad našou oblasťou bude celkom výrazný tlakový gradient, budeme medzi dvoma tlakovými útvarmi,“ povedal. „Tlakový gradient bude výrazný. Očakávame, že bude fúkať celkom citeľný severozápadný až severný vietor. Môže sa tvoriť aj snehové jazyky. Zatiaľ to vyzerá tak, že také východné Slovensko môže mať počas Štedrého dňa možno aj niekde trošku aj kalamitu,“ povedal.
Na prvý a druhý sviatok vianočný, teda 25. a 26. decembra, sa teploty budú pomaly mierne zvyšovať. „Ešte ten prvý sviatok vianočný na severe územia je možnosť celodenného mrazu, okolo mínus jedného stupňa, ale teplotné maximám naprieč celé územie budú na úrovni mínus jedna až päť stupňov. Na krajnom juhu, najmä západného Slovenska to môže byť až do šiestich stupňov.
Počasie medzi sviatkami, od 27. do 31. decembra, by podľa dlhodobých prognóz SHMÚ malo byť ustálené. „Mal by sa sem rozšíriť rozsiahly pás vyššieho tlaku vzduchu, ale bude to v trošku teplejšom vzduchu, čiže naozaj sa nám bude už po 25. decembri mierne otepľovať aj vo výške, aj pri zemi. Malo by byť ustálené, prevažne polooblačné počasie, aj slniečko bude. Zrážok veľa nebude. Vyzerá to tak, že takmer žiadne.
Oteplenie počas Vianoc nastávalo podľa neho prakticky vždy aj po dlhé minulé desaťročia, čo dokazujú aj dlhodobé teplotné priemery. „To oteplenie tu vždy bývalo, len nebolo až v takej veľkej miere ako ho máme teraz, lebo naozaj teraz už v nížinatých častiach západného aj východného Slovenska je sneh počas vianočných sviatkov raritou.
Jurčovič upozorňuje na jav, ktorý sa v našich zemepisných šírkach stáva takmer pravidlom - vianočné oteplenie.„Idú Vianoce a znovu očakávame výrazné oteplenie. Tak ako to často bývalo v minulosti, tak aj tohto roku treba rátať s teplým počasím,“ hovorí Jurčovič. Vyhliadky na snehovú nádielku v nížinách sú tak minimálne a pravdepodobnejší je dážď a blato.
Do strednej Európy sa podľa Jurčoviča tlačí tlaková výš. „V súčasnosti môžeme rátať s tým, že z jednej strany zasahuje do strednej Európy tlaková výš. Je tam síce aj oblasť nízkeho tlaku niekde nad Rumunskom a Čiernym morom, odkiaľ prichádza oblačnosť, ale na našom území v pásme vyššieho tlaku rátame s tým, že to bude skôr novembrové ako decembrové počasie,“ objasňuje situáciu.
V praxi to znamená, že studený vzduch, ktorý by priniesol pravú zimu, zostáva „uväznený“ na severe kontinentu. K nám sa naopak od juhu a juhozápadu dostáva teplejšie prúdenie. „O nejakej veľkej zime sa preto hovoriť nedá,“ dodáva meteorológ.
Vďaka prítomnosti tlakovej výše by sme mali byť ušetrení extrémnych poveternostných javov. „Predpokladáme, že silný vietor fúkať nebude,“ uzatvára Jurčovič s tým, že oblasť nízkeho tlaku prináša teplý vzduch od západu a juhozápadu, čo len podčiarkuje celkový ráz počasia.
Na Adama a Evu čakajme oblevu. Na väčšine územia však zimnú idylku nečakajte. Bude oblačno až zamračené, len prechodne a lokálne sa objaví aj menej oblačnosti, hlavne na juhu Slovenska.
Ako bude na sviatky
Denné teploty na Štedrý deň sa podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) budú pohybovať od 5 stupňov až po -1 stupňa, nočné teploty budú od 2 do -7 stupňov. Na viacerých miestach môže prísť sneženie alebo dážď so snehom. Na Prvý sviatok vianočný teploty ešte trochu stúpnu, miestami maximálne na 7 stupňov, najnižšia teplota počas dňa bude -1 stupňa.
Nočné teploty budú pohybovať od 2 do -8 stupňov. V noci môžete očakávať aj zrážky, podľa lokality dážď aj sneh.
Na Druhý sviatok vianočný bude oteplenie ešte citeľnejšie, denné teploty môžu sa budú pohybovať od 0 do 9 stupňov, aj nočné teploty budú pomerne vysoké, od 2 do -4 stupňov.
Zároveň bude ubúdať zrážok.
Meteorológovia počas sviatkov tiež varujú pred lokálnou veternosťou a tvorbou snehových jazykov.

Predpoveď tlakového poľa prepočítaného na hladinu mora (čierne izočiary) a teploty a prúdenia v hladine 850 hPa (nadmorská výška cca 1400 m n. m.) 24.12.2018, 06:00 UTC, model ECMWF.
Počas vianočných sviatkov očakávame, že od severozápadu budú cez našu oblasť postupovať jednotlivé frontálne vlny. Bude tak prevažne veľká, len prechodne zmenšená oblačnosť, najmä na juhu. Na viacerých miestach sa vyskytnú zrážky, ktoré budú vo vyšších, na strednom a východnom Slovensku miestami aj v nižších polohách snehové.
Je tak pravdepodobné, že na Štedrý deň bude miestami aj v nižších polohách snehová pokrývka, s najväčšou pravdepodobnosťou na východe nášho územia, pretože tu sa oteplenie prejaví najmenej. V tento deň teplota vystúpi na 1 až 7, na juhozápade lokálne až okolo 10 °C. Prvý a Druhý sviatok vianočný sa trochu ochladí, maximá dennej teploty budú väčšinou v intervale -2 až +5 °C.
Nakoľko bude situácia veľmi dynamická, niektoré parametre ešte nie je možné presnejšie predpovedať (napr. hranica sneženia v rôznych častiach Slovenska) a situácia sa ešte môže čiastočne zmeniť.
Dlhodobý Pohľad na Vianočné Počasie
Veľa snehu na Vianoce si pamätajú asi už iba staršie ročníky. Za ostatných 60 rokov sme na východnom Slovensku nezaznamenali veľa vianočných sviatkov so snehovou pokrývkou.
Výskyt snehu na juhovýchode podľa klimatológa Pavla Faška je za ten čas menej ako 50 percent:„Na tých iných meteorologických staniciach je to trošku lepšie, ale aj v Stropkove je to len 59 percent, a až také stanice, ktoré majú vyššiu nadmorskú výšku, napr. Poprad, tak tam je to 66 percent. Ale aj tam existuje ešte približne jedna tretina, keď sa to ani v Poprade nepodarilo v minulosti. A to berieme do úvahy aj tie roky a desaťročia, ktoré boli z hľadiska výskytu snehovej pokrývky priaznivé. Takže, ak by sme hovorili o tých posledných 15 rokoch, tak tam je pravdepodobnosť ešte nižšia, ako tieto čísla.“
Snehové kalamity sa vyskytovali iba na rozhraní 20. a 21. storočia a súviseli s tým, že vtedy počas zimy nebolo tak teplo ako dnes.
„Počas vianočných sviatkov v dekáde 1991 až 2000 priemerná teplota vzduchu dosiahla -4,1 stupňov Celzia, čiže mrzlo v tom čase, keď boli Vianoce, a to dávalo predpoklady, že ak tam boli zrážky, tak padali vo forme snehu. A toto bolo ešte aj v prvej dekáde 21. storočia, kedy priemerná teplota v Košiciach za desať rokov na Vianoce bola -3,1 stupňov Celzia, od roku 2011 do roku 2020 priemerná teplota počas Vianoc v Košiciach bola už +1,4 stupňov Celzia a teraz v posledných troch rokoch je to dokonca +1,6 stupňov Celzia,“ uviedol klimatológ.
Na Slovensku sme podľa neho odkázaní na to, že ak sem prenikne studený vzduch a nenachádza sa u nás sneh, vzduch sa rýchlo otepľuje, pričom naopak, nad snehovou pokrývkou sa mráz udrží dlhšie. Najhrubšiu snehovú pokrývku na Štedrý deň sme pritom na východe mali v priemere za ostatné roky nižšiu ako napr. v Bratislave.

„Napr. v Košiciach od roku 1951 mali najhrubšiu snehovú pokrývku na Štedrý deň v roku 1986 a v roku 1991, a to 24 cm. V Trebišove to bolo 19 cm a bolo to v roku 1963, v Stropkove to bolo 20 cm a bolo to v roku 2005 a v Poprade tam to bolo 27 cm na Štedrý deň v roku 1962 a 1981, ale napr. v Poprade pred rokom výška snehovej pokrývky dosiahla 25 cm, a v Košiciach vtedy nebol sneh,“ doplnil Faško.
Napriek tomu, že snehová pokrývka je na zreteľnom ústupe, treba počítať, že lokálne sa môžu snehové kalamity vyskytnúť. Najčastejšie sme mali sneh na Štedrý deň v 60. rokoch. V Poprade deväťkrát, v Košiciach to bolo v tom čase sedemkrát. Veľa snehu sme mali aj v období od roku 1991 do roku 2000 a od 2001 do 2010.
„Košice mali snehovú pokrývku päťkrát a v tej prvej dekáde 21. storočia ju mali šesťkrát, ale potom, keď už sme sa dostali ďalej, v druhej dekáde 21.
Počasie na našom území v poslednej dobe pripomína skôr hojdačku, než stabilný posed. Len v priebehu novembra Slovensko zažilo prvú snehovú kalamitu a sneženie aj v nížinách, za čo mohol čiastočne rozpadnutý polárny vír. Ako to však bude s počasím v predvianočnom období? Ak si sa tešil na biele Vianoce, tie ti žiaľ žiadny meteorológ sľúbiť nemôže.
Tento rozsiahly tlakový útvar v stratosfére vzniká vďaka výraznému kontrastu teplôt medzi arktickým a miernym vzduchom. Okrem iného zohráva kľúčovú úlohu v zimnej cirkulácii atmosféry.
Ako vysvetľuje portál iMeteo, nad severnou pologuľou býva menej stabilný ako nad Antarktídou. Deje sa to, pretože pevniny, oceány a topografia narúšajú jeho pravidelnosť a vytvárajú planetárne vlny, ktoré môžu vír destabilizovať.
V posledných týždňoch rozpadnutý polárny vír umožnil vniknutie studeného arktického vzduchu do vnútrozemia Európy. S tým podľa iMeteo zároveň prichádzali tlakové níže z Jadranu, ktoré prinášali zrážky a sneženie. Rozpad víru priniesol aj extrémne teploty v severnej Amerike. Vírové jadrá sa rozdelili na dve samostatné časti (jedno nad Kanadou, druhé nad Sibírou), čo umožnilo prudké vpády chladného vzduchu. Na Slovensku sa však situácia mení.
Podľa aktuálnych analýz sa polárny vír začína stabilizovať a západné prúdenie sa posilňuje. To znamená, že arktický vzduch zostáva viac uzavretý nad severom a nepreniká do strednej Európy. Stabilný vír znižuje riziko prudkých vpádov extrémneho chladu a naše počasie bude čoraz viac ovplyvňovať západné prúdenie z Atlantiku.
Dôsledkom stabilizácie víru bude miernejšia zima. Slovensko môže očakávať prevažne premenlivé počasie, vlhké a veterné dni, s občasnými otepleniami. Veľké vpády arktického vzduchu, ktoré by prinášali extrémne mínusové teploty, sú teraz oveľa menej pravdepodobné.
Neznamená to však, že mrazy alebo sneh úplne vypadnú. V ďalšom článku iMeteo vysvetľuje, že lokálne ochladenia a snehové zrážky stále môžu nastať, avšak budú miernejšie.
Okrem stabilizácie polárneho víru sa do našej oblasti čoskoro dostane teplý front, čo ešte viac prispeje k otepleniu. Vedci napriek tomu upozorňujú, že atmosféra je dynamická a aj stabilný polárny vír môže byť narušený náhlym oteplením stratosféry, čo by mohlo opäť umožniť presun arktického vzduchu do Európy.
Extrémne ochladenia v Severnej Amerike, spôsobené rozpadom víru, ukazujú, že tieto procesy môžu mať na iné regióny dramatický dopad. Pre Slovensko je však aktuálny scenár priaznivejší. Začiatok zimy bude skôr mierny a vyrovnaný, bez extrémnych výkyvov, ktoré by ohrozovali dopravu alebo energetickú bezpečnosť.
V nasledujúcich týždňoch bude kľúčové sledovať vývoj víru, teplotné trendy a tlakové polia, aby bolo možné presne odhadnúť ďalšie pohyby arktického vzduchu a pripraviť sa na prípadné zmeny.
Tabuľka: Priemerné teploty počas Vianoc v Košiciach
| Dekáda | Priemerná teplota (°C) |
|---|---|
| 1991-2000 | -4.1 |
| 2001-2010 | -3.1 |
| 2011-2020 | +1.4 |
| Posledné 3 roky | +1.6 |