Terajšia farnosť Nový Ruskov sa v minulosti spomína ako Veľký Ruskov a Malý Ruskov. To znamená, že sa skladá z týchto dávnych dvoch dedín. Tak je táto farnosť evidovaná aj vo vizitačnom protokole mukačevského biskupa Michala Manuila Olšavského (1743 -1767), ktorý túto farnosť navštívil v roku 1750, o čom spísal vizitačný protokol, ktorý sa zachoval v origináli: “Farnosť Ruskov. Farárom je tu Jakub Vyrovskij, vysvätený biskupom Bizanciom v roku 1729 a menovaný na túto farnosť.
Vedenie matrík je od roku 1732. Na farskom úrade sa v opisoch zachovali od roku 1860 a ostatné sú v štátnom archíve.
História chrámov v obciach Malý a Veľký Ruskov
O prvých chrámoch v obciach Malý a Veľký Ruskov sme sa zmienili už vyššie. Drevený chrám v Ruskove, postavený v roku 1743, ako i tie, ktoré boli pred ním od nepamäti, vymenili ďalšie drevené. „Starý chrám, ktorý stal 116 rokov“ už nevyhovoval bol malý a ukázali sa trhliny. Keď mali dostatok finančných prostriedkov, mohli sa pustiť do práce na novom chráme. Zbúrali starú cerkev a na jej miesto postavili novú. Základy starej cerkvi sú vo vnútri novej. Stavba je z kameňa a len veľmi málo z tehál. Kameň bol dovážaný z maďarského Bodrogkerezsturu a piesok z Ondavy a Tople, práce trvali tri roky, skladali peniaze podľa toho, kto koľko mal majetku. Počas budovania sv. bohoslužby sa konali v ľudovej škole oproti cerkvi. Aj na nový chrám prispel starý patrón z rodu Andrassiovcov z Trebišova. Kto bol staviteľom a kto stavbu viedol sa nevie. Hovorí sa, že projekt urobil nejaký Forgáč z Košíc, no sú ľudia čo hovoria, že bol z Peštu. Nič nám nehovorí ani plán , ktorý sa nám zachoval . Je tam iba meno Poľanského ako miestneho farára a kurátorov Ferja a Borovského. Plán bol vypracovaný ešte v roku 1902, To znamená , že už skôr tu mysleli na stavbu avšak nič sa s ňou nerobilo. Až Poľanský spolu s kurátormi tento plán podpísal. Oltár v novom chráme chceli postaviť tak isto ako bol v starom chráme - k východu. Kríž na hlavnej veži je zo starej cerkvi. Inventár zo starej cerkvi veriaci porozdávali na niektoré fary. Jeden zvon dali do zvonice do Malého Ruskova. Ďalší predali do Čeľoviec, vraj do pravoslávnej cerkvi. Zástavy dali do Kašova a rizy venovali do Bačkova. Na mieste kde stojí chrám bol cintorín. Údajne pri búraní tohto chrámu bola nájdená fľaša s pamätnou listinou, podľa ktorej chrám stal 250 rokov. To znamená , že bol postavený v roku 1656. V roku 1969 pri oprave fasády chrámu správca farnosti hľadal hluché miesta, ale neúspešne. Údaj v zmienenej listine je v rozpore s historickými údajmi, avšak jedno je isté , že Ruskovčania platili pápežsky poplatok z chrámu už počiatkom 13. Pred farou bola a je i dnes studňa v ktorej sa vždy svätila „Bohojavlenska voda“.
Základný kameň grécko - katolíckého chrámu v Malom Ruskove bol posvätený v roku 1997 a stavba bola posvätená o rok na to. Chrám je zasvätený svätému Cyrilovi a Metodovi. Kostol panny Márie kráľovnej v Malom Ruskove bol konsekrovaný 21.júna 1998 o dva roky na to kedy 8.9.1996 boli vysvätené základy a základný kameň. Obec Nový Ruskov odpredala pozemok za symbolickú 1 Sk a na stavbu prispelo nielen farníci ale aj jednotliví veriaci z vyše 200 dedín blízkeho či vzdialeného okolia.
Súčasný chrám Pokrova Presvätej Bohorodičky
Súčasný gréckokatolícky chrám Pokrova Presvätej Bohorodičky bol postavený v historizujúcom miešanom slohu s prvkami ukrajinského baroka a neorománskej architektúry. Táto jedinečná sakrálna pamiatka bola postavená v roku 1909. Chrám je jednoloďovou stavbou s rovným uzáverom presbytéria, na západnej strane má predstavanú vežu s dvoma menšími postrannými vežami. Veže sú kryté barokovými cibuľami.
Výzdoba chrámu Jozefom Bokšajom
Lásku k Bohu v roku 1929 veriaci zhmotnili zbierkou výsledkom ktorej bolo vymaľovanie chrámu. Pamiatku na túto udalosť je oferná listina „virnikov“ umiestnená v gr. kat. Chráme. Chrám je príkladom dokonalého zvládnutia techniky fresky a skvelého stvárnenia monumentálneho ikonopiseckého umenia vo vzťahu k architektúre objektu. Na tri podkladné farby /modrá, zelená a hnedo-červená/ maľoval svoj umelecký i duchovný odkaz Jozef Bokšaj, ktorý v roku 1929 vymaľoval interiér tohto chrámu, ako prvý vo svojom umeleckom živote. Svedčí o tom zaznamenaná výpoveď dp. Pavla Dancáka st. , ktorý spomína na slová Jozefa Bokšaja, ktoré mu tlmočila jeho dcéra: „ Navštív chrám v Ruskove pri Trebišove, lebo je to prvý chrám, ktorý som celý maľoval sám“.
Jeden zo zakladateľov Zakarpatskej školy výtvarného umenia, národný umelec Ukrajiny Jozef Bokšaj vymaľoval interiér ruskovského gréckokatolíckeho chrámu obrazmi svätých, pričom voľné miesta dotváral geometrickým a rastlinným ornamentom maliarsky pomocník Koch. V sakrálnych realistických kompozíciách víťazil realizmus a farebnosť Zakarpatskej školy výtvarného umenia. Svedčia o tom obrazy svätých v životnej veľkosti, umiestnené na bočných stenách chrámu s nápismi v cirkevnoslovančine /staroslovienčine/. Kompozícia diel je podriadená zobrazovanej duchovnej kvalite, ktorá má svoje prísne zákonitosti. Túto skutočnosť potvrdzujú v chráme obrazy sv. Bazila Veľkého, sv. Jána Zlatoústeho, sv. Gregora Bohoslovca, sv. Cyrila a Metóda, sv. Juraja, sv.
Pri maľbe interiéru ruskovského chrámu Ochrany Panny Márie vychádzal Jozef Bokšaj z klasických diel talianskeho baroka, ktoré boli plné života, bezhraničnej fantázie, optimizmu a nadšenia. Lásku k Spasiteľovi dokázal Jozef Bokšaj v chrámovej tvorbe vynikajúco spojiť so životom a každodennou prácou jednoduchých ľudí. Takúto paralelu Bokšajovho duchovného umeleckého vyznania možno nájsť aj v jednom z obrazov v chráme, ktorý má pôvod v roľníckej tradícii väčšiny veriacich tejto farnosti. Bokšaj dokázal až prekvapujúco dokonale skĺbiť ich prácu s kresťanskou vierou. Jeho zdanlivo jednoduchý motív má hlbokú duchovnú filozofiu. Muž s kosou na ramene a žena so zopätými rukami kľačia pri zviazanom snope obilia a prosia Presvätú Bohorodičku, ktorá sa zjavuje s rozprestretým omofórom - plášťom - o milosť a ochranu. Pod obrazom je nápis „Pod tvoju milosť pribihajem“.
Krížová cesta v druhej časti chrámovej klenby má jednu zvláštnosť. Medzi jej siedme a ôsme zastavenie Bokšaj kompozične včlenil výjav z Písma, ktorý zobrazuje Krista kráčajúceho s učeníkmi cez pšeničné pole. Osobitnú pozornosť si z umelecko-historického a náboženského hľadiska zasluhuje ikonostas. Napriek tomu, že nie je isté, či ho kompozične zostavil Bokšaj, alebo sa prispôsobil návrhu Jozefa Briešťanského, usudzuje sa, že ide pravdepodobne o Bokšayov návrh. Ikonostas je vernou kópiou trojvežového chrámu. Dve menšie veže vyplňujú priestor na umiestnenie obrazov. Nad cárskymi /kráľovskými/ dverami je Posledná večera. Základné diela, ktoré dotvárajú ikonostas, sú sv. Mikuláš, Presvätá Bohorodička, Kristus a Pokrova. Stiesnený priestor neumožnil umelcovi umiestniť nad nimi sviatky Pánove a Presvätej Bohorodičky. Tieto boli kompozične včlenené do priestoru ľavej veže ako aj sviatky Pána, ktoré umiestnil na opačnej strane. Dominantné miesto v chráme má oltárny obraz - Zjavenie Presvätej Bohorodičky v Carihrade - Pokrov.
Veľkoruskovský chrám Pokrova Presvätej Bohorodičky je výrazom duchovnej sily inšpirácie a životného optimizmu umelca, ktorý ho vymaľoval.
Zvony a iné artefakty
Osobitne je potrebné pripomenúť, že v chráme je zvon, ktorý prezentuje zvonolejársku prácu Ignáca Löcherera z Prešova, ktorý ho odlial v roku 1794. „Duchovný a veriaci museli v rokoch prvej svetovej vojny odovzdať na vojenské účely zvon. Bol to veľký zvon tzv. Zvon , to bola radostná udalosť ale zároveň aj sklamanie. (22.11 1924) Ľudia objednali väčší , no ten zvon ktorý došiel bol menší oproti objednanému, preto boli sklamaní. Cerkovníctvo vykonávala jedna rodina dlhé roky a bolo to už dedičné. Ešte za kňaza Pavla Kutku(1881-1899) bol cerkovník Juraj Kučin. Po ňom prevzal cerkovníctvo jeho zať Pavol Puky. Tento zaúčal aj svojho syna, ktorý mu pomáhal, keď už otec nemohol, nastúpil teda jeho syn Ján Puky. Oltár rezbársky urobil Helfer z neďalekých Veľat.
Významné osobnosti farnosti
- Ruskovský rodák, zakladateľ Svetového kongresu Slovákov Štefan B. Jakub Výrovský 1729 - ?
- Ján Bundzak 1795 - 1801
- Peter Baluďanský 1801 - 1831 V čase sociálnych nepokojov cholery vzniklo povstanie, ktoré neobišlo ani farnosť Nový Ruskov. Obyvatelia obce zaútočili na faru a chceli zabiť miestneho duchovného.
- Jozef Damjanovič 1831 - 1852
- Juraj Gulovič 1852 - 1853 Farnosť zastupuje farár z Vojčíc.
- Jozef Gulovič 1853 - 1881 Víchrica v roku 1864 strhla vežu a postavili novú.
- Pavol Kutka 1881 - 1899 Farská budova v prebudovaní dostala podobu písmena L.
- Michal Sabadoš 1899 - 1904 Odišiel do Vojčíc
- Teodor Manajlo 1904 Farnosť zastupuje duchovný z Čeloviec
- Július Poľanský 1904 - 1914 Na farnosť prišiel z farnosti Dvorianky.
- 1951 - 1952 Farnosť bez duchovného
- Vladimír Petráško 1952 - 1963 Ako gréckokatolícky kňaz podpísal pravoslávie. Pri obnovení gr. kat. cirkvi stal sa znova jej kňazom.
- Vasiľ Dacej 1963 - 1966 Kňaz, ktorý po obnovení gr. kat. cirkvi sa prihlásil do cirkvi.
- Július Bokšay 1966 - 1967 správca farnosti v Trebišove spravuje farnosť.
- Pavel Dancák 1967 - 1989 Oprava exteriéru, interiéru, výstavba novej farskej budovy.
Aktivity vo farnosti
V roku 1981 bol založený cirkevný zbor ako mládežnícky a postupne prešiel na zbor dospelých. Zbor mladých viedla Ing. Alica Capiková a zbor dospelých Anna Serbinová. Po zlúčení viedla zbor dospelých Ing. Spolok sv. Cyrila a Metoda bol založený v roku 1996. Má 50 členov a predsedníčkou spolku je od počiatku Ružena Ferjová. Spolok má svoju mini knižnicu. Arcibratstvo po jeho obnovení má 130 členov. Okrem neho má svoju činnosť aj doterajší spolok sv. Myšlienka spojiť mladých a dospelých s bicyklami na cestách vznikla v roku 1999. Otcom tejto myšlienky bol Pavel Dancák, správca farnosti v Novom Ruskove. Pod heslom „Pozvanie do tretieho tisícročia na mládežnícku cyklistickú túru trebišovského protopresbyterátu“ sa vydali cyklisti po našich dedinách a zastavovali sa v jednotlivých chrámoch na krátku modlitbu a oboznámenie s dejinami chrámu a dediny.
Sviatok Pokrov - Ochrana Presvätej Bohorodičky
Medzi mariánskymi (borodičnými) sviatkami nášho cirkevného roka si osobitnú pozornosť zaslúži sviatok Pokrov - Ochrana Presvätej Bohorodičky (Presvätej Bohorodičky Ochrankyne). Tajomstvo tohto neustáleho, mimoriadne obľúbeného a hlbokého kultu k Božej Matke ako Ochrankyni spočíva pravdepodobne v tom, že tu nejde o pozemskú a ľudskú, ale o nebeskú a mocnú ochranu (príhovor). Hlavným podnetom, na základe ktorého došlo k zavedeniu tohto sviatku, bolo videnie sv. Andreja Jurodivého (blázna pre Krista) v polovici 10. storočia. Carihrad, hlavné mesto Byzancie, vtedy obliehali moslimskí arabi (saracéni). Celé mesto a ľud boli vo veľkej úzkosti. V chráme Presvätej Bohorodičky v Blachernách, kde sa uchovávalo jej rúcho, plášť a pás (podľa tradície v 5. stor. to bolo prinesené z Palestíny; sviatok Uloženia úctyhodného rúcha presv. Vládkyne a Bohorodičky v Blachernách slávime 2. júla), bolo celonočné bdenie. Medzi ľudom sa za ochranu mesta horlivo modlil aj sv. Andrej Jurodivý so svojím žiakom Epifanom. Liturgické slávenie sa končí, bolo okolo štvrtej hodiny nadránom. Vtom sv. Andrej vidí, ako od cárskych dverí (tak nazývali Gréci hlavný vchod do chrámu ) prichádza presvätá Bohorodička oslnená nebeským svetlom a v sprievode sv. Jána Krstiteľa a sv. Božia Matka podišla k oltáru, kľakla si, dlho sa modlila a pri tom plakala. Potom vstala, sňala z hlavy šatku-závoj-pokrov-omofor (z gréckeho maforion) a široko ju rozprestrela nad prítomným ľudom v chráme. Videnie zrazu zmizlo. Sv. Andrej a Epifan, ktorí mali toto videnie, pochopili, že Presvätá Bohorodička sa zjavila, aby zachránila mesto. Správa o zjavení sa bleskurýchlo rozšírila po celom meste. Útočníci sa stiahli. Podľa tejto šatky - pokrovu bol pomenovaný aj názov sviatku. Východná cirkev vo svojich bohoslužobných textoch rada zdôrazňuje tri najkrajšie privilégia presv. Podľa tradície mal sv. Andrej slovanský pôvod. Zaujímavosťou je, že sviatok Pokrova sa teší veľkej úcte (veľký sviatok) práve medzi cirkvami slovanských národov, a nie u Grékov. Sviatok bol zavedený v 11. stor. Omofor, „Svätý Pokrov“ Matky Božej bol považovaný za pravú relikviu, ktorá bola privezená do Konštantínopolu z Jeruzalema v čase panovania cisára Leva I. (457-474). Zakrývanie hlavy je symbolom ochrany. Arménsky synaxár ospevuje uloženie tejto relikvie v mariánskom chráme v Blachernach týmito slovami: „Dal si nám, ó milosrdný Bože, svoju matku za útočisko“. Existujú tiež opisy spomínanej zázračnej udalosti v chráme. V dobe cisára Leva IV. Múdreho (886-912) sv. Andrej Salos „blázon pre Krista“, spolu so svojím žiakom Epifanom mal videnie, v ktorom Bohorodička prikrýva celý svet „obrovským plášťom širším nad oblaky“. V slovanských cirkvách bol sviatok na počesť toho zázraku pomenovaný názvom Pokrov (Ochrana) a slávi sa v októbri. Počnúc od 15. stor. Ochrana zo strany niekoho mocného je nádejou pre tých, ktorí sa cítia slabí. blahoslavených (porov. Mt 5, 3), teda si môžu byť istí Božou starostlivosťou (ochranou). Človek je Božím obrazom. Hľadá ochranu kvôli svojej úbohosti, no zároveň chce chrániť druhých. Bohorodička, ktorá je celkom osobitným spôsobom chránená vo večnosti, stáva sa tiež ochrankyňou. Modlitba „Pod tvoju ochranu sa utiekame/Pod tvoju milosť (pokrov) pribihajem“ - je jednou z najstarších modlitieb k Bohorodičke. Je pozoruhodné, že ochranný plášť prechádza do rúk anjelov, aby boli Máriine ruky voľné k modlitbe. V pravom hornom rohu vidíme Krista, ktorý žehná. On, Boh, ktorý sa stal človekom, so žehnajúcim gestom pokračuje v modlitebnom rytme rúk Milostiplnej. Zjednocujú sa tu do jedného dve rôzne gestá. Na ikone „Nanebovstúpenia“ Bohorodička symbolizuje Cirkev tu na zemi; na ikone „Pokrova“ predstavuje nebeskú (oslávenú) Cirkev v modlitbe; ide o tajomstvo vzajomného príhovoru. V Starom zákone sa jednota Božieho ľudu zakladala na pokrvnosti. Jednota Cirkvi sa posilňuje cez prúdenie milosti vo všetkých jej členoch.
tags: #pod #tvoju #milost #pribihajem