- profánne - svetská architektúra
- sakrálne - svätyne, stavby kultového charakteru
- fortifikačné - stavby obranné, opevnenia
Pre starovek bola typická otrokárska spoločnosť. Existovali 2 druhy otroctva, otroctvo východných despocií založené na predstave absolútneho vlastníctva vládcu a otroctvo antické, takzvané otrokárske demokracie.
Všetky staroveké kultúry ležia blízko obratníka Raka s podnebím umožňujúcim pestovať množstvo plodín a zberať úrodu dvakrát do roka. Staroveké kultúry rozdeľujeme do dvoch okruhov. Okruch blízkeho východu (severovýchodná Afrika, Arábia, Malá a Stredná Ázia), kde vznikali najstaršie civilizácie a kultúry - Mezopotámia, Egypt, Fenícia, Palestína, štát Chetitov, Skýtovia, Perzia, Chorezm, neskôr aj kultúry Egejskej oblasti.
Mapa starovekého Blízkeho východu
Egypt
Bol to vždy Egypt, ktorý bol kladený na prvé miesto hlavne preto, že na jeho území bol dostatok kameňa a kamenné stavby obrovských rozmerov sa dochovali doteraz. Okrem toho Egyptské písmo sa podarilo rozlúštiť skôr ako sumerské. Dejiny Egypta ako takého sa začínajú počítať až od jeho zjednotenia kráľom Menesom okolo roku 3200 pred n.l..Na výstavbu hlavne profánnych stavieb sa používala hlina, rákosie, drevo, papyrus a lotos. Samozrejme pri sakrálnych stavbách sa používal kameň. Hlina sa používala iba ako stavebný materiál pôvodne na všetky stavby, neskôr na významné stavby bol používaný výhradne kameň. Netrvanlivé stavebné materiály ako hlina, rákosie, papyrus a drevo používali len bežné stavanie.
Aj v Egypte vzniklo panelované murivo, kde rákosie bolo nahradené papyrusom alebo lotosom. Tento architektonický prvok sa neskôr objavuje aj na kamenných stavbách v jeho počiatkoch. Na dôležité stavby od čias kráľa Džoséra okolo roku 3000 pred n.l. sa používal výhradne kameň. Spočiatku boli používané drobné kvádriky, neskôr veľké kvádre až sa dospelo k obrovským rozmerom obeliskov dlhých viac ako 30 m. Múry sa budovali z kvádrov kladených do vodorovných vrstiev, väčšinou jednotlivé kusy kameňov neboli navzájom spájané. Pôvodne sa stĺpy robili monolitické, neskôr sa murovali ako murivo.V Egypte sa na stropné konštrukcie používalo drevo, rákosie a kameň, z ktorého sa robili všetky stropy významných stavieb. Boli to kamenné trámy na ktoré sa ukladali kamenné dosky. Trámy mohli najviac 8 m dlhé, napriek tomu, že Egypťania poznali klenby používali ich minimálne.
Egyptské chrámy
Chrámy mali významné miesto spolu s náhrobkami. V Egypte sa takmer nedochoval žiadny palác, bol vždy stavaný z netrvanlivého materiálu ako podružná stavba. Kráľovský palác stál vždy mimo chrámu. V obidvoch krajinách sa v chrámoch sústreďoval hospodársky, politický a celý kultúrny život. Len v disciplíne reholí sa mohlo vyvíjať vyššie vzdelanie. V rámci nich existovali chrámové školy, v ktorých sa vyučovalo písanie, matematika, geometria, medicína, teológia, právo, astronómia, astrológia. V Egypte stavali chrámy ďalej od Nílu na neúrodnej pôde.Egyptské chrámy sú mnohokrát gigantické diela zasvätené Bohom, kráľom, Slnku alebo určené k zvláštnym účelom. Rozdeľujú sa podľa jednotlivých období alebo podľa spôsobu stavby na rovinné chrámy, stupňovité a skalné. Najstaršie boli slnečné chrámy postavené v období Starej Ríše.
Podobne ani z obdobia Strednej Ríše sa nedochovali žiadne chrámy, všetky bolo buď zničené alebo prestavané. Zachovali sa chrámy až z obdobia Novej Ríše rovinné chrámy najznámejšie sú vo Vesete ( Karnak a Luxor ). V Karnaku stál pôvodne malý chrám zasvätený Amonovi z obdobia 12. dynastie, z ktorého sa postupne stal celý komplex obohnaný tehlovým múrom o rozlohe 600 x 500 m, neskôr bol do neho vstavaný ďalší chrám aj s dvorom. Podobne sa vyvíjal aj chrám v neďalekom Luxore, ktorý bol podobným spôsobom predlžovaný do dĺžky 260 m. Veľký chrám Amona v Karnaku bol spojený 3 km alejou sfíng s Luxorom.
Skalné chrámy - sú to priestory vtesané do skalného masívu. V Egypte vznikli až v Novej Ríši. Najznámejšie sú v Abú-simbel, ktoré dal vytesať Rameesse II. v roku 1317 - 1251 pred n.l.. Obidva chrámy boli pre stavbu Asuánskej priehrady presťahované mimo jej zaplavované územie.
Chrám Abú Simbel
CELÁ história Egypta | Dokument o starovekých civilizáciách
Mezopotámia
V Mezopotámii sa stavalo prevážne z tehál alebo len z hliny. Preto sa z týchto veľkolepých stavieb zachovali iba sutiny. Z tohto dôvodu bola Mezopotámia prehliadaná a väčšinou spomínaná až na druhom mieste.Prvé doklady o osídlení ( kamenné základy domov ) pochádzajú z prechodnej doby 5-4. tisícročia pred n.l.. Steny boli postavené zo zhutnenej hliny, alebo z hlinených sušených tehál.
Na výstavbu hlavne profánnych stavieb sa používala hlina, rákosie, drevo, asfalt. Pri sakrálnych stavbách sa používali tehly. V Mezopotámii mala hlina veľký význam. Slúžila ako hlavný stavebný materiál, robili sa z nej sušené, pálené a glazované tehly a rôzne tvárnice. Nahradili drevo na skrine a truhlice, v tvare doštičiek sa používala na písanie.
Druhým stavebným materiálom bolo rákosie a to hlavne u Sumerov, z ktorého vznikol základný tvarový prvok členenia múru výstupkami. Pôvodne sa medzi vztýčené zväzky napínala rohož z rákosia, ktorá omietla hlinenou maltou. Zväzky vystupovali a plocha rohoží ustupovala. Tak vzniklo členité tzv. panelované murivo. Tento motív sa v Mezopotámskom staviteľstve udržal po celé tisícročia.
Ako podpôr sa používali múry stavané hlavne zo sušených tehál. Stĺp poznali, no väčšinou sa používal ako symbol. Tehlové múry boli omietané a často namaľované freskami. Iba v niektorých prípadoch bol múr v spodnej časti obložený kameňom. V Mezopotámii sa na stropné konštrukcie používali drevené trámy a klenby, ktoré poznali už okolo r. 3300 pred n.l., keď boli použité v meste Ur. Tehlová klenba bola skonštruovaná buď z klenákov alebo ako prečnelková.Chrámy v Mezopotámii
Taktiež ako v Egypte mali chrámy veľký význam, hrobky sa takmer nedochovali a nepripisoval sa im veľký význam. V Mezopotámii bol palác stavbou štátneho významu, rovnako dôležitou ako chrám a od Asýrskeho obdobia významovo ho prevyšujúca. Chrámy a paláce boli stavané na vysokých terasách postavených zo sušených tehál, pätky terás boli často spevnené vypaľovanými tehlami alebo kamennými doskami v posvätnom okrsku ohradenom múrmi so zvýraznenými vežovými vstupnými bránami.V Mezopotámii sa stavali tri druhy chrámov:- sumerský - asi z 4000 pred n.l. postavený na vyvýšenej terase na ktorej bol postavený samotný chrám sa skladal z chrámu domu Boha a veže Zikkuratu nazývaný hora Boha
- babylónsky - z obdobia 2000 pred n.l. bol sústavou pravoúhlych budov, ktoré obklopovali niekoľko dvorov a samy vytvárali ohraničenie celého areálu. Naproti vstupu zvýraznenému mohutnou vežou bola umiestnená svätyňa pozostávajúca z predsiene a širokej cely, ktorá mala pozlátene stropné cédrové trámy. V hlavnej svätyni stala socha boha. Blízko chrámu bol postavený Zikkurrat.
- asýrsky - z doby 8. n.l. preberal všetky babylonské usporiadania až na zmenu, široká predsieň sa zmenila na dlhú a svätyňa na malú miestnosť na konci.
Zikkurat v Uru
| Kultúra | Stavebný materiál | Význam stavieb | Charakteristické prvky |
|---|---|---|---|
| Egypt | Kameň, hlina, rákosie, drevo, papyrus | Chrámy, hrobky | Monolitické stĺpy, obelisky, pyramídy |
| Mezopotámia | Tehla, hlina, rákosie, drevo, asfalt | Chrámy, paláce | Zikkuraty, panelové murivo |