Pieniny patria k najmalebnejším kútom našej krajiny. Zamagurská obec Červený Kláštor leží v doline Dunajca a je hraničnou obcou s Poľskom. Napriek tomu, že ide o malú dedinu, v ktorej žije len niečo cez 200 obyvateľov, každé leto sem zavíta množstvo turistov.
Obrovským lákadlom je predovšetkým unikátny kláštor, jeden z mála zachovaných príkladov monastickej architektúry kartuziánskej a kamaldulskej rehole. Kláštor bol postavený v roku 1320 na odľahlom mieste kartuziánmi, ktorí sa vyznačovali prísne asketickým spôsobom života. Kládli dôraz na význam kníh, preto sa venovali predovšetkým ich odpisovaniu, výzdobe a viazaniu.
Začiatok 16. storočia však nepriniesol rehoľným rádom nič dobrého. Krajina sa zmietala v bojoch o trón a kláštory sa stávali cieľom prepadov. V roku 1545 vydrancovali ten pieninský strážcovia Dunajca a mnísi začali odchádzať do pokojnejšieho Poľska, Rakúska a na Moravu. V roku 1563 bol Červený (vtedy ešte Lechnický) kláštor rozhodnutím kráľa Ferdinanda I.
Prehliadka Červeného kláštora 30 sekúnd
Architektúra Červeného Kláštora
Červený kláštor má typický kartuziánsky pôdorys. Ústrednou stavbou je gotický kostol, ku ktorému zo severnej strany prilieha kláštorná budova. Z pôvodného stredovekého objektu sa zachovala južná časť, západné krídlo a o niečo mladšie východné krídlo s refektárom. Oproti kostolu stál domček opáta s vežou. Vnútorný dvor bol opevnený kamenným múrom, ku ktorému pristavali mlyn a samostatnú obytnú budovu, kde rehoľníci ubytovávali pocestných a liečili chorých. Severne od kláštora bol hospodársky dvor, prístupný podjazdom s klenutou gotickou klenbou.
Architektonické prvky a usporiadanie kláštora odrážajú prísny a asketický životný štýl kartuziánov. Dôraz bol kladený na funkčnosť a jednoduchosť, čo sa prejavuje v strohých líniách a minimálnom zdobení.
Významné osobnosti: Mních Cyprián
V lekárstve a prírodných vedách vynikal predovšetkým legendárny mních Cyprián, ktorý sa narodil v roku 1724 ako Franz Ignatz Jäschke v nemeckom Sliezsku. Na svoju dobu bol nesmierne vzdelaný - zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou, ale aj mechanikou a kozmológiou.
Cyprián sa okrem liečiteľstva venoval aj zaznamenávaniu svojich poznatkov. Jeho celoživotným dielom je herbár, ktorý opisuje 283 rastlín a ich liečivé účinky, ako aj vtedajšie poznatky o chorobách a postupy pri ich prekonávaní. Dnes môžete tento najstarší herbár u nás vidieť spolu s lekárenskými vitrínami či váhami v jednom z mníšskych domčekov v rámci farmaceutickej výstavy interiéru stredovekej lekárne.
Najslávnejší obyvateľ Červeného kláštora zomrel v roku 1775, a tak bol ušetrený pohľadu na jeho rozpustenie a odchod všetkých sedemnástich mníchov, keď o sedem rokov neskôr cisár Jozef II. v rámci svojich reforiem rušil kláštory. Cyprián by určite nesúhlasil s odôvodnením, že údajne neprinášali žiaden úžitok.
Liečivé pramene
Kvôli liečbe však ľudia prichádzali do Pienin aj po zániku Červeného kláštora. Tunajší liečivý minerálny prameň totiž napomáha pri liečbe kožných chorôb, ale aj chorôb pohybového aparátu, neurologických chorôb či ako pitný režim pri poruchách tráviaceho ústrojenstva. Miestni verili, že voda špecificky zapáchajúca po sírovodíku pochádza z iného, nadprirodzeného sveta a miesto, kde sa voda a plyny dostávali na povrch, nazvali „jama smrti“.
Napriek zápachu ju v liečiteľskej praxi využívali kartuziáni aj kamalduli a začiatkom 19. storočia začal miestny mlynár verejne pripravovať teplý kúpeľ z liečivej vody vo vaniach. Okolo roku 1820 vznikla pri sírnom prameni kúpeľná osada a v roku 1824 bola postavená prvá kúpeľná budova.
Aktivity v okolí
Návštevníkov sem láka nielen liečivá voda, ale aj nádherné prostredie Pienin a prielom Dunajca s hlbokým kaňonom, penivými perejami a skalnými útvarmi, ktoré sa na jeho brehoch dvíhajú do výšky 100 až 300 metrov. Najlepšie sa dajú obdivovať z paluby drevených pltí, ktoré absolvujú 9-kilometrovú trasu z Červeného Kláštora do obce Lesnica za asi 80 minút.
- Plavba plťou po Dunajci: Nezabudnuteľný zážitok s krásnymi výhľadmi.
- Turistika v Pieninách: Množstvo turistických trás pre všetky úrovne.
- Cykloturistika: Cyklotrasy s nádhernými scenériami.
Expozície v Kláštore
Dejiny kláštora ponúkajú ucelený pohľad na historicko-stavebnú časť kláštora, život kartuziánskej a kamaldulskej rehole, znaky rádov, významné osobnosti a ich diela, vpády husitských vojsk i zánik oboch reholí v tomto obydlí. Expozícia zriadená v mníšskom domčeku prezentuje život kamaldulského mnícha a jeho prácu. Domček má na základnej fasáde nápis 1719,14 JULY, ktorý tiež dokladá prestavbu kláštora po príchode kamaldulov.
Pustovňa pozostáva zo štyroch miestností a chodby. Vpravo vpredu je dormitórium (na odpočinok, stravovanie a duchovnú činnosť mnícha). Vľavo vpredu je miestnosť s malým oltárom, tzv. oratórium, kde sa vykonávali modlitby a meditácie. Miestnosť vľavo vzadu - laboratórium - slúžila na fyzickú prácu mnícha. Dnes je v nej vystavená lekárenská expozícia z 18. storočia. Najmenšia miestnosť vpravo vzadu sa používala ako dreváreň i sklad.
Archeologická expozícia približuje výsledky výskumov v kláštore, realizovaných v roku 1967 - 1970. Expozícia je umiestnená v jednej z pustovní, v pôvodnom domčeku priora, teda predstaveného kláštora. Múry vo vnútri domčeka vykresľujú pôdorys kartuziánskych pustovní, ktoré sa v areáli kláštora pôvodne nezachovali. Všetky kartuziánske pustovne mali štvorcový pôdorys, boli trojpriestorové a vchádzalo sa do nich spredu - z tzv. veľkej krížovej chodby. V prednej časti sa nachádzala veľká dielňa, zo severu dreváreň a smerom k záhradke obytná bunka (spálňa). V jednoducho zariadenej spálni odpočíval mních v čase od 19:00 do 23:00 a od 02:00 do 6:00, rovnako sa v nej modlil či vzdelával. Tu v samote dennodenne jedával jedlo, ktoré fráter roznášal priamo do ciel cez krížovú chodbu.
Domček predstaveného postavený oproti kostolu bol ako predlžená os hlavného oltára. Keďže v tajomstvách zeme sa už vyznal, lákal ho vesmír. Pri zbieraní liečivých bylín, v prekrásnej pieninskej prírode, pozoroval orla a veľmi mu závidel ako sa vznáša do výšin. Rozhodol sa skonštruovať lietajúci stroj, na ktorom by mohol vyletieť vyššie ako operenci, aby tak spoznal záhady nedostupné ostatným smrteľníkom. Po zostrojení klzáka vzlietol z Troch korún a na čarovných krídlach, poháňaný láskou ku švárnej pastierke letel tak vysoko, že anjel zazrel jeho zrkadlový obraz až na dne plesa Morskie oko v poľských Tatrách a zrazil ho bleskom na zem.
Skanzen Osturňa
Skanzen Osturňa, ktorý leží v rázovitej zamagurskej obci na severe Slovenska, v okrese Kežmarok, sa pýši pomenovaním najväčší živý skanzen na Slovensku. Obec je od roku 1979 vyhlásenou Prírodnou rezerváciou ľudovej architektúry. Dodnes si Osturňa zachováva svoje tradície, „vysmieva“ sa modernej uponáhľanej dobe plnej stresu a materiálnych statkov. Radí sa medzi slovenské skvosty, k čomu prispievajú aj fakty ako napríklad to, že nie je umelo vytvorená a obyvatelia si zachovali v rámci svojej histórie a kultúry určité prvky.
Či už je to typické osturňanské nárečie zvané „hvara“, zachovaný zvyk chodiť v goralskom kroji, práca na svojom hospodárstve či tradičná kuchyňa. Približne 9 km dlhá obec Osturňa bola založená v roku 1313 a odvtedy prešla mnohými ťažkými skúškami. Pretrpela epidémiu moru, vojny, požiare, odolávala povstaniam. Zažila však aj mnoho pozitívnych zmien, rozvoj školstva, kultúry, hospodárstva a duchovného života. V roku 1648 už mala vlastný kostol aj faru.
Pôdorys obce je tvarovaný tunajším potokom, nachádza sa tu množstvo tradičných drevených domov s uzavretými dvormi v zaujímavej reťazovitej zástavbe. Miestna architektúra je originálna a založená na detailoch, ktoré sú zjavné už aj vďaka skutočnosti, že rámy okien, nárožné konce brvien i škárovanie medzi nimi sú maľované.
V Osturni sa zachovali niektoré z pôvodných goralských usadlostí. Skanzen je tvorený 157 pamiatkovo chránenými objektami, ktoré majú v prednej časti typického dvora drevený zrubový dom so sedlovou strechou krytou šindľom, a v zadnej časti stodolu s maštaľou.
Významnými pamätihodnosťami sú gréckokatolícky neskorobarokový Chrám sv. Michala archanjela z roku 1796, drevená kaplnka svätého Kríža z roku 1898 a murovaná kaplnka Zosnutia presvätej Bohorodičky. Obec leží medzi dvomi vyhľadávanými národnými parkami, Tatranským národným parkom a Pieninským národným parkom.