Návšteva Prahy je pre turistu vždy veľkým zážitkom. Mnohé z unikátnych budov, vládnych inštitúcií či kultúrnych ustanovizní usporiadajú dni otvorených dverí a umožní obyvateľom i návštevníkom nahliadnuť do miest, kam sa bežne nedostanú.
Medzi tieto skvosty patrí aj Kostol Najsvätejšieho Srdca Pána, ktorý je architektonickým skvostom a ašpiruje na zápis do Zoznamu UNESCO.
Kostel Nejsvětějšího Srdce Páně v Praze, Virtuální prohlídka (nejen) pro děti
Kostol Najsvätejšieho Srdca Pána na námestí Jiřího z Poděbrad na Vinohradoch
Architekt Jože Plečnik a jeho prínos
Slovinský architekt Jože Plečnik sa na prianie prezidenta T. G. Masaryka stal prvým oficiálnym architektom Pražského hradu a výrazne ovplyvnil jeho podobu. Od jeho narodenia uplynulo 150 rokov.
Plečnik bol priekopníkom modernej architektúry a jedným z najvýznamnejších architektov 20. storočia. Po desaťročnom pôsobení vo Viedni sa v roku 1911 presťahoval do Prahy, kde začal pôsobiť ako profesor dekoratívnej architektúry a vychoval celý rad vynikajúcich architektov.
Traduje sa, že sa Plečnik k tejto funkcii dostal vďaka tomu, že ako jediný dokázal filozofické názory prezidenta osloboditeľa vyjadriť umeleckými prostriedkami. Prezident osloboditeľ Plečnikovi plne dôveroval a nechal mu voľnú ruku, aby úpravy od čias Rudolfa II. Pražský hrad.
A tak bol Plečnik v rokoch 1920 až 1934 „dvorným architektom“ Masaryka a za ten čas vtlačil areálu Pražského hradu nezameniteľnú pečať, ktorá pretrvala do dnešných dní. Na pražskom hrade začal Plečnik na začiatku 20. tych rokov s citlivými premenami Južných záhrad.
Striedme, ale zároveň noblesné riešenie rešpektujúce hradné genius loci otvorilo cestu k ďalším objednávkam pre prezidentskú kanceláriu, za ktoré však nikdy neprijal žiadny honorár.
V rovnakej dobe, ako pracoval na úpravách Pražského hradu, bol menovaný profesorom architektúry na novozaloženej univerzite v Ľubľani, a tak svoj záujem musel deliť medzi obama mestami. Návrhy pre Pražský hrad väčšinou vytváral v Slovinsku a v Prahe sa podľa nich vyrábali ich presné modely pod vedením Plečnikových žiakov. Najmä už spomínaného Otta Rothmayera.
Plečnik zväčša osobne dozeral nad prácami počas leta, kedy pravidelne prichádzal do Prahy, aby sa na vlastné oči presvedčil, ako sa realizujú jeho predstavy. Plečnikove práce prezrádzajú vplyv stredomorskej architektúry aj viedenskej secesie, antiky a ranej talianskej renesancie.
Navrhol nové usporiadanie záhrad Rajskej, Na valech a Na Baště. Plečnik dal záhradám jednotnú geometrickú koncepciu s cestami a trávnatými plochami s vyhliadkovými altánmi, terasami a fontánami.
Tam architekt nechal vztýčiť 18-metrový monolit z mrákotínskej žuly. Bol odhalený pri príležitosti 10. výročia vzniku Československa. Postavený bol ako pamätník obetiam prvej svetovej vojny. Stĺp zaplatil zo svojich súkromných prostriedkov prezident Masaryk.
Z mrákotinskej žuly bola vyrobená aj obria kamenná váza do Rajskej záhrady. Plečnik zároveň nechal upraviť dlažbu na III. nádvorí, prístrešok nad vykopávkami predrománskej rotundy sv. Víta a navrhol novú fontánu pod neskorogotickou plastikou sv. Juraja, ktorá nahradila barokovú predchodkyňu.
K ďalším stavbám z Plečnikových plánov v areáli hradu patrí stĺpová sieň Bellevue pod Ústavom šľachtičien, impozantná vstupná stĺpová sieň Španielskej sály, kde v roku 1937 bola po úmrtí Masaryka vystavená jeho rakva, Masarykova vyhliadka s vinicou na severnej hrane Jelenej priekopy, kde prezident rád odpočíval a ďalšie miesta.
Na premeny Pražského hradu nadviazali nadčasové úpravy interiérov zámku v Lánoch a zámockého parku. Lány boli a dodnes sú oficiálnou rezidenciou českých prezidentov.
Do samotného zámku Plečnik zasiahol len minimále. K najvýznamnejším zásahom bol však nový vodný systém parku so založením rybníka. Plečnik navrhol aj pamätník padlých lánskych občanov pred vstupom do zámockého parku, na ktorý využil odštiepok mrákotínskeho monolitu z Pražského hradu.
Kostol Najsvätejšieho Srdca Pána
Posledným Plečnikovým dielom v Česku je kostol Najsvätejšieho Srdca Pána v Prahe na námestí Jiřího z Poděbrad na Vinohradoch z rokov 1928 až 1932.
Plečnik bol silne veriaci, a preto jeho kostoly patria vedľa ľublanskej knižnice k tomu najlepšiemu, čo vytvoril. Pri projektovaní tohto kostala sa inšpiroval Noemovou archou.
Interiér Kostola Najsvätejšieho Srdca Pána
Nad hlavným oltárom z bieleho mramoru a zlátenými tepanými dvermi je zavesená trojmetrová zlátená postava Krista v symbolickom srdci a sochami šiestich českých patrónov v nadživotnej veľkosti: sv. Jan Nepomucký, sv. Anežka, sv. Vojtech, sv. Václav, sv. Ľudmila a sv.
V Čechách Plečnik ešte postavil nárožný dom v Žatecké ulici na Starém Měste v Prahe, upravil oboru Hvězda, pomník továrnika J.
Plečnikova pražská misia skončila v polovici 30. rokov. V Ľubľane v posledných dvadsiatich rokoch svojho života ovplyvnil urbanistické riešenie mesta a súčasne vybudoval školu architektúry. Medzi najznámejšie diela patrí Trojmostie cez rieku Ľubľanicu, tržnica, Národná a univerzitná knižnica či kostol sv.
Architekt zomrel v roku 1957 a je pochovaný na cintoríne Žale, ktorý tiež sám projektoval. Za významný prínos pre Českú republiku Jože Plečnikovi prezident Miloš Zeman in memoriam udelil 28. 1.
Ďalšie pražské kostoly
Okrem Kostola Najsvätejšieho Srdca Pána sa v Prahe nachádza mnoho ďalších rímskokatolíckych kostolov s bohatou históriou:
- Rímskokatolícky kostol sv. Základy románskej baziliky sv. Beňadika z roku 1075.
- Farský kostol zasvätený sv. Kostol sv. Alžbety postavený po roku 1391 H.
- Rímskokatolícky kostol sv. Michala postavený v 13. storočí.
- Rímskokatolícky kostol sv. Havla s opevnením, renesančná stavba z konca 15. storočia.
- Barokovo-klasicistický kostol sv. Šimona a Júdu, postavený koncom 16. storočia.
Slovenská farnosť v Prahe
Začiatkom adventu 2007 sa domovským kostolom slovenských katolíkov stal kostol sv. Jindřicha na Jindřišskej ulici. Bolo tiež rozhodnuté, že pri tomto kostole bude zriadená slovenská farnosť. Dňa 19.6.2008 vyhlásil pán kardinál Vlk vznik slovenskej farnosti v Prahe, ktorá začala plne fungovať od 1.7.2008. Pri kostole sv. Jindřicha pôsobí aj pôvodná česká farnosť a novo od 17.12.2017 aj maďarská farnosť.
Kostol svätého Jindřicha a svätej Kunhuty bol založený ako kostol Nového Mesta Pražského v roku 1348. Postavil ho rád Križovníkov s červenou hviezdou, ktorý ho mal aj v správe.
Kostol bol 16. marca v roku 1351 vysvätený arcibiskupom Arnoštom z Pardubíc a toho istého roku bol povýšený na farský.
Po bitke na Bielej hore mal byť kostol vrátený rádu Križovníkom, tí se ho ale v roku 1646 zriekli v prospech Barnabitov od sv. Michala vo Viedni, ktorých brat cisára Ferdinanda III. Leopold Vilém uvažoval uviesť do Prahy.
V priebehu obliehania Prahy Švédmi sa kamenná zvonica kostola stala jadrom obrany, keď na nej bola pozorovateľňa a palebné postavenie obrancov.
Kostol bol postavený v gotickom štýle, ale v dobe baroka bolo niekoľko kaplniek prestavaných do tohto štýlu. Prvou významnou úpravou kostola bola renezančná prestavba v roku 1529. Pri nej vznikol kostolný chór, predsieň pred vchodom do kostola a z nej vedúce kamenné schodisko.
V rokoch 1672 - 1673 bola k severnému priečeliu pristavaná kaplnka sv. Barbory, v roku 1685 na južnej strane kaplnka Panny Márie a nakoniec v roku 1696 kaplnka sv. Lukáša. Z tejto doby pochádza taktiež vnútorné vybavenie kostola.
Celková barokizácia interiéru bola uskutočnená v rokoch 1738 - 1741, ktorá zmenila charakter gotickej stavby, mimo iného boli piliere trojlodi pokryté umelým mramorom a podobne.
Ďalšia významná prestavba kostola a priľahlej zvonice (dnešná Jindřišská veža) nastala v roku 1879, kedy došlo k regotizácii pod dohľadom Josefa Mockera.
Generálna rekonštrukcia interiéru bola dokončená v roku 1998.
Oproti kostolu je svätojindřišská fara, postavená v roku 1386, vedľa nej je bývalá Farná škola č. Na druhej strane stojí svätojindřišská zvonica, neskoro gotická stavba z roku 1476., jej regotizovaný stav je od architekta J. Mockera z roku 1879.
Kostol je halovou trojloďou s päťbokým uzatvoreným presbytériom. Dĺžka celej budovy je 142, šírka 59, a výška ku klenbe 38 stop.
Hlavný oltár sa skladá zo stola so svätostánkom a z dreveného pozadia s obrazom pred zamurovaným oknom. Krásny veľký obraz v ráme namaľoval v roku 1698 Jan Jiří Heintsch. Obraz znázorňuje sv. Jindřicha v úlohe ochrancu tunajšieho kostola v priebehu švédskeho obliehania Prahy a sv. Kunhutu chodiacu po rozžeravených radliciach, aby tak dokázala svoju nevinu, keď bola obvinená z cudzoložstva.
Cyklus nástenných obrazov zo života sv. Jindřicha, ktorý sa nachádza v presbytériu, bol financovaný literátskym bratstvom a vznikol v roku 1745.
Zvonica, pȏvodne gotická, drevená, od roku okolo 1472 až 1476, ktorá dnes svojimi rozmermi zatieňuje vlastný kostol a väčšina okoloidúcich ju za neho považuje. V roku 1879 bola rekonštruovaná a bol jej vrátený majestátný gotický výzor. Dnes je to najvyššia samostatne stojaca zvonica v Prahe (65,7m).
V devädesiatych rokoch bol do interiéra Jindřišskej veže vstavaný kaviarenský komplex. Prevádzkovateľ nechal zreštaurovať aj zvon, v roku 2003 obnovil vežové hodiny a osadil desaťzvonovú zvonkohru z dielny majstra zvonára Petra Rudolfa Manouška.
Fara pri kostole sv. Jindřicha je sídlom slovenskej, maďarskej a českej farnosti.
Svätý Jindřich
Význam mena: bohatý ochranca (zast. nem.). Emblém: cisárska koruna, žezlo, kostol, ľalia Patrón Bambergu, Bazileja, bamberskej diecézy. Sviatok: 13. Narodil sa 6. máj 973 Abbach (pri Regensburgu), Bavorsko, Nemecko a zomrel 13. júl 1024 Grone (pri Göttingene), Dolné Sasko, Nemecko.
tags: #kostol #najsvatejsieho #srdca #pana #praha