Židovský cintorín v Otwocku, Poľsko
Starostlivosť o chorého a zomierajúceho
Podľa judaizmu by chorý človek nemal byť v chorobe a smrti sám - je povinnosťou najbližších príbuzných postarať sa o neho. Tak ako radosť je úplná v spoločenstve blížnych, rovnako dôležitá je účasť a súcit v bolesti. Medzi micvy patrí aj návšteva chorého (bikur cholim).Ide o službu lásky k blížnemu, ktorú v tomto duchu musíme chápať a prijímať vo svetle Božieho želania, ale aj ako prirodzene vychádzajúcu z ľudskej podstaty. Návšteva chorého má rozptýliť a uľahčiť bolesť, utrpenie a zanechať príjemný vplyv.Taharah - židovský pohrebný obrad
Chevra Kadiša: Svätý spolok
O zachovávanie zvláštnych obradných predpisov a dodržiavanie dôstojnej starostlivosti o umierajúceho a mŕtveho sa starajú príslušníci Pohrebného bratstva - Svätého spolku Chevra Kadiša. Tieto združenia sú tak staré, ako samotné obce. Členovia tohto spoločenstva nezištne navštevujú a ošetrujú chorých, umierajúcich a konajú dobré skutky. Ich skutky vyplývajú zo židovského pohľadu na život, z lásky k blížnemu a z hlbokej úcty k životu, pretože práve na nej leží hlavný dôraz judaizmu. Členstvo v tomto spolku patrí medzi najvyššie pocty pre príslušníka židovskej komunity.
Označenie Chevra Kadiša
Zvyklosti pri zomierajúcom
Samozrejme, autorita lekára liečiteľa je prvoradá, akceptovaná. Umierajúci človek nesmie byť sám. Jeho život je vnímaný ako slabnúce svetielko, preto sa v jeho okolí snažia vytvoriť pokojné prostredie, aby hluk, či hlasný nárek neurýchlil smrť. Príbuzní i prítomní členovia Chevra Kadiša tichým hlasom odriekajú modlitby a žalmy predpísané k tejto príležitosti. Vo chvíli umierania je vzácna príležitosť k uzmiereniu prípadných krívd a nedorozumení. K posledným modlitbám by sa malo zísť aspoň desať dospelých mužov (minjan).Príprava na pohreb
Judaizmus určuje, že do truhly sa nesmú vkladať šperky ani kvety, nesmie byť rozdiel medzi chudobným a bohatým. Keď nastane smrť človeka , jeho telo uložia na dlážku s nohami smerujúcimi k dverám miestnosti a pod hlavu mu podložia tvrdý predmet. Uloženie nebožtíka na zem je uvedené v Mišne (základ Talmudu; hebrejsky opakovanie, štúdium, výuka. Talmud, doslovne učenie, štúdium, autoritatívny celok židovského zákona a tradície). Nebožtík má neustále strážcu. Stráž u zosnulého sa nazýva šmira a vykonávajú ju zväčša dvaja členovia Pohrebného bratstva. V niektorých komunitách je zvyk zakrývať zrkadlá.Očista tela (Tahara)
Mŕtvy je v pohrebnej sieni (Bejt Olam- dom večnosti) na cintoríne umytý a rituálne očistený. Očista tela sa nazýva tahara. Vykonáva sa na špeciálnej doske, alebo kamennom stole, prispôsobenom na odtekanie vody. Očistu pozostalí ukončia citátom zo Žalmov.Pohrebný odev (Tachrichim)
Nebožtíka oblečú do bieleho rubáša. Odev je ušitý z bieleho plátna. Muži môžu byť zahalený aj talitom (modlitebný šál), z ktorého je odpáraná atara a cicit , významná súčasť náboženského života ( vlákna, uzlíky a obtočenia upomínajúce na 613 Božích príkazov a zákazov) . Mnohí sa o svoj pohrebný rubáš postarajú aj v predstihu. Pohrebný odev tachrichim bol súčasťou výbavy. Skladá sa z pokrievky hlavy, nohavíc, košele, opasku, šálu a ponožiek. Pre ženy sa pripravuje zodpovedajúci odev. Časti odevu boli v minulosti zošívané ručne, bez uzlíkov. Na oči a na ústa je zvykom klásť hlinené čriepky. Do ruky nebožtíka je vkladaná vetvička v tvare Y.Pohreb a pochovávanie
Podľa židovského zákona má byť pohreb čo najskôr, podľa možnosti do dvadsaťštyri hodín. Pohreb sa má konať v deň úmrtia, alebo na druhý deň. Jediným dôvodom k odkladu je šabat (hebr. odpočinutie; sobota, deň zasvätený odpočinku od všednej činnosti) alebo sviatok. V diaspóre (židovské usídlenie mimo zem Izrael), sa k pochovávaniu používajú prosté truhly. Kremácia a balzamovanie odporujú tradičnému židovskému pochovávaniu. Zákony Tóry (päť kníh Mojžišových, Zákon) predpisujú obecnú povinnosť, že aj neidentifikovaný mŕtvy alebo zločinec musí byť dôstojne pochovaný v deň úmrtia.Pohrebné obrady
Samotné pochovávanie trvá krátko, ale je plné symbolov. Účasť na pohrebe, útecha pozostalých je chvályhodným, dobročinným skutkom. Poradie pohrebných obradov nie je vo všetkých obciach rovnaké, ale zvyčajne sa začína symbolickým natrhnutím odevu najbližšieho príbuzného, zvané kri´a. Toto gesto, vyjadrujúce bolesť a smútok pochádza z biblických príbehov. Nechýbajú slová vďaky, útechy a prianí.Zahalená truhla alebo máry sú odvezené do modlitebnej siene ohel na cintoríne, kde rabín, alebo osoba, ktorá vedie smútočný obrad odrieka predpísané texty. Ak syn zosnulého vedie bohoslužbu, zastupuje zosnulého otca alebo matku. Muži potom na znak poslednej pocty hádžu do hrobu po troch lopatkách hliny. Túto časť pohrebu ukončujú spomienkové modlitby na duše (Hazkarat nešamot). Trúchliaci odriekajú Kadiš , (v aramejčine „svätý" ), modlitbu požehnania a chvály.Na pohreboch sa konajú finančné zbierky. Do špeciálnych schránok - pokladničiek - sa vkladajú milodary. Po ukončení pohrebného obradu prítomní prejavujú pozostalým sústrasť. Pri odchode z cintorína býva miestnym zvykom odtrhnutie trsu trávy a prenesenie slov: „ On pamätá, že sme prach“ a rituálna očista.Smútok a spomienky
Doba smútku šiva trvá sedem dní. Najbližší mužský príbuzný odrieka za nebohého jedenásť mesiacov aramejskú modlitbu Kadiš, ktorá vyjadruje nádej, vieru a odovzdanosť do vôle Božej. Podľa tradície táto modlitba oslobodzuje mŕtveho od trápenia na onom svete. Po jedenástich mesiacoch sa na hrobe vztyčuje náhrobný kameň (maceva). Na výročie úmrtia spomíname na zosnulého zapálením špeciálnej jarcajtovej sviečky, ktorá horí 24 hodín, odriekaním modlitby Kadiš, návštevou hrobu .
Symbol Kohéna na náhrobnom kameni
Náhrobné kamene
Miesto pochovania je označené náhrobkom. Nápis na náhrobku obsahuje hebrejské meno zosnulého, hebrejské meno jeho otca, dátum úmrtia podľa židovského kalendára. Text môže byť doplnený eulogiou, florálnou dekoráciou, dekoráciou vyjadrujúcou meno zosnulého, symbolika povolania.Židovské cintoríny
Cintorín je miestom vzbudzujúcim úzkosť. Jeden z jeho hebrejských názvov je bejt hakvarot, dom hrobov. Židia, ktorí ovládajú obsah hebrejských výrazov ho nazývajú bejt hachajim, dom živých, alebo dôverne známe z jidiš getort, čo je skomolenina nemeckého „gut Ort" (dobré miesto). Rušiť pokoj nebožtíkov je neprípustné. Zosnulý patrí zemi, do ktorej bol uložený. Navždy. Exhumácia je prípustná iba vo veľmi výnimočných prípadoch. Všetko, čo rastie na hrobe je jeho súčasťou .Spoločné znaky s inými kultúrami
V náboženských obradoch Židov sa odzrkadľuje tradícia, ktorú si priniesli zo svojej pravlasti. Mnohé z nich môžeme pochopiť až pripomenutím krajiny, odkiaľ pochádzajú. Kresťania a Židia žijú popri sebe i spolu dlhé historické obdobie. Nemôžeme zabudnúť, že kresťanstvo vyrástlo na židovskej tradícii.Kresťanským sviatkom, ktorý je typickým pre spomienku na mŕtvych, je sviatok zosnulých. Na Vianoce si v mnohých rodinách príbuzní pripomenuli zosnulých voľným jedným miestom pri prestretom stole.Tabuľka: Prehľad židovských smútočných období
| Obdobie | Trvanie | Zvyklosti |
|---|---|---|
| Aninut | 1-2 dni | Príprava na pohreb, zabezpečenie pohrebu |
| Šiva | 7 dní | Smútok v dome pozostalých, sedenie na zemi, obmedzenie bežných aktivít |
| Šlošim | 30 dní | Obmedzenie spoločenských aktivít, nestrihanie vlasov |
| Rok smútku (za rodiča) | 11 mesiacov | Odriekanie modlitby Kadiš |
| Výročie úmrtia (Jarcajt) | Každoročne | Zapálenie spomienkovej sviečky, návšteva hrobu, odriekanie modlitby Kadiš |