Filmová adaptácia rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je kvalitná dráma so zaujímavou zápletkou zasadená do Nemcami okupovaného Slovenského štátu, plná skvelých hercov.
Vynikajúca psychologická dráma z obdobia druhej svetovej vojny sa odohráva na Štedrý deň roku 1944 v čase, keď na Slovensku prebiehala partizánska vojna proti nacistickým okupantom. Po potlačení Slovenského národného povstania boli totiž partizáni nútení stiahnuť sa do hôr, kde bojovali proti Nemcom.
Film Polnočná omša nakrútil český režisér Jiří Krejčík podľa rovnomennej divadelnej hry slovenského dramatika Petra Karvaša.
Dráma Polnočná omša je situovaná do pamätného roku 1944 a kladie zásadné otázky svedomiu a dobe. Odohráva sa na Štedrý deň roku 1944. Skúma postoje a vzťahy obyčajných ľudí k dramatickým udalostiam končiacej sa druhej svetovej vojny.
Film je situovaný do slovenského malomesta a hlavnými protagonistami filmu sú členovia malomeštiackej rodiny Kubišovcov.
Mrazivý príbeh sa odohráva v roku 1944, na Vianoce, počas ktorých sa za stolom rodiny Valentína Kubiša striedajú chvíle vytúženého pokoja s extrémnym napätím.
Dráma Polnočná omša sa odohráva v slovenskej malomeštiackej rodine na Štedrý deň pamätného roka 1944, ktorý je plný napätia a úzkosti.
Myslím, že všetci Slováci, ktorí film nevideli sa môžu priam hanbiť.. Tak skvostné, tak dobré, excelentné dielo. Ozaj to vzniklo v našom Československu?
V roku 1962 vzniklo na Slovensku 6 celovečerných hraných filmov. Okrem Polnočnej omše to bola prvá časť Bielikovho Jánošíka, Uhrovo Slnko v sieti, Solanov Boxer a smrť, Hollého Havrania cesta a Lackov Výlet po Dunaji. Všetky, s výnimkou nie príliš vydareného Výletu po Dunaji, obstáli v čase a sú pozerateľné aj v 21. storočí.
Škoda, že sa film Polnočná omša nedostal do výberu slovenských filmov, ktoré vyšli v edícii Slovenský film 60. rokov I a II. Určite by si to zaslúžil ako dielo, ktorému patrí čestné miesto v Zlatom fonde slovenskej kinematografie.
Formou už čiastočne zastaralé, obsahovo ale stále nesporne kvalitné, nie však úplne dokonalé filmové spracovanie vynikajúcej divadelnej hry Petra Karvaša.
Spoločne s mrazivou atmosférou vojnovej doby, ktorú skvele dokresľuje zasnežené mesto, sa tvorcom podarilo veľmi dobre zachytiť rozpoloženie jednotlivých členov rodiny Kubišovcov, hoci by v tomto smere nebolo na škodu ešte väčšie vyhrotenie emócií v samotnom závere.
Poteší aj prítomnosť vtedajšej hereckej elity, ktorej (najmä Ivanovi Mistríkovi) človek dokáže s prižmúrením oka odpustiť i občasnú teatrálnosť.
Nahliadnite s nami do domu tradičnej slovenskej rodiny. V neobyčajný večer sa stretnú rôzne svety. Jeden spravodlivejší a čistejší ako ten druhý. Aspoň to o sebe tvrdia. Ale dôjde na lámanie chleba? Kto ho bude jesť? Čo je sloboda? Kde je náš domov?
Manželia Kubišovci sa vzorne starajú o svoju rodinu, dbajú na zvyky a tradície. Pod touto pokrievkou to však vrie.
Manželia Kubišovci sú ľudia nenápadní, vzorne sa starajúci o svoju rodinu, dodržiavajúci zvyky a tradície.
Pri štedrovečernom stole sedia s nacistom, nádejnou nevestou je komunistka.
Situácia na fronte je čoraz neistejšia, blíži sa chvíľa, keď bude treba jedného z členov rodiny obetovať.
Z čoho sa budú spovedať na polnočnej omši?
Konflikt v rodine Kubišovcov
Rodinu okrem otca a matky tvoria aj ich tri, viac či menej vydarené deti - Marián, ktorý je veliteľom miestnej Hlinkovej gardy, Angela, ktorá spáva s nemeckým veliteľom a je arizátorkou židovskej cukrárne a nakoniec je tu ešte najmladší syn Juraj.
Starší syn je gardista, mladší partizán, dcéra arizátorka. Všetci svorne sedia pri jednom štedrovečernom stole spolu s nemeckým poručíkom.
Pre ostatných členov rodiny je to neznaboh, komunista, boľševik, lebo sa pridal k partizánom . Práve na Štedrý deň utečie Nemcom, na úteku je ranený a ukrýva sa v podkroví rodičovského domu. V dome, v ktorom je ubytovaný nemecký dôstojník. Takže o napätie je postarané do konca filmu.
Film sa končí smrťou partizána Juraja, ktorého udá miestny farár, ktorý neváha porušiť spovedné tajomstvo, ešte predtým ho však zaprú všetci členovia rodiny, vrátane vlastnej matky. Za ukrývanie partizána totiž Kubišovcom hrozí trest smrti.
Blíži sa chvíľa, keď bude treba jedného z členov rodiny obetovať.
Rozmýšľam, ako by som sa v podobnej situácii zachoval ja.
Hru so silným posolstvom napísal významný slovenský dramatik Peter Karvaš, rodák z Banskej Bystrice, ktorý ako účastník SNP zblízka spoznal hrdinstvá i tragédia druhej svetovej vojny. Vnuk známeho maliara Dominika Skuteckého bol pre svoj odmietavý postoj k okupácii Československa vyškrtnutý z repertoárov divadiel.
Kvalitná dráma so zaujímavou zápletkou zasadená do Nemcami okupovaného Slovenského štátu, plná skvelých hercov, z ktorých by som najviac vyzdvihol Karola Machatu a Meličkovú. Hasse sa osvedčil už vo Vyššom princípe a tu to potvrdil.
Pekne gradujúca atmosféra, ktorá postupne otvára všetky svoje tajomstvá a divák s očakávaním sleduje reakcie protagonistov na vzniknuté, resp. nastavené situácie.
Úchvatná psychologická dráma. Bezchybná réžia spolu s Liškovou hudbou je skvost drámy u nás.
Už pri hereckom obsadení ako Margit Bara, Jozef Kroner, Emília Vášáryová, Chudík, Mistrík, Hasse a Adamčíková sa nedá pochybovať o tom, že tento film nebude skvelý.
Moji obľúbení slovenskí herci (Meličková, Króner, Machata, Mistrík), slušné herecké výkony, výborná čiernobiela kamera, pekná hudba, napätie - to sú hlavné atribúty tohto filmu .
Prekážali mi neotitulkované nemecké dialógy. V roku 1962 vznikol na Slovensku ešte jeden film odohrávajúci sa v období druhej svetovej vojny - Boxer a smrť, tentokrát z prostredia nacistického koncentračného tábora.
Čo je už ťažšie stráviteľné je obsadenie Krónera do role otca, ktorý je na rolu hlavy rodiny príliš mladý a vedľa Meličkovej čoby manžel vyzerá nedôveryhodne, i keď veľmi sa snaží a jeho rola nie je až tak významná. Ale je to nedostatok, ktorý mi vadí pri každom filme. Taktiež nemecký dôstojník - raz sa príhovára v slovenčine, raz v nemčine. Jeho prejav je kocúrkovo a, samozrejme, pasáže v nemčine nie sú preložené.
Na záver vyzdvihnem Šmerala, ktorý sa úlohy kňaza zhostil znamenite, navyše veľmi dobre hovoril po slovensky.
Postavu Angely hrala maďarská herečka Margit Bara, ktorá nevedela vôbec po slovensky.
Dĺžka predstavenia: 1 hod. 45 min.
Inscenácia inšpirovaná drámou slovenského autora Petra Karvaša o ľudskej morálke, rodine a hľadaní si útočiska pred svetom, ktorému krehká duša nerozumie.
Polnočná láska (26.9.2020 na JOJke)
Polnočná omša nahliada do skrytých tajomstviev v naoko usporiadanej rodine, ktorá v zápase o existenciu a identitu v zložitom dejinnom období vytvára aj svojráznu metaforu celého národa.