Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici je nielen najstarším, ale aj najvýznamnejším sakrálnym objektom mesta. Práve okolo neho sa v priebehu niekoľkých storočí sformoval mestský hrad - dominanta mesta. Sakrálny objekt prešiel od polovice 13. storočia niekoľkými stavebnými etapami.
Mestský hrad v Banskej Bystrici
V banských mestách na strednom Slovensku sa stretávame s jej menom vo všetkých vrstvách spoločnosti. Z nemalého počtu príbehov sme vybrali len jeden. Príbeh Kaplnky sv. Barbory a banskobystrických manželiek významných waldbürgerov nositeliek mena Barbora, ktoré sa rozhodujúcim spôsobom podieľali na vzniku vzácnej kaplnky sv. Barbory.
Vznik a Zakladatelia Kaplnky
Kaplnka sv. Barbory si ako jediná z mnohých kaplniek vo farskom kostole udržala pôvodný vzhľad. Jej počiatky sa spájajú s banskobystrickým mešťanom a banským podnikateľom Mikulášom Plattom, ktorý sa od roku 1459 objavuje medzi členmi mestskej rady a v roku 1470 vo funkcii richtára mesta. Zakladali ich bohatí waldbürgeri. Ich výstavbu poňali ako vec osobnej cti. Mali byť miestom pre ich súkromné adorácie a tiež miestom posledného odpočinku.
Práve ona dala v roku 1478 kaplnku dokončiť, zariadiť a vysvätiť, pretože pápežská odpustková listina ju uvádza v roku 1477 ešte ako nevysvätenú kaplnku sv. Barbory a sv. Magdalény. Historické dokumenty hovoria, že 10. februára 1478 sa konala vysviacka kaplnky sv. Barbory a menšieho oltára sv. Magdalény na severnej strane kaplnky. Súčasťou boli aj sochy Sv. Petra, sv. Pavla a pápeža Urbana. O 13 dní neskôr 23. februára v roku 1478 došlo k vysväteniu sochy Panny Márie, sv. Hieronyma a sv. Socha sv. Barbory bola na pravej strane a sv. Hieronyma na ľavej strane Madony. V ten istý deň boli vysvätené pozlátené sošky sv. Barbory, sv. Hieronyma a strieborného kríža ako súčasť oltára sv. Barbory.
Zachovaný je tiež text listiny z roku 1479, v ktorom mesto Kremnica sa zaväzuje pravidelne platiť úroky vo výške 25 florénov štvrťročne v prospech kaplnky, z kapitálu 500 florénov poskytnutých mestu Kremnica Barborou Plattovou a jej zaťom Jurajom Kegelom v prospech Kaplnky sv. Barbory. Až v 18. storočí sa tento problém mesta Kremnice vyriešil po zdĺhavých rokovaniach s mestskou radou B.
V priebehu historického vývoja menila kaplnka názov buď podľa rodiny, ktorá mala nad ňou patronát: Plattovská, Glocknitzerova, Wasserbrothova, Gutiana. Alebo podľa oltárov, ktoré boli v nej inštalované: Kaplnka P. Márie, Kaplnka Márie Magdalény, Kaplnka sv. Alojza a názov, ktorý pretrval dodnes Kaplnka sv. Barbory.
Architektonické detaily a Zmeny v Priebehu Času
Zastrešenie kaplnky tvorí valená lunetová klenba s bohatým sieťovým a hviezdicovým vzorom, ukončená na šiestich konzolách zobrazujúcich patrónov Uhorska:. Na severnej strane sú postavy Martina, sv. Jána Almužníka(sv. Hieronyma) a sv. Štefana. Na južnej strane sv. Imricha, sv. Ladislava a sv. Oltár v kaplnke sv.
Olivová hora v Banskej Bystrici
V období baroka oltár sv. Magdalény vymenil oltár sv. Alojza. Jeho umiestnenie si vyžiadalo odstránenie konzoly sv. Štefana - kráľa na severnej strane kaplnky. Neskôr na podnet biskupa Ipolyiho (1823-1886) oltár sv. Alojza premiestnili do kostola sv. Kríža. Rovnako v tom istom čase bola konzola sv. Štefana nanovo zhotovená koncom 70. rokov 19. storočia.
Interiér Kaplnky sv. Barbory
Po strašnom veľkonočnom požiari 10. apríla v roku 1500, drevená Banská Bystrica odišla do minulosti. Mestská rada prijala rozhodnutie, že drevo prestáva byť základným stavebným materiálom. Prirodzene požiar poškodil aj kaplnku sv. Barbory. Datovanie objavené počas reštaurovania kaplnky v rokoch 1966 - 1975 na západnej stene v blízkosti klenby, má text anno domini 1-5-0-4, na stĺpe portálu na južnej stene je rovnaký rok. Mladšie datovanie kaplnky bolo objavené v tom istom čase na vonkajších krídlach pozdĺž celej šírky rámu. Po spomínanom požiari v roku 1500, donátorom kaplnky sv. Barbory sa stali Glocknitzerovci.
Glocknitzerovci a Barbora Glocknitzerová
Kto sú Glocknitzerovci? Prináležali k patricijskej elite Banskej Bystrici. Benedikt - zakladateľ, patrí medzi najvýznamnejšie postavy hospodárskych dejín BB na konci 15. storočia. Od roku 1481 bol členom mestskej rady a v roku 1494 zastával funkciu richtára. Nakoniec tento majetok v roku 1493 museli Thurzovi odovzdať za zostatkovú sumu 2 200 zlatých. J. Thurzo oboch zamestnal v Thurzovsko-fuggerovskej mediarskej spoločnosti(TFMS). Benedikt viedol 10 rokov medený hámor a M. Dom č. Z detí Benedikta: Barbora, Mikuláš a Wolfgang, nás najviac zaujala Barbora - prvýkrát vydatá za Mikuláša Petermanna richtára Banskej Bystrice v rokoch 1498 a 1507, vlastníka Domu č. 21 na námestí. Tento kúpil aj zhorenisko Metzlerovho domu (dnes dom č. 3 na Námestí SNP) a postavil na zničenej parcele nový dom.
V bezdetnom manželstve si na Dom č. 3 nárokoval kráľ, mestská rada a vdova Barbora, ktorá sa druhýkrát vydala za krajčírskeho majstra Františka Rotha z Krakova. V dome nakoniec zostala až do svojej smrti 1513. Manžel František Roth sa v roku 1519 vysťahoval do Krakova a svoj podiel na Dome č. 21 venoval švagrovi Wolfgangovi, ktorý získal aj Dom č. Dom č. Barbora najvýraznejšie vstúpila do histórie mesta vzťahom ku kaplnke sv. Barbory, ktorej venovala 1 000 zlatých aby mohla byť tu pochovaná, čo sa aj stalo. Dodnes je v západnej stene kaplnky jej epitaf, pôvodne umiestnený v dlažbe pred vstupom do kaplnky. Roku 1877 bol prenesený na západnú stenu kaplnky (na západnej sú dnes dve niky. Počas reštaurovania kaplnky O. Červený mramor 218×120 cm. Oba horné rohy sú odlomené.
Zobrazená je vo svetských drahých šatách: v čepci a dlhej róbe s minuciózne(veľmi podrobne) prepracovanými prackami vo vrchnej časti a s nadmerne dlhými, rozpáranými rukávmi, z ktorých vyvierajú naberané rukávy spodných šiat. Kým zavreté oči a ruky zložené nad pupkom ako na márach hovoria v prospech ležiacej postavy, na druhej strane nadol visiace rukávy šiat a rukou pridržiavané, resp. Nie je celkom jasné či sa letopočet 1513 vzťahuje na dátum smrti alebo vyhotovenia epitafu. Na identifikáciu zobrazenej sú k dispozícii (v nápise) len heraldické motívy. Erb vpravo dolu s doprava orientovanou jeleňou hlavou v štíte a rovnako doprava otočenou polpostavou vzpínajúceho sa jeleňa v klenote. Odborná literatúra od Ipolyiho čias pripisovala epitaf rodine Plattovcov. Ale nebrala pritom do úvahy, že erb s jeleňou hlavou patril rodine Glocknitzer. Zároveň žiadajú od mestskej rady ako pre seba, tak i pre svojich potomkov bezplatné hrobové miesto v krypte Barborinej kaplnky. Kaplnka mala vlastnú kryptu. Vchod do nej bol v interiér kaplnky, na mieste, kde bol pôvodne umiestnený oltár sv. Alojza. Naposledy v roku 1779 do nej pochovali senátora Jozefa Huszára.
Epitaf Barbory Glocknitzerovej
Unikátne neskorogotické dielo uchovávané v kaplnke sv. Barbory je epitaf Barbory Glocknitzerovej.