Pomazanie chorých: Symboly a význam

Sviatosť pomazania chorých je dôležitou súčasťou života katolíckej cirkvi. Táto sviatosť, sprevádzaná symbolmi a hlbokým významom, prináša útechu, posilu a uzdravenie tým, ktorí trpia chorobou alebo starobou.

Symboly a ich význam

Sviatosť pomazania chorých je bohatá na symboly, ktoré majú hlboký význam a odkazujú na Božiu prítomnosť a milosť.

Olej

Symbolika pomazania olejom naznačuje aj Ducha Svätého, takže sa pomazanie stalo jeho synonymom. Už ľudia dávnych čias si veľmi cenili olivový olej pre jeho liečivé účinky. Pri uvádzaní do kresťanského života je pomazanie sviatostným znakom birmovania, ktoré sa vo Východných cirkvách volá jednoducho „krizmácia“ (t. j. pomazanie krizmou). Ale aby sa pochopil celý jeho význam, treba sa vrátiť k prvému pomazaniu, ktoré vykonal Duch Svätý: k pomazaniu Ježiša.

Existujú tri druhy olejov:

• Olej katechumenov (C)
• Olej chorých (I)
• Krizma (CH)

Tieto oleje svätí biskup v katedrále na Zelený štvrtok dopoludnia.

Olej katechumenov: Pomazanie katechumenov olejom má byť znamením posily v boji so zlým duchom.

Olej chorých: Pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých sa používa olej nemocných (Oleum infirmórum). Olej má tiež liečivé účinky - tlmí bolesť. Sviatosť pomazania chorých posilňuje chorých na duši i na tele, mierni ich bolesť a úzkosť.

Krizma: Je to olej, do ktorého sú primiešané voňavé prísady. U Izraelitov a iných vtedajších národov uvádzali kráľov do úradov tak, že ich pomazali olejom. Aj slovo "Kristus" pochádza z gréčtiny (Christos) a znamená "Pomazaný". Pomazanie krizmou pri krste alebo birmovaní znamená prevzatie úlohy žiť podľa Ježiša, ktorý je naším Kráľom.

Ďalšie symboly

• Voda: Dáva život a očisťuje. Pri krste znamená: Boh odpúšťa hriechy a dáva milosť posväcujúcu.
• Soľ: Má konzervačné účinky, chráni potraviny pred skazením. Podobne aj Ježiš pôsobí v nás. Soľ ďalej dáva jedlu chuť a vzbudzuje smäd.
• Kadidlo: Hore stúpajúci dym je symbolom našej modlitby, ktorá má byť pozorná a Bohu príjemná.
• Oheň, svetlo sviec: Pripomína Pána Ježiša, ktorý o sebe povedal: Ja som svetlo sveta.
• Popol: Je znamením pominuteľnosti, nič netrvá večne, iba Boh.

V liturgii majú aj gestá a postoje svoj hlboký význam. Je dôležité si ich uvedomovať a prežívať ich s úctou.

Duch Svätý

Výrazom „Duch“ sa prekladá hebrejské slovo Rúach, ktoré podľa svojho pôvodného významu znamená dych, vzduch, vietor. Ježiš používa práve vnímateľný obraz vetra, aby Nikodémovi naznačil transcendentnú (nadzmyslovú) novosť toho, ktorý je osobne Dychom Boha, Božím Duchom. Na druhej strane Duch a Svätý sú Božie atribúty (vlastnosti) spoločné všetkým trom božským osobám. Keď Ježiš zvestuje a sľubuje príchod Ducha Svätého, volá ho „Parakletos“, doslovne „ten, ktorý je privolaný“, po latinsky ad-vocatus (Jn 14,16.26;15,26;16,7) . Grécke slovo „Parakletos“ sa zvyčajne prekladá ako „Tešiteľ“ (alebo „Zástanca“), pričom prvým tešiteľom (zástancom) je Ježiš.

Niektoré symboly Ducha Svätého:

• Voda: Znamená narodenie a plodnosť života udeleného v Duchu Svätom.
• Oheň: Je symbolom pretvárajúcej sily pôsobenia Ducha Svätého.
• Oblak a svetlo: Zjavujú živého Boha a Spasiteľa.
• Pečať: Znamená, že kresťan úplne patrí Kristovi.
• Ruka: Ježiš vkladaním rúk uzdravoval chorých a žehnal deti.
• Prst: Ježiš vyháňa „Božím prstom… zlých duchov“ (Lk 11,20).
• Holubica: Symbolizuje, že zem je znova obývateľná.

Význam a účinky sviatosti

Sviatosť pomazania olejom je sviatosťou uzdravenia, pretože jej cieľ a naplnenie spočíva v ozajstnom zdraví a vovádza človeka do života Božieho kráľovstva. V tejto sviatosti prichádza Cirkev k lôžku nemocného a dokonca i umierajúceho človeka, nie však obnovovať či vracať jeho zdravie, neprichádza zastupovať medicínu a lekárov, ale Cirkev prichádza, aby voviedla tohto človeka do svetla lásky a života v Ježišovi Kristovi.

Aké účinky má sviatosť pomazania chorých?

• spojenie chorého s Kristovým utrpením pre jeho vlastné dobro a pre dobro celej Cirkvi,
• posilu, pokoj a odvahu kresťansky znášať utrpenia choroby alebo staroby,
• odpustenie hriechov, ak ho chorý nemohol prijať vo sviatosti pokánia,
• navrátenie zdravia, ak to osoží duchovnej spáse,
• prípravu na prechod do večného života.

(porov. KKC 1499-1532)

Sviatosť pomazania chorých môže žiadať aj nepraktizujúci kresťan - ak si takýto človek želá vo chvíli smrti vyslúženie tejto sviatosti, alebo ak na odporučenie svojho okolia sa nestavia proti nej, je potrebné kňaza zavolať a požiadať ho o túto sviatosť.

Je potrebné sprostredkovať chorému stretnutie s Kristom prostredníctvom modlitieb a sviatostí, ktoré v osobe Ježiša Krista vysluhuje kňaz. Ježiš - Boh je tým lekárom, ktorý má moc uzdraviť telo i dušu človeka.

Veriacich treba katechézou, tak spoločnou ako aj rodinnou vychovávať, aby si sami žiadali pomazanie a aby ho hneď, ako sa im naskytne vhodný čas na jeho prijatie, prijali ho so živou vierou a nábožným duchom a nepodľahli zlozvyku odďaľovať sviatosť.

Kedy zavolať kňaza?

Prirodzene, že je lepšie zavolať kňaza skôr, aby mohol chorý prijať sviatosti pri plnom vedomí, no keď sa to nestihne a chorý je už v stave agónie, aj vtedy je potrebné kňaza zavolať. Hoci sa už dotyčný nemôže spovedať, kňaz s ním vzbudí ľútosť, dá mu rozhrešenie a udelí mu úplne odpustky. Vyslúžením sviatosti pomazania chorých mu môže sprostredkovať osobitnú Božiu milosť - odpustenie hriechov, ak to chorý nemohol prijať vo sviatosti pokánia - ktorá pôsobí aj vtedy, ak sa táto sviatosť udeľuje človekovi v bezvedomí.

Ak máte vo svojej rodine, v svojej domácnosti blízkeho, ktorý potrebuje vyslúženie tejto sviatosti, obráťte sa na nás.

Choroba a chorý človek

Choroba, ako nedostatok zdravia ľudského organizmu, či ľudskej duše, podrobujú ľudský život skúške. Je to skúška jednak existenciálna, jednak sociálna a jednak náboženská.

1. Bytostne (existenciálne) - človek nielen pociťuje telesnú bolesť a nepohodu, ale je vystavený a fyzicky spoznáva svoju bezmocnosť, svoje obmedzenia a svoju konečnosť. Choroba veľmi často podnecuje hľadanie Boha a návrat k nemu.
2. Sociálne - spôsobuje choroba sociálnu izoláciu, chorý je prinútený k nečinnosti, je oslabený v žití vzťahov a sebadarovaní sa.
3. Nábožensky - choroba berie človeku z rúk jeho úplnú disponovateľnosť sebou samým, „nemáme sa v rukách“, zjavuje mu jeho stvorenosť, teda že má určitú kazovosť bytia, nie je neporušiteľný ako Boh, ale naopak prirodzene smrteľný.

Pre veriaceho a pokrsteného človeka, ktorý je tajomne spojený so samým Ježišom Kristom, sa tak choroba stáva osobitnou účasťou na Ježišovom kríži, teda má tiež výkupnú hodnotu, lebo chorý trpí s Kristom. Tak môže premeniť svoje utrpenie a chorobu na zmiernu obetu za hriešnikov, neveriacich a inak zúbožených ľudí, ba dokonca aj ako zadosťučinenie za svoje hriechy.

Kristus nezničil bolesť, ani nám naplno nezjavil jej tajomstvo. No vzal ju na seba, a to nám stačí, aby sme pochopili jej hodnotu. Vzmužte sa teda všetci, čo viac ako iní cítite ťarchu kríža... Vy ste bratmi trpiaceho Krista.

Ak chorý číta evanjelium, tak ho môže naplniť chytľavá nádej, lebo je plné uzdravení chorých! To, čo chorým prináša Ježiš, je uzdravenie. U Ježiša bieda chorých vyvoláva súcit a zároveň aj rozhodné konanie, v ktorom preniká a zjavuje sa akoby spod „pokrievky jeho človečenstva“ jeho božská sila.

Viera teda skutočne uzdravuje! To treba veľmi v dnešnej dobe veľmi zdôrazniť. Viera vie „pohnúť“ Boha, aby urobil aj zdanlivo nemožné. Veríme tomu!? Ak chceme naozaj pomôcť našim chorým potrebujeme obnoviť vlastnú žitú vieru!

Zamyslime sa nad samotnou sviatosťou pomazania chorých. Tá sa nám pred očami vynára jasne v jednej konkrétnej zmienke z Jakubovho listu 5,14-16: Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli.

Z tohto textu vyplýva dvojaký dôvod zavolania kňaza: modlitba a pomazanie. Kňazi teda majú modlitbami vzývať Pána Ježiša a on sa stáva prítomným svojou uzdravujúcou mocou. Pomazanie nekonajú z vlastnej sily, lež uzdravujúcou mocou Pána, ktorý je skrze nich prítomný a pôsobí.

Účinnosť pomazania je vyjadrená v Jakubovom liste trojitým stupňovitým spôsobom: Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. Teda slová uzdravenie - uľavenie - odpustenie.

Sviatosť pomazania chorých je v prvom rade sviatosťou viery.

Sviatosť birmovania

Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok sviatostí uvádzania do kresťanského života“, ktorého jednotu treba zachovať.

Aby sa lepšie naznačil dar Ducha Svätého, čoskoro sa ku vkladaniu rúk pridalo pomazanie voňavým olejom (krizmou). Toto pomazanie objasňuje meno „kresťan“, ktoré znamená „pomazaný“ a je odvodené od mena samého Krista (grécke Christos značí Pomazaný), ktorého „Boh pomazal Duchom Svätým“ (Sk 10, 38). Obrad pomazania jestvuje až podnes na Východe aj na Západe. Preto sa táto sviatosť na Východe volá krizmácia, t. j. pomazanie krizmou, alebo (po grécky) myron, čo značí „krizma“.

Všetky tieto významy pomazania olejom sa nachádzajú aj vo sviatostnom živote. Pomazanie pred krstom olejom katechumenov znamená očistenie a posilnenie; pomazanie chorých vyjadruje uzdravenie a posilu. Pomazanie svätou krizmou po krste, pri birmovaní a pri vysviacke je znakom posvätenia.

Týmto pomazaním birmovanec dostáva „znak“, pečať Ducha Svätého. Pečať je symbolom osoby, znakom jej autority, jej vlastníckeho práva na nejaký predmet (tak napr. vojakov označovali pečaťou ich veliteľa a otrokov pečaťou ich pána).

V rímskom obrade biskup vystrie ruky nad všetkých birmovancov. Tento úkon je už od čias apoštolov znakom daru Ducha. „Všemohúci Bože, Otec nášho Pána Ježiša Krista, ty si znovuzrodil z vody a z Ducha Svätého týchto našich bratov a sestry a oslobodil si ich od hriechu. Otče, zošli na nich Ducha Svätého Obhajcu, udeľ im ducha múdrosti a rozumu, ducha rady a sily, ducha poznania a nábožnosti a naplň ich duchom bázne voči tebe.

Nasleduje podstatný obrad sviatosti. V latinskom obrade „sa sviatosť birmovania udeľuje pomazaním krizmou na čele, ktoré sa koná vkladaním ruky a slovami: ,Prijmi znak Daru Ducha Svätého: 699- ,Accipe signaculum doni Spiritus Sancti.‘“ Vo Východných cirkvách byzantského obradu sa pomazanie myronom (krizmou) koná po modlitbe epiklézy na významnejších častiach tela: na čele, na očiach, na nose, na ušiach, na perách, na prsiach, na chrbte, na rukách a na nohách.

Birmovanie, takisto ako krst, ktorého je dovŕšením, sa udeľuje iba raz.

Príprava na birmovanie má viesť kresťana k intímnejšiemu zjednoteniu s Kristom, k živšej dôvernosti s Duchom Svätým, s jeho činnosťou a s jeho darmi a vnuknutiami, aby mohol lepšie vziať na seba apoštolské povinnosti kresťanského života.

Na prijatie birmovania je potrebný stav milosti. Birmovanec má pristúpiť k sviatosti pokánia, aby sa očistil vzhľadom na prijatie daru Ducha Svätého.

V latinskom obrade je riadnym vysluhovateľom birmovania biskup. Hoci biskup môže v prípade potreby dať kňazom splnomocnenie vysluhovať birmovanie, má ho udeľovať on sám, aby sa nezabudlo, že práve z tohto dôvodu slávenie birmovania bolo časovo oddelené od krstu.

Symboly v liturgii

V liturgii má všetko svoj význam. Kresťan má preto poznať symboly, úkony, postoje, gestá… Má dobre poznať „liturgickú reč“.

Medzi tieto symboly patrí aj chlieb, ktorý má v liturgii hlboký význam.

Chlieb

Symbol spoločenstva, obety a služby. Chlieb, prinášaný na oltár, je znamením ľudskej práce, dobrých skutkov, ktoré dávame Bohu na obetu. Vznikol z mnohých zŕn, čo symbolizuje, že aj keď je nás veľa, máme byť všetci jedno a obetovať sa. Chlieb v liturgii reprezentuje spoločenstvo, obetu a službu.

Víno

Radosť, osvieženie. Omšové víno sa vyrába z hrozna, ktoré sa po lisovaní nechá vykvasiť. Musí byť prirodzené, bez cukru a iných prísad. Vo svätej omši symbolizuje bolesť a utrpenie. Premieňa sa na Kristovu krv. Keď prinášame víno na oltár, máme s ním obetovať i naše trápenia a ťažkosti.

Voda a víno

Pri príprave darov kňaz do kalicha s vínom pridáva pár kvapiek vody. To znamená, že k Ježišovej obeti chceme pridať i seba. Voda sa zmieša s vínom tak, že sa nedajú rozdeliť, čo symbolizuje, že aj my chceme byť tak pevne spojení s Kristom.

Soľ

Soľ má konzervačné účinky, chráni potraviny pred skazením. Môže sa pridať do svätenej vody, kde udržuje vodu čistou. Podobne aj Ježiš pôsobí v nás. Soľ ďalej dáva jedlu chuť a vzbudzuje smäd. Vo svätenej vode pripomína, že s Ježišom sa náš život neskazí a bude mať "správnu chuť", bude "vzbudzovať smäd" - dávať dobrý príklad.

Kadidlo

Keď sa zrnká vonného tymiánu nasypú na rozžeravené uhlie, vydávajú voňavý dym. Hore stúpajúci dym je symbolom našej modlitby, ktorá má byť pozorná a Bohu príjemná. V starej Rímskej ríši sa kadidlo zapaľovalo pred dôležitými a vysokopostavenými osobami - stalo sa znamením úcty a klaňania. Kadidlo užívané pri svätej omši má slúžiť k Božej oslave, vyjadruje našu úctu a klaňanie sa Bohu.

Oheň, svetlo sviec

Oheň, svetlo sviec pripomína Pána Ježiša, ktorý o sebe povedal: Ja som svetlo sveta.

Popol

Popol je znamením pominuteľnosti, nič netrvá večne, iba Boh. Na Popolcovú stredu sa udeľuje popolec, ktorý má pochádzať zo spálených ratolestí z vlaňajšej Kvetnej nedele. Prijatím popolca človek dáva najavo, že si uvedomuje pominuteľnosť všetkého, že svoju jedinú istotu hľadá v Bohu.

Hlas zvončeka

Upozorňuje na niečo veľmi dôležité. Ohlasuje začiatok svätej omše. Pri pozdvihovaní nás upozorňuje, aby sme vzdali poctu prítomnému Kristovi na oltári.

Klepáče (rapkáče)

Používajú sa namiesto zvončekov na Zelený štvrtok a Veľký piatok. Ich zvuk je symbolom smútku nad Ježišovým utrpením a smrťou.

Tabuľka symbolov a významov

tags: #pomazanie #chorych #symbol