Popolcová streda je dňom, ktorý pre mnohých kresťanov začína obdobie pôstu a duchovnej prípravy na Veľkú noc. Pôst nie je len formálnym príkazom Cirkvi, ale predovšetkým vnútorným obrátením, ktoré nás vedie k hlbšiemu vzťahu s Bohom a blížnymi. Telesným odriekaním vyjadrujeme lásku k Pánovi a zároveň máme príležitosť konať skutky lásky k blížnemu.
Pravidlá pôstu v Katolíckej cirkvi
V Rímskokatolíckej cirkvi stanovuje konferencia biskupov každej krajiny pravidlá pôstu v predpísaných pôstnych dňoch. Popolcová streda a Veľký piatok sú dňami zdržiavania sa mäsitých pokrmov a pôstu, pričom túto povinnosť nemožno nahradiť iným skutkom pokánia.
Zdržiavanie sa mäsitých pokrmov
A) Zdržiavať sa mäsitých pokrmov je záväzné od 14. roku veku.
B) Dovolené je iba raz za deň sa dosýta najesť, čo je záväzné od 18. roku veku do začatia 60. roku veku.
Vážne chorí, diabetici alebo tehotné ženy nemusia zachovávať tento pôst z dôvodu zdravotných obmedzení, čiže môžu jesť viackrát za deň bez obmedzenia.
Mäsitým pokrmom na účely pôstu rozumieme akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov, tiež výrobky z mäsa, ktoré obsahujú mäsovú zložku v akomkoľvek pomere (párky, škvarky, mäsové salámy, klobásy atď). Takže aj pečienku, kurací vývar a masť.
Všetky piatky v roku (okrem liturgických slávností, ak pripadnú na piatok, a piatkov vo Veľkonočnej a Vianočnej oktáve) sú dňami pokánia.
Na Popolcovú stredu je pôst a zdržiavanie sa mäsitého pokrmu. Pôst znamená iba raz do dňa sa dosýta najesť - pričom možno prijať trochu pokrmu ešte 2x v priebehu dňa.
Ako sa cirkev postí
Príprava na spoveď
Pred prijatím sviatosti zmierenia (spovede) je nutné byť v milosti posväcujúcej, teda bez ťažkého hriechu. Po vstupe do spovednice treba ihneď upozorniť kňaza, že ste cu...
Podmienky pre platnú spoveď
- Ľútosť: Je potrebné ľutovať svoje hriechy a mať úprimnú snahu ich viac nepáchať.
- Vyznanie hriechov: Kňaz musí počuť vyznanie hriechov a rozumieť im. Preto ak možno neviem gramatiku, ale len slovíčka,...
- Zadosťučinenie: Je potrebné vykonať skutok pokánia, ktorý určí kňaz.
Sviatosti a odpustky
Sviatosť zmierenia sa môže vysluhovať stále, aj sviatosť pomazania chorých. Aj sväté prijímanie sa môže priniesť chorým ak treba; okrem Svätej soboty (je to aliturgický deň) tu sa môže sväté prijímanie priniesť iba zomierajúcemu na spôsob viatika (pokrmu na cestu do večnosti).
Počas Veľkonočného trojdnia sa nevysluhuje sviatosť manželstva, birmovania, vysviacky, ani krstu - jedine v nebezpečenstve smrti. Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota nie sú prikázané sviatky. Preto nie je povinná pod hriechom účasť na liturgii.
ÚPLNE ODPUSTKY možno získať za obvyklých podmienok - sviatostná spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca. Kto koná pobožnosť krížovej cesty pred riadne ustanovenými zastaveniami, može získať za obvyklých podmienok úplne odpustky. Vyžaduje sa, aby sa pohyboval od jedného zastavenia k druhému a rozjímal o umučení a smrti Pána Ježiša.
Veriaci, ktorý sa v piatok v Pôstnom období pomodlí po prijímaní pred obrazom Ježiša Krista Ukrižovaného modlitbu Dobrý a preláskavý Ježišu, môže získať za obvyklých podmienok úplne odpustky.
Udeľovanie popolca
Udeľovanie popolca dávajú aj iné kresťanské spoločenstvá, napr. anglikáni. Ale u nás, rímskokatolíkov, teda katolíkov latinského obradu, Udeľovanie, alebo lepšie povedané prijatie požehnaného popola je svätenina, teda obrad Cirkvou ustanovený, cez ktorý prijímame Božiu milosť pomáhajúcu. Závisí to od otvorenosti duše prijímateľa. Milosť pomáhajúca pomáha osvietiť rozum, aby sme poznali, čo je správne, či nesprávne; a dáva silu konať to správne. Tuná je to aj znak rozhodnutia, že ako hriešnik chcem robiť pokánie, nápravu. Čo robiť s popolom na čele? Kľudne ho umyť napokon vodou. Je požehnaný, ale už bol udelený - veď na to bol požehnávaný.
Pôstne obdobie
Pôstne obdobie svojou dvojakou povahou pripravuje katechumenov i veriacich na slávenie veľkonočného tajomstva. Veriacim sa odporúča živšia a bohatšia účasť na liturgii Pôstneho obdobia a na kajúcnych sláveniach. Osobitne ich treba upozorniť na to, aby podľa zákona a tradícií Cirkvi pristúpili v tomto čase k sviatosti pokánia, aby sa tak mohli s čistým srdcom zúčastniť na veľkonočných tajomstvách.
Veľkopôstna príprava nech sa v každom ohľade usmerňuje tak, aby jasnejšie vynikol život miestnej cirkvi a podporil sa jej rozvoj. Preto sa veľmi odporúča zachovať a podporovať tradičnú formu zhromaždenia miestnej cirkvi na spôsob rímskych „štácií".
Na štvrtú pôstnu nedeľu („Laetare“), na slávnosti a sviatky sa dovoľuje hrať na organe alebo iných hudobných nástrojoch a oltár možno ozdobiť kvetmi. Zvyk zahaľovať kríže a obrazy v kostole od Piatej pôstnej nedele možno - podľa úsudku biskupskej konferencie - zachovať.
Pôstne obdobie pokračuje až do Zeleného štvrtka. Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Krista so zvesťou o jeho umučení.
Čo robiť v kostole počas omše
Etiketa hovorí, aby sme išli slušne a spoločensky, teda maximálne decentne (muž oblek, príp. pokrývka hlavy - klobúk, jarmulka; žena dlhé šaty, príp. Prísť treba načas pred začiatkom a sadnúť si, kde nám určili, resp. Vstávame spolu s ostatnými, taktiež si sadáme. Iné úkony nerobíme, ani napr. Taktiež inoveriaci u nás v katolíckom kostole sa neprežehnávajú, ani nekľakajú, neukláňajú; a nejdú ani k svätému prijímaniu a podobne. Nerobia úkony, ktoré sú im cudzie, alebo im nič nehovoria.
Je však dobré, ak je rodina pospolu; ale je aj vhodné, ak deti - tie, čo sú samostatné, už obsedia a vedia sa zapájať do omše, teda používajú aj modlitebnú knižku-spevník, aby sedeli bližšie pred oltárom, a lepšie vnímali, čo sa deje. Je to na zvážení rodičov. Čo sa ale týka detí, ktoré nechodia ešte k sv.prijímaniu, tie inštruujte, aby si dali prst na ústa, ak si idú pre požehnanie (ľudovo na krížik).
V kostoloch je často teplota nižšia než vonku o 5 aj 8 stupňov. Robia to hrubé múry starých kostolov a tmavšie okná. Sú farnosti, kde majú stále sv.omše len večer aj v horúčavách. U nás to je na striedačku - ráno, večer. Záleží aj od veriacich, ktorí dávajú úmysly sv.omší, chcú niektorí ráno, iní večer.
V zahraničí, najmä vo veľkomestách, aspoň európskych sú niekde aj kostoly so slovenskými kňazmi, dobré je si pozrieť na internete a prípadne tam ísť.
Záver
Popolcová streda a nasledujúce obdobie pôstu sú časom, ktorý by sme mali využiť na prehĺbenie svojho vzťahu s Bohom, na pokánie a na skutky lásky k blížnym. Nech nám toto obdobie prinesie vnútorné obrátenie a posilnenie našej viery.