Poprad, mesto na úpätí Vysokých Tatier, sa skladá z piatich historických mestečiek, ktoré sa v stredoveku vyvíjali samostatne. Jednou z týchto mestských častí sú aj Matejovce, ktorých historické námestie zdobí gotický Kostol svätého Štefana Kráľa zo 14. storočia. Kostol svätého Štefana a jeho renesančná zvonica sú významnými kultúrnymi pamiatkami regiónu.
Kostol svätého Štefana Kráľa v Poprade-Matejovciach
História a Vznik Kostola
Mestečko Matejovce sa prvýkrát spomína v roku 1251. Meno osady vzniklo od patróna sv. Mateja. Kostol postavili niekedy v 70. rokoch 13. storočia ako typickú ranogotickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickým presbytériom, západnou predstavanou vežou a severnou sakristiou. Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1287. Od roku 1412 až do roku 1772 boli v zálohu Poľska. Pôvodní obyvatelia sa zväčša venovali poľnohospodárstvu. Zmena nastala v polovici 19. storočia, pričom dodnes ostali Matejovce jednou z najpriemyselnejších častí Popradu.
V 18. storočí prešiel kostol barokovou prestavbou, ktorá sa dotkla podoby fasád, kde boli rozšírené okná. Hlavný gotický oltár z 15. storočia je zdobený tabuľovými maľbami od autora so pseudonymom Majster z Matejoviec.
Interiér Kostola svätého Štefana
Kostol je miestom, kde sa stretá nebo so zemou, kde Boh vstupuje do sŕdc tých, ktorí častokrát netušia, akú majú moc pomáhať a zachraňovať. Farský kostol je Božím domom - domom Nebeského Otca pre farnosť - rodinu rodín, pre spoločenstvo Boha a človeka. Tu je farnosť v tomto pominuteľnom čase doma. Odtiaľto pramení život nových Božích detí - krstom sa stávame Božími synmi a dcérami (miesto kde sa krstí).
Kostol je z 13. storočia. Z pôvodnej neskororománskej stavby sa zachovala veža a múry lode. Presbytérium a klenba lode sú z 15. storočia. Zariadenie kostola je zväčšia barokové.Zvláštnu pozornosť si zasluhuje bronzová gotická krstiteľnica z roku 1439 s medeným vrchnákom z roku 1666. Organ, ktorý sa nachádza v kostole, bol postavený v druhej polovici 17. storočia. Vitráže okien sú s tematikou: „Korunovácia Panny Márie“ a „Božie milosrdenstvo“.
Začiatkom 40. rokov 14. storočia bolo pôvodné presbytérium rozšírené polygonálnym ukončením a k severnej strene lode pristavali kaplnku. Okolo roku 1370 bola loď zaklenutá na dva desaťboké piliere, čím sa jej dispozícia zmenila na dvojlodie.
Ďalšou prestavbou prešiel kostol aj koncom 15. storočia, kedy severnú kaplnku nahradila dvojpodlažná prístavba, ktorej horná časť, pôvodne prístupná z lode, slúžila zrejme ako oratórium.
V roku 1956 odkryli sondami stredoveké nástenné maľby na južnej stene severnej prístavby, ktoré zrejme tvoria súčasť christologického cyklu a pochádzajú cca z polovice 14. storočia.
Z ranogotickej stavby sa zachovala zbarokizovaná veža a obvodové múry lode s južným ústupkovým portálom (vstupnou bránou) - ku ktorej je pristavená prístavba s neskôr doplnenými spovedelnicami. Ten predstavuje krásnu ukážku ranogotického umenia. Kalichové hlavice stĺpikov sú zdobené reliéfom viničných listov, po oboch stranách samotného vstupu sú ľudské tváre - naľavo Adama a napravo Evy.
Z čias gotických prestavieb sa zachovalo zaklenutie presbytéria so zdobenými svorníkmi (reliéf ružice, resp. Baránka Božieho) a klenba lode podoprená dvoma stredovými piliermi s priemerom 61 cm. Z architektonických detailov ide o kamenné pastofórium z konca 15. storočia.Kostol predstavuje výraznú dominantu námestia.
Architektonické Zaujímavosti
Kostol svätého Štefana je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a stojí v centre mestskej časti v ohradenom areáli ako výrazná dominanta. Medzi architektonické zaujímavosti kostola patria:
- Krížová rebrová klenba vo svätyni a v lodi zaklenutá na dve podpory.
- Konzoly rebier klenby vo svätyni nesú výzdobu. Východné majú podobu ľudských hláv - na južnej strane kráľa (sv. Štefana alebo Ladislava IV.) a severnej strane divého muža s listami.
- Niekoľko gotických portálov - z podvežia do lode, menší južný vstup do svätyne a zo svätyne do sakristie.
- Bronzová krstiteľnica zo 14. storočia, ktorá je umiestnená pri východnej podpore klenby lode.
- Súčasťou hlavného neogotického oltára sú tabuľové maľby z obdobia okolo roku 1450, ktorým autorom bol tzv. Majster z Matejoviec.
Renesančná Zvonica
Východne od kostola stojí renesančná zvonica postavená najneskôr v polovici 17. storočia. Renesančná zvonica zo 17. storočia v Matejovciach je štvorpodlažná stavba, napojená západnou stranou na ohradný múr kostola. Veža má štvorcový pôdorys a nemá zachovanú pre spišské zvonice typickú atiku. Na jej mieste sa dnes týčia trojuholníkové štíty. Jedinou súčasnou exteriérovou výzdobou zvonice ostal iba oblúčikový vlys na kamenných konzolkách po obvode spodnej časti tretieho podlažia. Rovnakú výzdobu majú zvonice vo Vrbove, Kežmarku a v Spišskej Sobote.
Zvláštnosťou matejovskej zvonice je vsunutie dvoch samostatných podlaží medzi prízemie a najvyššie podlažie so zvonmi. Obidve sú veľmi nízke, sú prepojené dreveným schodiskom. Každé má svoje okienko, ktoré už nie je štrbinové. Zámerom úpravy bolo vytvoriť čo najviac priestoru na skladovanie. Zvonica má ako jediná na všetkých štyroch stranách len bifóriá s kamennými osteniami a rímsami, ktoré sú zdobené diamantovým vzorom.
Matejovská zvonica je niektorými prvkami príbuzná popradskej, aj keď tá vznikla koncom 16. storočia, prešla v roku 1663 prestavbou. Obidve majú schodiská v hrúbke muriva a najvyššie podlažie malo klenbu, po ktorej sa v oboch zvoniciach zachovali odtlačky.
Prestavbu zvonice v Matejovciach, ktorej rozsah nie je známy, dokladá kamenná tabuľa v tvare štvorlístka na severnej strane pod oblúčikovým vlysom s textom: Im JahrSchrift 1728 d13 Juli. Ďalšia obnova RENOVTUM 1885 je označená v severnom štíte. Na začiatku 19. storočia dostala veža klasicistickú úpravu a vtedy bola nahradená jej atiková výzdoba trojuholníkovým nadstavcom.
Veľká obnova veže prebehla v roku 1993. Stav zvonice je veľmi dobrý. Nachádza sa v centre obce. Stojí na námestí, východne od Kostola sv. Štefana.
Súčasnosť
Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravujú saleziáni don Bosca. Je v pomerne dobrom stave. Kostol stojí v centre mestskej časti v ohradenom areáli ako výrazná dominanta.
Bohoslužby sa konajú každý deň v týždni, aktuálne informácie o časoch sú dostupné.
Architektonické detaily a výzdoba
- Ranogotické prvky: Okrem základnej dispozície objektu sa z ranogotického obdobia zachovalo v exteriéri aj rozetové okno s kamennou kružbou na južnej strane lode a východné okno presbytéria.
- Maliarska výzdoba: Prvú etapu maliarskej výzdoby pochádzajúcu cca z druhej štvrtiny 14. storočia predstavujú maľby na stenách svätyne, špalete víťazného oblúka a severnej stene lode. Ide predovšetkým o výjavy zo života Krista, s viacerými menej častými motívmi (napr. Do tejto etapy patria aj zriedkavý výjav Volto Santo (južná stena svätyne), Veraikon (východná stena svätyne) či sv.
- Druhá etapa maliarskej výzdoby interiéru je datovaná do obdobia okolo roku 1400.
- Kaplnka sv. Valentína: Po zbúranej kaplnke sv.
- Renesančná zvonica: Pri kostole stojí hodnotná renesančná zvonica zo 16. storočia.
Dostupnosť a Okolie
Kostol svätého Štefana a jeho zvonica sú ľahko dostupné, nachádzajú sa v centre Matejoviec. Kostol stojí v otvorenom areáli v centre mesta na Námestí sv. Egídia ako jedna z jeho neprehliadnuteľných dominánt.
V okolí sa nachádzajú ďalšie historické pamiatky, ako napríklad stredoveké kostoly v Spišskej Sobote, Veľkej, Strážach pod Tatrami či okolitých obciach.
Čo definuje architektúru kostola sv. Štefana?
Literatúra
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši.
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku.
- Kahoun, K.: Gotická sakrálna architektúra Slovenska.
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika.
- Haviarová, M. - Haviar, T.: Spišské renesančné zvonice.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
- Žáry, J.: Dvojloďové kostoly na Spiši, Tatran, Bratislava 1986.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Arte Libris - Plekanec & Haviar, Bratislava 2012.
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.