Druhá svetová vojna a Slovenské národné povstanie (SNP) zanechali na Slovensku hlboké stopy. Mnohé obce a mestá boli zničené prechodom frontu alebo ako trest za podporu odboja a partizánskych skupín. Medzi nimi boli aj sakrálne pamiatky, ktoré utrpeli rozsiahle škody alebo boli úplne zničené. Tento článok sa zameriava na osudy poškodených kostolov v okrese Vranov nad Topľou po 2. svetovej vojne.
Politické, hospodárske a sociálne faktory spôsobovali okolnosti nepriaznivé pretrvávaniu pamiatok a tie sa stávali rýchlejšie skazou. A práve zanikanie drevenej architektúry - vytvorenej z krehkého (nepevného) materiálu - zreteľne svedčí na vzrast ekonomickej kondície obcí, zvyšovanie životného komfortu ich obyvateľov, ale tiež o skutočnostiach „veľkých dejín“ alebo sile živelných katastrof. Medzi vrcholné útvory architektúry z dreva patria kostoly, stavané na slovenskom území od „nepamäti“ a užívané všetkými dominujúcimi kresťanskými konfesiami.
Vlastné dejiny strácania - zanikania drevených cerkví možno rozčleniť podľa základnej chronológie 20. storočia, keď kľúčové prelomy sledovanej témy určujú letopočty 1915 a 1944.
Priamy stret armád na hornom Šariši a Zemplíne a zabratie do pásma bojových operácií prvej svetovej vojny (november 1914 - máj 1915) spôsobilo poškodenie niekoľkých desiatok obcí, neobchádzajúc ani tamojšie drevené cerkvi.
Podobné straty však utrpeli aj obce Kečkovce a Havranec, nachádzajúce sa pod karpatským hrebeňom viac na východ. Hlbšie vo vnútrozemí prišla o svoj kostol obec Kurimka, zodpovedajúca polohe predchádzajúcich.
Značné poškodenie kostola v zemplínskej obci Runina súviselo z ofenzívou ruskej armády na Sninu a Humenné, ale murovanú náhradu zabezpečili až roku 1956.
Poddukliansky kraj v jeseni 1944 znovu zasiahol vojnový konflikt. Kostoly obcí priamo v bojovej zóne Dukly utrpeli ťažké, ale opraviteľné škody, ktorých potrebnosť súhrnne vyhodnotilo Povereníctvo techniky 3. marca 1948 (Hunkovce, Korejovce, Dobroslava, Krajné Čierno, Ladomirová, Šemetkovce).
Jednoduchý drevený kostol v obci Dlhoňa jestvoval pred závažným poškodením iba dve desaťročia (post. 1922) a predstavoval náhradu za cerkvu zničenú roku 1915. V zemplínskej časti sledovaného územia autori uvádzajú osudový požiar kostola v obci Príslop (1944), ktorý patril k prvým objektom v pozornosti Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok.
Prehľad poškodených kostolov
V tabuľke sú uvedené obce v okolí Vranova nad Topľou a ich kostoly, ktoré boli poškodené počas 2. svetovej vojny:
| Obec | Názov kostola | Stav po vojne |
|---|---|---|
| Nižný Mirošov | Drevený kostol | Úplne zničený (požiar) |
| Nižný Orlík | Drevený kostol | Úplne zničený (požiar) |
| Dlhoňa | Drevený kostol | Závažne poškodený |
| Príslop | Kostol | Osudový požiar |
Po vojne začali v 50. rokoch na miestach, kde boli vypálené domy, vyrastať nové a postupne sa do obce vracal život.
Príklad obnovenej sakrálnej stavby
Ako príklad obnovenej sakrálnej stavby vo Vranove nad Topľou možno uviesť Baziliku Narodenia Panny Márie. Rímskokatolícka bazilika Narodenia Panny Márie, je najcennejšou a najstaršou historickou pamiatkou v meste Vranov na Topľou. Chrám nesie od roku 2008 označenie „minor“ a zaraďuje sa tak k trinástim bazilikám na Slovensku s týmto významným čestným titulom, ktorý pochádza priamo od pápeža.
Kostol pôvodne postavili v roku 1441 františkáni ako kláštorný kostol. Po ich odchode z mesta, prevzali kostol do svojej správy od františkánov evanjelici a spravovali ho v rokoch 1540 - 1672. Následne, v roku 1672, duchovnú správu kostola prevzala mníšska rehoľa Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka takzvaní pavlíni, s ktorými sa bazilika spája dodnes.
Hoci pri letmom pohľade zvonku by ste to nepovedali, interiér kostola je veľkolepým barokovým dielom z prvej polovice 18. storočia a osloví každého návštevníka. Zázračná ikona Vranovskej Panny Márie zobrazujúca božiu matku, ktorá drží dieťa na pravom predlaktí, je umiestnená v centre oltárnej nadstavby.
Do povedomia kresťanov na celom svete sa táto skromne vyzerajúca historická pamiatka dostala vďaka zázračnej udalosti, ktorá sa v regióne udiala. Vzácna historická ikona Panny Márie pochádzajúca od neznámeho autora pred zrakmi miestnych ľudí ronila krvavé slzy. Stalo sa tak v roku 1708.
Bazilika Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou
Súčasnosť
Aktualizované o 13:51 Kostoly v obciach Jankovce a Nižná Sitnica v okrese Humenné poškodené po pondelkovom (9. 10.) zemetrasení budú musieť zbúrať. V prípade poškodeného kostola v Ďapalovciach v okrese Vranov nad Topľou sa ešte čaká na posudok statika. Pre TASR to potvrdil prednosta Okresného úradu v Prešove Peter Harvan.
„V Jankovciach dokonca hrozí svojvoľný pád buď zadnej časti kostola alebo veže. Preto sme požiadali aj ľudí, ktorí pri tom kostole bývajú, aby sa nezdržiavali v izbách, ktoré sú otočené smerom ku kostolu a požiadali sme aj kňaza v Jankovciach, aby si našiel iné ubytovanie,“ uviedol prednosta.
V Jankovciach sa taktiež musela v utorok (10. 10.) večer vysťahovať rodina z domu, ktorý je v zlom stave.
Poškodené kostoly sú podľa prednostu zabezpečené policajnou páskou, na mieste sú policajti, v Jankovciach museli aj uzavrieť miestnu komunikáciu.
S odstraňovaním škôd pomáhajú hasiči.
„V Nižnej Sitnici je narušená dokonca fara, farára sme museli večer vysťahovať, kostol bude musieť byť zbúraný,“ skonštatoval Harvan.
V rámci riešenia situácie po zemetrasení sú podľa neho v teréne hasiči s plošinami, pomáhajú odstraňovať najmä poškodené komíny, aby nedošlo k zraneniam a ďalším škodám.
„Na ceste sú plachty s veľkosťou 12 x 15 metrov, ktorými by sme chceli prekryť strechy najviac zničených domov. Bojujeme aj s nedostatkom kontajnerov na suť, to tiež riešime, či už v obci Tokajík, Ďapalovce, Jankovce či Nižná Sitnica,“ uviedol prednosta.
Rieši sa napríklad aj problém s vyučovaním na materskej a základnej škole v Kolbovciach.
Ministerstvo vnútra (MV) na sociálnej sieti informovalo, že v spolupráci so samosprávami naďalej dokumentujú rozsah vzniknutých škôd.
„V teréne sú hasiči aj policajti. Príslušníci Hasičského a záchranného zboru pomáhajú s rozoberaním konštrukcií komínov a striech rodinných domov, ktoré ohrozujú obyvateľov obce,“ spresnil rezort. Hasiči zasahujú napríklad v obciach Jankovce, Nižná Sitnica, Turcovce a Košarovce.
Cieľom je podľa ministerstva aj čo najskoršie posúdenie poškodených budov statikmi.
„Sekcia krízového riadenia MV SR zabezpečí zo skladov civilnej ochrany plachty na strechy poškodených domov na ochranu pred počasím.
Je dôležité si pripomínať tragické udalosti 2. svetovej vojny a SNP a uchovávať pamiatku na obete a zničené obce.
Následky zemetrasenia v obciach okresu Vranov nad Topľou
Zemetrasenie môže ovplyvniť aj ľudí, ktorí neboli fyzicky zranení a ani ním neboli inak zasiahnutí. Prírodné katastrofy majú totiž fyzické aj psychické dosahy na jednotlivcov, ale aj ľudí v celej krajine.
„Je to mimoriadne náročná a stresová situácia, ktorá prichádza bez varovania a možnosti sa na to pripraviť. Čím sme tejto situácii bližšie, tým je pravdepodobnejší väčší dosah na duševné zdravie,” povedal Madro.
Ako podotkol, každý človek reaguje na stresujúce situácie rôznymi spôsobmi.
„Úplne prirodzené sú pocity strachu, úzkosti, hnevu, paniky, bezmocnosti a obava z toho, že sa to zopakuje. Samozrejme, môže to ovplyvniť aj spánok, stravovacie návyky, objaviť sa môžu aj bolesti hlavy či nevoľnosť. Niektorí ľudia majú reakciu na takúto situáciu okamžitú a u iných sa objaví s odstupom času,” vysvetlil Madro.
Veľmi dôležitá je, ako tvrdí, psychologická pomoc pre zasiahnutých ľudí a delenie sa o svoje pocity s ľuďmi, ktorým dôverujú, alebo anonymne.
„Emócie môžu byť ako na hojdačke, preto je dôležité nebyť na seba tvrdý, ale skôr trpezlivý. Psychológ odporúča ľuďom, aby sa postarali o svoje fyzické zdravie a dopriali si dostatok odpočinku, pohybu, stravy a pitného režimu. Rovnako radí obmedziť pretlak informácií.