Ak je niekoho život ohrozený chorobou, alebo krehkosťou staroby, je vhodné, aby sme mu zavolali kňaza.
História a význam pomazania chorých
Pomazanie chorých spojené s modlitbou za uzdravenie vošlo do histórie ako konkurencia pohanských rituálov a obradov, ktoré mali zabezpečiť uzdravenie. Nie však v tom, že by to mala byť iba zmena pohanských modlitieb za kresťanské, ale v tom, že znamenalo úplnú zmenu pohľadu na stav choroby a na jej osobné vnímanie.
Pre pohanov mala modlitbová praktika pohanského rituálu akoby „využiť“ duchovné sily, aby sa vrátilo zdravie. Pre kresťana však táto sviatosť zahŕňa okrem prosieb za telesné uzdravenie aj duchovný rozmer uzdravenia. Želaním veriaceho nebolo len to, aby sa mu vrátilo telesné uzdravenie, ale aby aj telesný aj duchovný rozmer človeka dosiahol harmóniu, ku ktorej pozýva človeka Boh.
Vážna choroba vždy so sebou prináša existenčnú krízu chorého a jeho najbližších. V nej človek zakusuje svoju vlastnú bezmocnosť, obmedzenia a svoju konečnosť, lebo mu dáva tušiť smrť. Choroba môže viesť k úzkosti, k uzatvoreniu sa do seba, niekedy dokonca k zúfalstvu a k vzbure voči Bohu.
No choroba môže urobiť človeka zrelším, môže mu pomôcť rozlíšiť, čo v jeho živote nie je podstatné, aby sa zameral na to, čo je podstatné. Choroba môže človeka podnietiť na hľadanie Boha a návrat k nemu.
Aký je naozaj Boží pohľad na chorobu? Je choroba pre Boha formou pomsty (ako to chápali Židia, keď priviedli k Ježišovi slepého a pýtali sa: „Zhrešil on, alebo jeho rodičia?“ (Jn 9, 2)), či skúšky, alebo dokonca je to svedectvo, že Boh je bezmocný voči zlu? Odpoveďou je to, čo vidíme v konaní Ježiša. Tam je skrytá odpoveď. Pre Ježiša je choroba človeka dielom nepriateľa. A on, Boží Syn, „uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom“ (Mt 4, 23). Prišiel však nielen preto, aby navracal telesné zdravie, ale aby uzdravil celého človeka: telo i dušu. Pri uzdravovaní telesnej choroby Ježiš vždy dáva dôraz aj na duchovný rozmer človeka.
Druhým rozmerom, ktorý stretáme v Ježišovom živote je stotožnenie sa s chorobami a utrpením druhých („On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“ (Mt 8, 17)), ba dokonca s nimi samými („Bol som chorý a navštívili ste ma.“ (Mt 25, 36)). Tretí rozmer choroby je asi ten najťažší: Utrpenie nás môže urobiť podobnými jemu a spojiť nás s jeho vykupiteľským utrpením.
Ježiš vyzýva svojich učeníkov, aby aj oni išli a okrem hlásania evanjelia aj uzdravovali: „V mojom mene… na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“(Mk 16, 17-18) Takto sa vlastne potvrdzuje to, čo hovorí preklad jeho mena: Boh, ktorý spasí. Cirkev sa túto úlohu usiluje plniť v rozličných aspektoch. Stačí spomenúť zakladanie nemocníc a podobných inštitúcií. A samozrejme sem patrí aj osobitná sviatosť: Sviatosť pomazania chorých.
Človek sa nezrieka možnosti prosiť o telesné zdravie, práve naopak, predovšetkým táto prosba zostáva dôležitá, no zároveň zo slov sv. Jakuba cítime, že sa ani neočakáva ako samozrejmosť. V Božom pláne má miesto úsilie a boj človeka proti akejkoľvek chorobe. Zdravie totiž každý človek pokladá za jednu z najväčších hodnôt, ale predsa nie je tou najväčšou. Pre Ježiša je najväčšou hodnotou človek vo svojej celistvosti: jeho záchrana, spása. To je práve to, čo sa žiada prostredníctvom modlitby a pomazania kňazom: spása chorého a tá v sebe zahŕňa aj odpustenie hriechov.
A tak pomazanie chorých nie je magickým zaklínadlom, prostredníctvom ktorého sa automaticky vracia zdravie, ale chvíľou, v ktorej človek napriek svojej ťažkej situácii vo viere prosí o vieru. Podobne ako vo Svätom Písme: „Verím.
Sviatosť pomazania chorých je veľkou posilou vo chvíľach, keď človek najviac potrebuje pomoc. Sviatosť vysluhujú biskupi a kňazi. Podľa KKC 1514 sviatosť môže prijať veriaci, keď začína byť v smrteľnom nebezpečenstve po fyzickom zoslabnutí v starobe alebo chorobe.
Návštevy chorých a ich pomazanie považujú cirkvi za svoju povinnosť. Nemusia byť v ohrození života, stačí vyšší vek, či chystaná operácia. Historicky sa pojem pomazanie chorých zaužíval ako posledné pomazanie. Ide o nepresný výklad, dodnes ho tak však vnímajú najmä starší ľudia, pre ktorých návšteva kňaza akoby signalizovala, že človek je jednou nohou v hrobe.
Podmienky pre prijatie pomazania
- Krst a dosiahnutie užívania rozumu (deti od 8-9 rokov)
- Oľutovanie hriechov a túžba po duchovnom uzdravení
- Vážna choroba, staroba alebo príprava na operáciu
Priebeh sviatosti pomazania chorých
Pomazáva sa posväteným olejom na rukách a na čele. Hovorí sa pritom: "Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo, nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní. Amen." Táto sviatosť nie je poslednou sviatosťou v živote človeka.
Pomazanie sa deje prostredníctvom posväteného olivového oleja. Kňaz ním pri udeľovaní sviatosti pomaže ruky aj čelo chorého, pričom vyslovuje predpísané formulácie. Tie sa podľa Kováčika nedávno mierne zmenili, aby zodpovedali dnešnej dobe. Často tomu predchádza sviatosť zmierenia. Milosť môže pôsobiť len tam, kde sú otvorené dvere. Cez zatvorené dvere Boh neprejde,“ tvrdí hovorca KBS. Ak človek pre svoj stav sviatosť zmierenia nevníma, kňaz sa podľa Kováčika snaží udeliť aspoň podmienečné rozhrešenie. „Predpokladá sa, že keby vnímal, hriechy by oľutoval.“
Okrem individuálnych sa vo farnostiach raz ročne konajú aj hromadné pomazania chorých v kostoloch. „Prichádza veľa starších ľudí, ale aj mladší, trebárs tí, ktorí bojujú s onkologickým ochorením,“ tvrdí Kováčik. Potvrdzuje to aj Lettrich. „Starší ľudia vo veľkom chodia na pomazanie v rámci každoročnej omše pre dôchodcov.“
Sviatosť môžu vysluhovať len kňazi a biskupi. „Kňaz musí prísť vždy, keď je o to požiadaný z rozumnej príčiny,“ vysvetľuje Kováčik. „Je vylúčené, že by návštevu chorého odoprel. Sám som túto sviatosť vysluhoval svojmu otcovi a viem, že zomierajúcemu to prináša obrovskú silu.“ Lettrich dodáva, že na čase nezáleží. „Môže byť aj polnoc, vstanem a idem.“ Úkon ako taký je bezplatný. „Neviem si predstaviť, že by som v takej situácii od kohokoľvek vzal peniaze alebo niečo iné,“ uzatvára Lettrich.
V Nitre, podobne ako v iných farnostiach, je možné prijať sviatosť pomazania chorých po dohode s kňazom. V rámci Prešovskej nemocnice túto sviatosť zabezpečuje správca Mgr. Milan Dubóczi. V prípade potreby zaopatrovania chorého na území farnosti Kráľovnej pokoja je potrebné kontaktovať miestnych kňazov. Dôležité je neodkladať túto sviatosť na poslednú chvíľu.
Kňaz v nemocnici
Nemocnice budú mať pravdepodobne od prvého júla povinnosť pustiť na svoje oddelenia duchovných všetkých cirkví. Predpokladá to novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorú minulý štvrtok schválil parlament. Zmena vyvolala kritiku z dvoch dôvodov. Prvý je, že bola schválená ako prílepok k školskému zákonu. Poslanci ju preto nemuseli riadne prediskutovať. Nepáči sa to najmä poslankyni SaS Jane Bittó Cigánikovej a poslancovi KDH Petrovi Stachurovi. Bittó Cigániková sa preto obáva, že duchovní budú chodiť do nemocnice aj k pacientom, ktorí si to nebudú žiadať. Katolícka cirkev to odmieta.
MATÚŠ HATOK (37), rímskokatolícky kňaz pochádzajúci z Petrovian pri Prešove, ktorý slúži v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura na Triede SNP v Košiciach pre denník Korzár vysvetľuje, ako funguje návšteva kňaza v nemocnici v praxi. Kňaz, ktorý zmierňuje utrpenie chorým a zraneným, sa dennodenne stretáva s pacientmi na lôžkových oddeleniach, aby im priniesol uzmierenie sa s Bohom či len obyčajnú ľudskú blízkosť.
So zoznamom oddelení, pacientov a číslom ich izieb začína každý deň nanovo počúvať a povzbudzovať tých, ktorí si ho vyžiadajú. Ľudia v nemocnici potrebujú kňaza viac. Majú viac času rozmýšľať o duchovných veciach, neponáhľajú sa tak. Pracujúci ľudia mi povedia, že sa ledva stihnú niekedy pomodliť popri všetkých povinnostiach. Na lôžkových oddeleniach na to čas majú, preto viac uvažujú nad duchovnými vecami.
Niektorých bolesť a trápenie dovedie k rozmýšľaniu o duchovných veciach, iných to ešte viac uzatvorí pred Bohom a pred kňazmi. Chorí sa niekedy hnevajú na Boha za to, že majú zdravotné problémy. Myslia si, že ich Boh nemá rád, keď na nich dopustil takéto trápenie.
Väčšinou chcú prijať sviatosť zmierenia a eucharistie, alebo sa len chcú stretnúť a porozprávať s kňazom. Môžu si kňaza zavolať sami, alebo to za nich urobia príbuzní.
Teoreticky všetky sviatosti je možné vysluhovať v nemocničnej izbe. Najčastejšie sú to sviatosť pomazania chorých, spoveď a eucharistia. Ale už som aj krstil malé deti v nemocnici a vysluhoval som aj sviatosť birmovania pre 15-ročného pacienta, ktorý bol v kritickom stave.
Takmer vždy chcú sviatosť zmierenia a eucharistiu. Niekedy sú to také bežné ľudské služby - kúpiť im vodu v bufete či pomôcť s niečím. A občas sa chcú len porozprávať o prežívaní bolesti, o trápení. Niekedy chcú vedieť dôvod, prečo sa to deje práve im.
Rozumiem, že príbuzní chcú pre pacienta to najlepšie nielen po medicínskej, ale aj po duchovnej stránke. Pacient na to však nemusí byť pripravený a môže sa zľaknúť - asi je to so mnou vážne, asi umieram, keď je tu kňaz. Nevidia dôvod, prečo by som ich mal navštíviť. Niekedy si pripadám ako „anjel smrti“, tak sa ma zľaknú. A pritom my nechodíme len k pacientom, ktorí sú v ohrození života. Máme aj pacientov, ktorí prijímali sviatosti na pravidelnej báze a keď sú v nemocnici, chcú v tom pokračovať.
A potom sú príbuzní, ktorí nechcú zavolať kňaza k pacientovi, lebo si myslia, že by to bolo preňho akoby rozsudkom smrti. Potom sa rozhodnú zavolať, keď už pacient fakt zomiera. Ja som doma v pyžame a ozvú sa, či môžem prísť hneď. Prídem aj o druhej v noci, ale niekedy je už neskoro.
Ostatné sviatosti
Okrem pomazania chorých existuje v katolíckej cirkvi šesť ďalších sviatostí:
- Krst: Vstup do kresťanského života a začlenenie do spoločenstva cirkvi.
- Birmovanie: Uvedenie do kresťanského života a posilnenie darmi Ducha Svätého.
- Eucharistia: Prijímanie Tela a Krvi Krista, sviatosť oltárna.
- Sviatosť pokánia (sv. spoveď): Odpustenie hriechov a zmierenie s Bohom.
- Ordinácia (vysviacka): Začlenenie medzi kňazov a biskupov, udelenie daru Ducha Svätého.
- Manželstvo: Zväzok muža a ženy, posvätený Bohom.
Účinky sviatosti pomazania chorých
| Účinok | Popis |
|---|---|
| Spojenie s Kristovým utrpením | Chorý sa spája s Kristovým utrpením pre svoje dobro a pre dobro celej Cirkvi. |
| Posila, pokoj a odvaha | Kresťan dostáva posilu, pokoj a odvahu znášať utrpenia choroby alebo staroby. |
| Odpustenie hriechov | Ak chorý nemohol prijať sviatosť pokánia, sú mu odpustené hriechy. |
| Navrátenie zdravia | Ak to osoží duchovnej spáse, môže dôjsť k navráteniu zdravia. |
| Príprava na večný život | Sviatosť pripravuje na prechod do večného života. |
Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu.
