Biblia je plná veršov, ktoré hovoria o Božej hojnosti a Jeho túžbe požehnávať svoj ľud. Viera, pokánie a poslušnosť sú kľúčové prvky, ktoré otvárajú dvere k tomuto požehnaniu. Evanjelium podľa Lukáša a ďalšie biblické knihy nám ponúkajú hlboký pohľad na to, ako môžeme zažiť Božiu hojnosť v našich životoch.
Viera ako základ hojnosti
Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu. Lebo kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú.
V Evanjeliu podľa Lukáša 11,9 Ježiš hovorí: "Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!". Toto je priamy prísľub hojnosti pre tých, ktorí s vierou prosia Boha. Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.
Vierou aj neplodná Sára dostala napriek pokročilému veku silu počať potomka, lebo verila, že je verný ten, ktorý dal prisľúbenie. Preto aj z jedného, a to odumretého, vzišlo ich také množstvo, ako je hviezd na nebi a piesku na brehu mora, a ten sa nedá spočítať.
Pokánie ako cesta k obnove
Pokánie je proces vnútornej premeny, ktorú v nás realizuje Duch Svätý. Začína tým, že sa vidíme tak, ako nás vidí Boh. Znamená pochopiť, že sme od Boha skutočne vzdialení, že sme hriešni viac, ako si vieme pripustiť a že si právom zaslúžime večnú smrť. To je jedna strana. Pokánie však znamená pochopiť aj Božiu lásku, ktorá nás môže zachrániť.
Ježiš Kristus kázal: "Čiňte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo." (Matúš 4:17). Preklad dr. I. Dávid sa ako izraelský kráľ dopustil skutočne ťažkého hriechu, keď si vzal ženu iného muža, ktorého nechal usmrtiť.
Grécky výraz Metanoia, ktorý máme preložený ako pokánie, znamená „zmena zmýšľania“. Vyznanie a pokánie sa neodohráva len na rovine slov, ale vychádza zo srdca, z vnútra ľudskej bytosti. Pán Ježiš povedal, že „zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy…“ (Mat 15,19) Všetky ľudské pokusy zmeniť človeka vplyvom vonkajšieho prostredia - už či je to poznanie, lepšie prostredie, hojnosť, kultúra… - zlýhajú, pretože zmena musí začať zvnútra.
Poslušnosť a požehnanie
Poslušnosť Božím prikázaniam je ďalším kľúčom k odomknutiu hojnosti v našich životoch. Deuteronómium 28:1-2 hovorí: "Ak naozaj poslúchneš hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš zachovávať a plniť všetky Jeho príkazy, ktoré ti dnes dávam, Hospodin, tvoj Boh, ťa vyvýši nad všetky národy zeme. Splnia sa na tebe všetky tieto požehnania a budú ťa sprevádzať, ak budeš poslúchať slovo Hospodina, svojho Boha."
Tento verš zdôrazňuje priamu súvislosť medzi poslušnosťou a požehnaním. Keď žijeme podľa Božích princípov, otvárame sa Jeho hojnosti a ochrane.
V Lukášovom evanjeliu 12,32 Ježiš povzbudzuje svojich učeníkov: "Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo.". Toto je uistenie, že Boh sa stará o svoj ľud a chce im dať hojnosť.
Láska a štedrosť
V Lukášovom evanjeliu 6,38 Ježiš hovorí: "Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou meriate, takou sa bude merať aj vám.". Tento verš zdôrazňuje, že štedrosť a láska k druhým sú dôležité pre prijímanie hojnosti od Boha.
V Lukášovom evanjeliu 12,33 Ježiš radí: "Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí.". Toto poukazuje na to, že skutočná hojnosť sa nachádza v nebi a získavame ju tým, že sme štedrí a láskaví k druhým.
Božie kráľovstvo a spravodlivosť
Lukáš 6:20 hovorí: "Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.". Toto poukazuje na to, že tí, ktorí sú chudobní v duchu a hľadajú Božie kráľovstvo, nájdu skutočnú hojnosť.
V Lukášovom evanjeliu 6,21 Ježiš hovorí: "Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.". Toto poukazuje na to, že Boh sa stará o tých, ktorí trpia a sľubuje im hojnosť v budúcnosti.
V Lukášovom evanjeliu 6,22-23 Ježiš hovorí: "Blahoslavení ste, keď vás budú ľudia nenávidieť, vylučovať, hanobiť a vyhadzovať vaše meno ako zlé pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a plesajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi. Veď to isté robili ich otcovia prorokom.". Toto poukazuje na to, že tí, ktorí trpia pre Božie kráľovstvo, dostanú veľkú odmenu v nebi.
V kontexte biblických veršov o hojnosti je dôležité spomenúť, že skutočná hojnosť neznamená len materiálne bohatstvo, ale aj duchovné bohatstvo, pokoj, radosť a lásku. Boh nám chce dať hojnosť vo všetkých oblastiach nášho života.
Podmienky, za ktorých je možné získať odpustenie, sú jednoduché, spravodlivé a rozumné. Pán od nás nevyžaduje, aby sme za odpustenie hriechov podstupovali nejaké utrpenia. Vyznanie našich hriechov nemá byť len všeobecné a povrchné, ale malo by byť úplne konkrétne. Vyznanie nie je chvíľkovým vzplanutím citov. Bez úprimnej ľútosti a snahy o zmenu, bez nápravy nemá cenu.
V 1Pt 1,2 je napísané, že „Duch Svätý nás posväcuje, aby sme boli poslušní“. To je práca Ducha, práca milosti. Keď spolupracuješ s Božou milosťou, stávaš sa poslušným. Aká je odpoveď na milosť? Poslušnosť. Modlíš sa: Bože, vidíš, že vo svojom živote mám toto a toto a chápem, že to nie je dobré, ale nemám silu na to, aby som s tým prestal. Jeho milosť spôsobí, že sa tie veci môžu zmeniť. Zmena nastane skrze poslušnosť. Ak ti Boh povie: “Chcem, aby z tvojho života zmizlo toto.” A ty povieš: “Vieš, ale ja nechcem, aby to z môjho života zmizlo”. Potom nedostaneš milosť na to, aby to mohlo zmiznúť. Moc Božia totiž kráča iba ruka v ruke s poslušnosťou. Poslúchaš Boha, a On ti dáva moc. Čím viac ho poslúchaš, tým viac ťa používa a viac moci ti dáva. Keď poslúchaš Boha, do tvojho života prichádza zvláštna moc. A vieme, že Boh hriešnikov nevyslyší, ale vyslyší toho, kto je bohabojný a koná Jeho vôľu. Máme dôveru k Bohu a dostaneme od neho všetko, o čo len budeme prosiť, lebo zachovávame jeho prikázania a robíme, čo sa jemu páči. Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce.
Horiace modlitby, aby Boh vo vašom živote vykonal zázraky | Silné denné modlitby
Prísľuby hojnosti v Biblii
| Biblický verš | Prísľub hojnosti |
|---|---|
| Lukáš 11:9 | Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! |
| Deuteronómium 28:1-2 | Poslušnosť Božím prikázaniam prináša požehnanie a hojnosť. |
| Lukáš 12:32 | Boh sa stará o svoj ľud a chce im dať kráľovstvo. |
| Lukáš 6:38 | Štedrosť a láska k druhým prinášajú hojnosť. |
| Lukáš 6:20 | Chudobní v duchu nájdu Božie kráľovstvo. |
Čo znamená milovať druhých ROVNAKO ako „samého seba“? Každý človek má rád sám seba - máme radi pekné veci, doprajeme si pohodlie, robíme veľa preto, aby sme prežívali pekné chvíle a zážitky, sme k sebe zhovievaví. Rovnaký vzťah lásky máme mať k iným ľuďom - a nezáleží na tom, nakoľko ich poznáme, či sú to ľudia blízki alebo cudzí, či sú nám sympatickí alebo nesympatickí. Toto „zlaté pravidlo správania“ je možné vyjadriť aj takto: dívajte sa na druhých ako na seba, vyžadujte od druhých toľko, koľko od seba.
Deti sú najväčším požehnaním, ktoré nám Boh dáva. Sú darom, ale aj zodpovednosťou - máme ich viesť, kázniť, učiť a starať sa o ne. No zároveň si musíme uvedomiť, že nám nepatria. Boh ich zveruje do našich rúk, aby sme ich viedli po Jeho ceste. Boh túži, aby sme videli svoje deti i vnúčatá a mali naplnený život. Učiť deti poslušnosti je nevyhnutné. Poslušnosť neznamená slepé vykonávanie príkazov, ale dôveru. Dieťa počúvne, pretože vie, že ho rodič miluje a chce preňho to najlepšie.
Ef 6:4 hovorí: „A vy, otcovia, nedráždite svoje deti, ale vychovávajte ich prísne a napomínajte ich v Pánovi.“ Hoci je káznenie prísne, prináša dobré ovocie a formuje hodnotných ľudí. Vložme do detí pevné základy, aby sa ich život vyvíjal správnym smerom. Ako Dávid upomínal Šalamúna, aby hľadal Boha celým srdcom, aj my máme v deťoch rozvíjať ich talenty na budovanie Božieho kráľovstva.
Všetka snaha po plnej poslušnosti sa stretáva z nezdarom, ak nezískame a nemáme prístup k trvalému spoločenstvu s Ním. Neposlušnosť je výsledkom porušeného života. Naprávanie porušeného života presviedčaním a karhaním môže síce byť účelné, ale je potrebné zamerať sa inde: k zdôrazneniu potreby iného, nového života, v ktorom je poslušnosť prirodzená - je jeho prirodzenou vlastnosťou. Život porušený nepravidelným a nestálym spoločenstvom s Bohom musí byť uzdravený a obnovený. Len vtedy bude možná plná poslušnosť.
V Božej škole poslušnosti je len jedna jediná kniha príkazov - tá istá pre starých, mladých i deti. Je ňou Biblia. Písmo nebolo napísané preto, aby rozšírilo naše vedomosti, ale aby usmernilo náš život: „aby bol človek Boží dokonalý, ku každému dobrému skutku pripravený“ (2. Tm 3:17).
Ľudia veriaci v Ježiša Krista sú zo svojej podstaty požehnaní. Pán Ježiš svojím životom naplnil všetky požiadavky Zákona na to, aby mohol byť dokonale požehnaný, a potom si s nami vymenil miesto a stal sa prekliatím. Rovnako ako niesol náš hriech a dal nám svoju spravodlivosť, stal sa za nás prekliatím a dal nám svoje požehnanie. Túto skutočnosť si musíme uvedomiť a konať podľa nej. Jedno z najväčších požehnaní veriaceho človeka opisuje záver 23. žalmu: „Áno, dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života.“ Božia dobrota a milosť (presnejšie preložené láskavosť) sprevádzajú človeka, ktorého pastierom je Pán, po celý život.
tags: #poslusnost #prinasa #pozehnanie