Náhla cievna mozgová príhoda (infarkt mozgu, mozgová porážka, mŕtvica) je vážny zdravotný problém, ktorý môže viesť k trvalým následkom a zníženiu kvality života. Cievna mozgová príhoda môže byť ischemická (spôsobená nedostatkom kyslíka a živín) alebo hemoragická (spôsobená zakrvácaním do mozgu). Ide o stav, keď mozgové tkanivo ostane bez zásobenia krvou a je to akútny, potenciálne život ohrozujúci stav.
Ischemická mozgová príhoda vzniká pri zúžení alebo upchatí mozgovej cievy. Hemoragickú mozgovú príhodu spôsobuje krvácanie do mozgu. Príčinou je najčastejšie prasknutie oslabenej cievy vplyvom vysokého krvného tlaku, prípadne prasknutie aneuryzmy (vydutiny) mozgovej tepny. Postihuje aj mladých ľudí.
Veľké percento ľudí, ktorí zomierajú v dôsledku poranenia mozgu nezomiera ihneď, ale až o mnoho dní až týždňov po úraze. Primárne poranenia mozgu (tie, ktoré nastanú v okamihu úrazu) nie sú obvykle posúdené ako adekvátne zhoršeniu ktoré nastalo. Zhoršenie stavu, resp. smrť zraneného nastáva pravdepodobne v dôsledku ďalších, sekundárnych poškodení, ktoré vzniknú v mozgu ako následok poranenia.
Príznaky mozgovej príhody
Je veľmi dôležité, aby ste poznali príznaky mozgovej príhody. Pri mozgovej príhode ide o čas a dôležitá je doslova každá minúta. Ak je to možné, zaznamenajte čas, keď sa ťažkosti objavili, pomôže to lekárom rozhodovať o liečbe.
Medzi hlavné príznaky patrí:
- ochrnutie časti tela, typicky jednostranne
Pre rýchle rozpoznanie príznakov sa používa skratka FAST:
- F - Face (tvár): Požiadajte osobu, aby sa usmiala.
- A - Arms (horné končatiny): Požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba.
- S - Speech (reč): požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu.
- T - Time (čas): Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112, nevezie pacienta po vlastnej osi do nemocnice ani ho nenechajte šoférovať.
Diagnostika
Lekár urobí základné klinické vyšetrenia na zistenie príznakov. Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu vás pošle na CT mozgu. Ak máte príznaky, no na CT sa nič neukáže, lekári vám s odstupom času urobia ďalšie CT alebo vás pošlú na magnetickú rezonanciu mozgu (MRI). Aj MRI mozgu je možné robiť s kontrastnou látkou na zobrazenie stavu ciev. Súčasťou vyšetrení je aj echokardiografické vyšetrenie srdca.
Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy. Tieto povlaky sú spôsobené hromadením cholesterolu a tukov. Častou príčinou ischemickej cievnej mozgovej príhody totiž býva fibrilácia srdca, pri ktorej sa vo vnútri srdca vytvára krvná zrazenina.
Liečba
Brunnstromove štádiá zotavenia po mŕtvici
Spôsob liečby závisí práve od času, ktorý uplynul od prvých príznakov. Liečba mozgovej príhody závisí od času, ktorý uplynie od prvých príznakov. Liečba ischemickej mozgovej príhody spočíva v čo najskoršom spriechodnení upchatej cievy. Ak to k lekárovi stihnete do 4,5 hodiny, máte možnosť absolvovať trombolýzu - podajú vám do žily liek, ktorý rozpúšťa danú zrazeninu. Rýchle podanie trombolýzy zachraňuje nielen život, ale aj zdravie.
Inou možnosťou je odstránenie krvnej zrazeniny cez katéter (trombektómia). Tento výkon vám urobia do 6 hodín od vzniku prvých príznakov. Liečba hemoragickej mozgovej príhody zahŕňa liečbu vysokého krvného tlaku, úpravu zrážanlivosti krvi. Sú veľmi individuálne.
Rehabilitácia po mozgovej príhode
Ak ste prekonali cievnu mozgovú príhodu, môžu vám zostať určité príznaky aj po prepustení z nemocnice. Je veľmi individuálne, či a ako sa budete z tejto udalosti zotavovať. Ak vám zostali následky, budete potrebovať starostlivosť špecialistov - rehabilitačného lekára, logopéda, neurológa a podobne.
Cievna mozgová príhoda zasiahne nielen do života pacienta, ale aj jeho rodiny. Po mozgovej príhode dôjde obvykle k závažnej poruche pohybu, koordinácie a tiež k narušeniu vzpriameného stoja a chôdze. Závažné postihnutie po mozgovej príhode je potrebné začať rehabilitovať čo najskôr - už počas hospitalizácie na neurologickom oddelení v akútnej fáze ochorenia, neskôr na rehabilitačnom lôžkovom oddelení.
Existujú rôzne rehabilitačné pomôcky, ktoré vám uľahčia život. Odporučia vám ich pri prepustení z nemocnice, predpísať si ich dáte u rehabilitačného lekára. Určite si musíte dávať pozor na hladinu cholesterolu v krvi. Ak je to možné, upravte svoju životosprávu a stravujte sa zdravšie, primerane zaraďte fyzickú aktivitu.
Princípy rehabilitácie
- Efektívna rehabilitácia je taká, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient - teda aktívne cvičenie samotného pacienta.
- Narušené funkcie je nutné trénovať bezprostredne po vzniku mozgovej príhody, súčasná akútna liečba to dovoľuje.
- Základom dobrej rehabilitácie je optimalizácia pohybových funkcií cez zlepšovanie kvality senzorických funkcií.
Rehabilitačná starostlivosť obsahuje okrem pohybového tréningu i ďalšie aktivity - logopedickú starostlivosť, ergoterapiu, neuropsychologickú starostlivosť i sociálnu podporu. Už vyššie bolo spomenuté najbežnejšie postihnutie - obmedzená hybnosť polovice tela (paréza). Môže sa týkať napríklad ľavej ruky a nohy. Nezriedka je postihnutá viac ruka než noha a naopak.
Kompenzačné pomôcky
Na podporu samostatnosti a uľahčenie sebaobsluhy pacient často potrebuje kompenzačné pomôcky. Najčastejšie sa prechodne alebo i dlhodobo využívajú oporné pomôcky (barle, chodítka, podporné rámy), ktoré uľahčujú vzpriamený stoj a pomáhajú znovuobnoviť narušený stereotyp chôdze. Pri úplnej poruche hybnosti (plégii) je niekedy nutné využiť ko- lieskové kreslo („vozík“). Výber konkrétneho vozíka či opornej pomôcky je veľmi dôležitý. O ich využití informuje pacienta rehabilitačný tím.
Otras mozgu
Otras mozgu, odborne commotio cerebri, či ľahké mozgové poranenie, postihuje mozgové funkcie. Môže viesť k bolestiam hlavy a problémom s koncentráciou, pamäťou, rovnováhou, náladou a spánkom. Najčastejšie je otras mozgu spojený s nárazom do hlavy alebo nárazom hlavy o pevný povrch. Avšak nie každý náraz zákonite vedie k otrasu mozgu. Otras mozgu predstavuje 70 - 90% všetkých poranení hlavy a mozgu.
Otrasy mozgu môžu vzniknúť pri akejkoľvek aktivite, kde hrozí riziko pádu či úderu hlavy. Najčastejšie vznikajú pri dopravných nehodách, kontaktných športoch (futbal, hokej, box), ako následok bitky alebo pádu z bicykla, pokiaľ cyklista nenosí prilbu.
Príznaky otrasu mozgu
Počas otrasu sa mozog „pošmykne“ vo vnútri lebky. Pri otrase dochádza k poraneniu mozgu a to vplýva na jeho funkciu. Príznaky sa môžu vliecť a neustúpia hneď. Pretrvávajú dni, týždne, niekedy aj dlhšie. Niektoré prejavy trvajú dlhší čas. Vždy, ak je podozrenie na otras mozgu, je dôležité vyhľadať lekársku pomoc.
Vyhľadajte ju hlavne vtedy, pokiaľ sa po úraze hlavy objaví:
- pocit na vracanie či vracanie
- bolesť hlavy
- výtok krvi z nosa
- zmeny videnia či počutia
- zmeny správania
Diagnostika otrasu mozgu
Základom je odber anamnézy a fyzikálne vyšetrenie. Lekár sa pacienta pýta na okolnosti vzniku úrazu a jeho priebeh. Všíma si pritom, či je pacient dezorientovaný, agitovaný, či si pamätá na okolnosti pred úrazom. Niekedy je pacient privezený do nemocnice v stave bezvedomia a až postupne naberá vedomie.
Neurologické vyšetrenie sa zaoberá zhodnotením neurologického systému. Okrem vyšetrenia reflexov si neurológ všíma funkčnosť hlavových nervov, zmysly, zmeny citlivosti kože na končatinách, trupe i bruchu. Niektoré prítomné príznaky môžu neurológa upozorniť, že sa jedná o krvácavý stav do mozgu. Aj z toho dôvodu potrebuje vyšetrenie mozgu pomocou CT či MRI.
Zobrazovacie metódy dokážu odlíšiť otras mozgu od iných vážnych typov poranení mozgu. Na CT je možnéuspokojivo vidieť nie len zlomeniny lebky, ale aj pomliaždeniny mozgu a krvácanie. Tvorí teda zlatý štandard v diagnostike úrazov hlavy.
Liečba otrasu mozgu
Pevným pravidlom terapie otrasu mozgu je odpočívanie ako fyzické, tak i psychické. Neznamená to však ,že by sme sa mali zavrieť do tmavej miestnosti bez žiadnych stimulov a podnetov. Prvých 48 hodín je lepšie vynechať namáhavé fyzické a psychické aktivity, a tiež tie aktivity, pri ktorých sa zhoršujú prejavy ochorenia. Nie je vhodné pozerať dlhodobo do obrazovky mobilu, tabletu ani na televízor.
Celkový priebeh reštitúcie organizmu môžu niekoľko dní od úrazu zlepšiť ľahké cviky, zabraňujú tiež postkomočnému syndrómu. Dlhodobo je lepšie sa v tomto prípade vyhýbať kontaktným športom, aby sa predišlo opätovnému zraneniu hlavy. Použitie kyslíkovej liečby v rámci rehabilitácie môže zlepšiť poúrazový stav.
Prevencia poranení mozgu
Vzhľadom k tomu, že jednou z hlavných príčin poranení mozgu sú dopravné nehody, ich prevencia alebo minimalizácia ich následkov môžu významne znížiť výskyt a závažnosť zranení mozgu. Pri nehodách je možné minimalizovať následky najmä (zo strany vodičov resp. Zo strany štátu, miest a obcí prichádzajú rôzne vzdelávacie programy, rôzne podporné projekty a informačné kampane na zvýšenie povedomia a rizikách napr. pri dopravných nehodách.
V prípade malých i starších detí je kritický úraz mozgu najmä následkom pádov a športových úrazov. Nebezpečné situácie a závažné následky prípadných pádov je možné obmedziť napr. ihriská, pieskoviská a iné lokality vyhradené a určené na hry treba zbaviť vyčnievajúcich tyčí, nízkych múrikov alebo plotov, povrchy je vhodnejšie ponechať trávnaté alebo napr. zbrane, kuchynské náčinie (nože, sekáče na mäso, ale i bežné kovové príbory) treba uchovávať vždy mimo dosah detí, do piatich rokov života dieťaťa by sa nemali používať pri jedení nože s ostrou čepeľou alebo s ostrým hrotom (detí sú síce dostatočne šikovné na manipuláciu s nimi, no pri hre alebo vyrušení alebo napr.
Časový faktor pri liečbe úrazov mozgu
Najdôležitejšou informáciou ohľadom liečby pre úraz mozgu je tzv. časový faktor (v angličtine sa používá označenie „zlatá hodina“). V prípadoch i veľmi ľahkých úrazov hlavy sa často pacienti dostávajú do nemocnice resp. na pohotovosť príliš neskoro a následky ich zranenia sú tak zbytočne závažné. (Osobitným problémom bývajú dlhé čakacie doby na urgentných príjmoch nemocníc, preto je nutné úraz mozgu resp.
Neurochirurgické vyšetrenie
Pacienti s podozrením na poranenie mozgu obvykle ihneď po transporte na pohotovosť absolvujú interné a neurologické vyšetrenie, bezodkladne sa realizuje CT alebo MR vyšetrenie mozgu a podľa výsledkov sa stanoví ďalší postup. U závažnejších zranení je pravdepodobné, že liečenie bude prebiehať na jednotke intenzívnej starostlivosti alebo na neurochirurgickom oddelení (bez ohľadu na to, či je nutná operácia). Liečba závisí zistených poraneniach a poškodení mozgu pacienta.
V prípade poranenia tvárovej alebo bočnej časti hlavy veľmi často pacienta vyšetrujú i otorhinolaryngológovia, keďže jestvuje riziko poranenia uší, nosových dutín alebo krku. V prípade otvorených poranení s poškodením chrupu je často nutné realizovať i rôzne stomatologické resp.
Fázy liečby
V akútnom štádiu je však primárnym cieľom zdravotníckeho personálu stabilizácia pacienta a prevencia ďalšieho zranenia, pretože veľmi často je možné tou to stabilizáciou zastaviť ďalší rozvoj tzv. sekundárnych poškodení. Primárne poranenia sa ošetria bezprostredne po stabilizácii pacienta.
Neoddeliteľnou súčasťou lekárskej starostlivosti je pri zraneniach mozgu rehabilitácia. V akútnej fáze liečby riešia lekári bezprostredné poškodenie mozgu a súvisiacich štruktúr. Pri prenikajúcich (penetrujúcich) poraneniach, rozsiahlych krvácaniach alebo pri postupnom zhoršovaní stavu pacienta (porucha vedomia, patologické neurologické príznaky) sa realizuje operačný výkon urgentne.
Ak je stav pacienta stabilizovaný, je možné operačný výkon odložiť, kým sa nepripraví pacient čo najdokonalejšie na operáciu (kompenzácia prípadných strát krvi, úprava krvného tlaku, parametrov zrážanlivosti, iónovej rovnováhy, v prípade infekcie podanie antibiotík apod.).
Chronická fáza liečby
Po stabilizácii stavu, po nevyhnutných operáciach a prípadnom zlepšení celkového stavu môže pokračovať druhá, chronická fáza liečby. Tá zahŕňa jednak pokračovanie v nastavených liečebných postupoch (infúzie, podávanie perorálnych liekov, výživa, hydratácia) a jednak z intenzívnej rehabilitácie a podpornej liečby. V tejto fáze sú do liečebného procesu zapojení lekári a odborníci z mnohých ďalších profesií.
Pri liečbe spolupracujú často chirurgovia, internisti, intenzivisti (anesteziológovia), neurológovia, logopédi, fyzioterapeuti, ergoterapeuti a mnohí ďalší. Od spolupráce a ochoty pacienta veľmi často závisí úspech tejto časti liečby.
Trvalé následky
Väčšina poranení mozgu, ak sú skôr ľahkého až stredne ťažkého charakteru, nespôsobujú trvalé následky ani dlhodobejšie zdravotné postihnutie. Menšie percento (najmä ťažkých a mnohopočetných) poranení mozgu má tendenciu zanechať závažné, dlhotrvajúce zdravotné psotihnutie. Trvalé následky sa vyskytujú v 10% ľahkých zranení, 66% stredne ťažkých zranení a pri 100% ťažkých zraneniach.
Záver
Je dôležité si uvedomiť, že poškodenie mozgu môže mať rôzne príčiny a prejavy. Včasná diagnostika a liečba, ako aj intenzívna rehabilitácia, sú kľúčové pre minimalizáciu následkov a zlepšenie kvality života pacientov. Prevencia úrazov hlavy a dodržiavanie zdravého životného štýlu sú dôležité pre ochranu mozgu a zníženie rizika vzniku poškodení.