Pôst je súčasťou ľudstva už od nepamäti. Pôstne obdobia nájdeme takmer vo všetkých kultúrach a náboženstvách. Postenie nie je zamerané len na zdržiavanie sa jedla, ale je spojené aj so zvnútornením sa, modlitbami, čítaním posvätných kníh a konaním dobročinnosti. Takýto pôst má nielen fyzický, ale najmä duchovný význam.
V dnešnej dobe sú časté aj pôsty zo zdravotných dôvodov, najmä na prečistenie tela, prípadne na chudnutie. Ľudia majú často zakódovanú informáciu, že pôst je hladovka a s tým spojený pocit, že kvôli nedostatku potravy môžu od hladu umrieť. Podľa ajurvédy pôst nelikviduje len metabolické toxíny, ale aj mentálne toxíny v podobe nestrávených emócií. Myšlienka pôstu je dať odpočinok tráviacemu ohňu v tele. Ten sa v priebehu pôstu revitalizuje a znova sa zapáli a spáli toxíny, ktoré sa nahromadili v tele. Tým sa zlepší celkové zdravie.
Pôst môže mať rôzny význam. Na isté obmedzenia v jedle môžeme využiť napr. predveľkonočné/predvianočné obdobie, a tak odľahčiť telo pred veľkými sviatkami. Čiže ide o náboženskú tradíciu, ľudové zvyky. Môžeme si však nastaviť riadený pôst tak, aby sa naše telo zrelaxovalo alebo očistilo od prejedania, prípadne po liečbe ATB, no dá sa ním i schudnúť, vyliečiť sa z telesných neduhov. Pôst môže mať aj vyššiu duchovnú rovinu, z histórie možno čítať, že sa postili „hriešnici“, hladovku držali protestujúci alebo bez jedla dlho vydržali mystici.
Druhy Pôstu
Podľa účelu pôstu môže byť jeho trvanie krátkodobé (do 7 dní), strednodobé (7-14 dní), alebo dlhodobejšie (21-40 dní). Pre organizmus je blahodárny už aj 24-hodinový pôst jedenkrát v týždni. Krátkodobý pôst si môže vyskúšať každý sám na vlastnej koži. Pri pôste je dôležitý hlavne príjem tekutín a to najmä vody, prípadne čaju z vhodne zvolených byliniek. S vylučovaním odpadových látok z tela môže pomôcť prechádzka na čerstvom vzduchu alebo aj ľahké cvičenie, joga.
V našich podmienkach je najrozšírenejší pôst pochádzajúci z kresťanstva, práve blížiace sa obdobie pred Veľkou nocou. V rímskokatolíckom kalendári začína pôstne obdobie Popolcovou stredou, ktorá je prvým dňom pôstneho obdobia a trvá 40 dní. Druhý dlhodobý pôst je v predvianočnom období, tzv.
Ako sa správne postiť? | Mons. Jozef Haľko | Z PRAMEŇA 216
Ak sa rozhodneme držať pôst, je dobré dať si cieľ. Dôvod, prečo ho chceme dodržať, nastaviť si dĺžku. Dohodnúť sa s rodinou a najbližšími, aby nás podporili, prípadne sa pridali.
Jednodňový Opakovaný Pôst
Dôvodom je očista a úľava tráveniu. Toto obmedzenie môže byť úplné, 24 hodín vydržíte s vodou. Ak sa na takýto pôst necítite, môžete stravu obmedziť na zeleninové šťavy. Výborná je zo stonkového zeleru, špenátu s ume octom alebo citrónom. Hydratácia je dôležitá, pite pravidelne, a ak vám začne byť zima, skúste čaj alebo pridajte pohyb. Takáto očista by mohla byť sprevádzaná duševnou aktivitou, ako je vzdelávanie, príjemnou a nenáročnou prechádzkou, starostlivosťou o telo - doprajte si voňavý bylinkový kúpeľ, pedikúru, masku na tvár a vlasy. Možno byť celý deň osamote, vypnúť telefón a zabudnúť na internet. Takýto krátky pôst je výborné sprevádzať meditáciou a uvoľnením mysle od bežných starostí.
Jednodňový pôst sa dá opakovať každý týždeň alebo si ho nastaviť v iných pravidelných intervaloch. Sami odpozorujete, aké signály vám vaše telo vysiela. Pôst sa dá nastaviť aj na 24 hodín, prestanete jesť o 19.00 a ďalšie jedlo si doprajete o 18.00 na druhý deň. Medzitým spíte, čas bez jedla vám nepríde taký dlhý. Posledné aj prvé jedlo by mohla byť ryža, cestoviny, polievka alebo niečo teplé, no nie mäso, mlieko ani studená surová zelenina.
Dlhý Pôst - Obmedzenie Mäsa a Živočíšnych Tukov
V obchodoch je veľká ponuka, a tak zostať aspoň 40 dní bez mäsa nikomu neuškodí. Ako pri každej diéte (myslím tým nastavenie inej stravy ako bežnej) je dôležité dbať na vyvážené pomery. Možno sa poradiť s výživovým poradcom a spolu zostaviť jedálniček.
Využívajte celé zrná, namočené a uvarené ako súčasť zeleninovej prílohy alebo kaše (napr. pohánka, pšenica). Obmieňajte strukoviny - hrachovú polievku, šošovicu dnes dostanete v minimálne 4 druhoch, fazuľu, cícer, bôb, sóju. Kombinujte huby ako hliva, dubáky, šampiňóny, uchovec bazový. Nakličujte. Ak si doprajete v pôste ryby, dbajte na ich úpravu - losos na pare je ľahší/zdravší ako vyprážaný kapor. Vypestujte si sami výhonky rukoly, horčice, ďateliny, pažítky, postrihané sú výborné k nátierkam, do dipov a omáčok. Koreňová zelenina sa výborne kombinuje v šalátoch, polievkach, ale i pečená s orechmi, gaštanmi, cesnakom, cibuľou a bylinkami. Nezabúdajme na mak, orechy, semená a sušené plody. Pro- a prebiotiká nám doplnia bryndza, cesnak s tvarohom, ricottou.
Stále je obdobie, keď vieme piť nechladené smoothie - kombinujeme banán s proteínmi hrachu, konope, vitamínmi, čerstvým špenátom, mangoldom, jablkami aj citrusmi, zázvorom, škoricou, kurkumou. Výbornými zohrievačmi a liečiteľmi prezimených tiel aj posilňovačmi imunity sú čili, zázvor, klinček, škorica, kurkuma. Bylinky ako repík, harmanček, medovka, slez, šípky, trezalka, túžobník, baza, šalvia… Nejedzte a nepite studené jedlá, ráno začíname vlažnou vodou, a ak sa dá, aspoň pol hodiny po nej nejedzme a nepime. Dopĺňame vitamíny C, A, B6, B12, D3 + K2, pangamín, magnézium, nezabúdajme na zinok a selén, draslík a vápnik, pridajte si chlorelovú kúru alebo zelený jačmeň.
Počas pôstenia a detoxikácie si treba všímať prejavy tela. Sprievodným znakom detoxikácie býva často bolesť hlavy a únava. Preto je potrebné vopred sa mentálne pripraviť na pôst, vyhradiť si na to čas, znížiť pracovné povinnosti, dopriať si viac odpočinku a ľahkého pohybu.
Po ukončení pôstu je dôležitý prechod na bežnú stravu, ktorý trvá približne tak dlho ako samotný pôst. Strava by mala byť diétna, ľahko stráviteľná. Joga a ajurvéda ponúkajú techniky ako komplexne vyčistiť celý organizmus aj myseľ.
Suchý Pôst
Suchý fasting (z angl. dry fasting) obmedzuje nielen jedlo, ale aj príjem tekutín vrátane vody, vývarov alebo čaju. Rozhodol som sa preň, pretože sa uvádza, že pre dosiahnutie rovnakých zdravotných účinkov stačí pri suchom pôste len tretina času potrebného pri pôste o vode. Navyše, pri suchom pôste vraj necítim hlad, nie je zima a dokáže vyliečiť aj to, čo mokrý pôst nedokáže. Snažím sa robiť absolútny suchý pôst, teda nič nejesť, nič nepiť a ani neprijsť do styku s vodou, aby sa nevstrebávala cez kožu.
Mnohí ľudia hovoria, že suchý pôst sa zvláda ľahšie, predovšetkým preto, že nie je hlad. Nielen potravu, ale i vodu musí organizmus nejak spracovávať a pri suchom pôste toto neprebieha a telo je oveľa viac v kľude než pri mokrom pôste. Každé zápalové miesto opuchne vodou. Pouze ve vodním prostředí se mohou množit mikroorganismy: bakterie a viry. Při deficitu vody nastává silný konkurenční boj o vodu mezi tělěsnými buňkami a patogeny. Tělesné buňky odebírají vodu patogenům. Jinak tělo získává novou vodu jak syntézou, tak nasáváním ze vzduchu. Při mokrém půstu probíhá detoxikace přes klystýry, sauny, … Při suchém nastupují unikátní mechanizmy. Dochází k spalování toxinů, buňky se zbavují všeho zbytečného, nemocného… Nastává zvýšení vnitřní teploty, to se možná nezměří teploměrem, ale lidi to v průběhu s. půstu cítí jako vnitřní žár. Víme, že při zvýšené teplotě se ničí jedy, toxiny a dokonce i rakovinové buňky. To urychluje léčbu. Zvýšením teploty organizmus zpomaluje růst mikroorganizmů. A imunitní systém snáz vystopuje a likviduje všechno cizorodé a degenerované. Efekt hubnutí. Tělo je nuceno získávat jak potravu tak vodu zevnitř. Takže probíhají jiné chemické reakce. Dochází k relativně nižším ztrátám svalové tkáně v porovnání s tukovou tkání, na rozdíl od mokrého půstu, kdy jsou ztráty tuku a svalů přibližně stejné. Při suchém p. se tuková tkáň rozkládá velice efektivně, protože obsahuje více než 90 procent vody, a svalová tkáň zůstává relativně neporušená. Funkce je podobná jako u velblouda, v první řadě řeší žízeň na úkor tuku. Při suchém p. se tuky spalují 3x rychleji než při mokrém. A potom nikdy nedochází k plné obnově tukových tkání a tím se liší od mokrého půstu. Omlazující efekt.
Filonov doporučuje před suchým půstem očistit střeva a játra a absolvovat půst o vodě. Až potom se má dělat suchý půst. Jiný velmi známý ruský autor Ščenikov doporučuje při přípravě vyloučit ze stravy maso a ryby a 4-5 dní do začátku půstu přejít na zeleninovou dietu. Nejlépe používat syrovou zeleninu (zelí, mrkev, rajčata apod.). A doporučuje ještě vařenou červenou řepu. Já se snažím jíst aspoň 1-2 dny před půstem pouze ovoce a zeleninu. tak kvalitní, jako při šank prakšaláně.
Pre Koho Nie Je Suchý Pôst Vhodný?
- Zhoubné nádory a hematologické malignity.
- Aktivní tuberkulóza plic a jiných orgánů.
- Hypertyreóza a další nemoci endokrinní.
- Cirhóza jater.
- Hnisavě zánětlivá onemocnění dýchacích cest a břišní dutiny.
- Oběhové selhání II a III stupňů.
- Přetrvávající nepravidelný srdeční rytmus a vedení.
- Těžká podváha.
- Tromboflebitida a trombóza.
- Těhotenství a kojení.
- Děti do 14 let a senioři nad 70 let.
Prerušovaný Pôst (Intermittent Fasting)
Prerušovaný pôst alebo prerušované hladovanie je alternatívou stravovania s množstvom pozitívnych účinkov. Ako už samotný názov metódy napovedá, pri prerušovanom pôste sa drží pôst prerušovane, takže v rámci určitého intervalu sa človek úplne vyhýba jedeniu. Dochádza pritom k zmene nastavenia metabolizmu v tele, ktoré zaháji „recykláciu“ a spaľovanie tukových buniek.
Prerušovaný pôst je skvelý spôsob, ako efektívne schudnúť zdravým a rýchlym spôsobom, pričom ale nejde o diétu v klasickom zmysle slova. Ide skôr o návrat k pôvodnému štýlu stravovania, ktorý je v našich génoch zapísaný už niekoľko tisícročí. Je totiž pravda, že kedysi bolo pre ľudí normálne určitý čas sa postiť, pretože potrava nebola vždy dostupná, ale bolo treba ju prácne zbierať.
Prerušovaný pôst, známy aj ako intermittent fasting, je model stravovania, ktorého princípom je pravidelné striedanie období jedenia a pôstu. Intermittent fasting nie je klasická diéta na chudnutie, ktorá by predpisovala, čo smiete alebo nesmiete jesť. V skutočnosti má tento stravovací vzorec iba jedno pravidlo: jedlo konzumujete v konkrétnom časovom období (okne) a zvyšok času sa postíte. Pôst môže trvať niekoľko hodín až celý deň. Je to len na vás. Niektorí preferujú krátke pôsty, iní dlhšie intervaly. V najjednoduchšej verzii trvá pôst 12 hodín, čo zahŕňa obvykle aj nočný spánok. V praxi to teda vyzerá tak, že posledné jedlo zjete napríklad o 19:00 hodine večer a ďalšie až ráno o 7:00.
Hlavnou výhodou prerušovaného pôstu je jeho flexibilita. Intermittent fasting sa dá praktizovať rôznymi spôsobmi. Počas pôstu buď nejete vôbec nič alebo je príjem kalórií výrazne znížený (zvyčajne na 500-600 kcal za deň). Je však nevyhnutné dodržiavať pitný režim. Povolená je čistá voda, čaje, káva bez mlieka a cukru, príp. nesladené nápoje (nie džúsy).
Medzi najpopulárnejšie metódy prerušovaného pôstu patria:
- Metóda 5:2 - typ prerušovaného pôstu, kedy 5 dní v týždni jete ako obvykle a 2 dni dodržiavate pôst.
- Striedavý denný pôst - ADF (angl. Alternate Day Fasting) - prístup zahŕňa celodenný pôst každý druhý deň.
- Časovo obmedzené jedenie každý deň - TRE (angl. Time Restricted Eating) - najpopulárnejšia stratégia. Počas dňa konzumujete jedlo len v určitom časovom rozmedzí (časovom okne od - do) a zvyšok dňa sa postíte. Čím menej hodín pripadá na jedlo, tým náročnejšie je vydržať to a zvyšuje sa tiež riziko nedostatku živín.
- Prerušovaný pôst 12/12 - 12 hodín pôstu a 12 hodín na jedenie.
- Prerušovaný pôst 16/8 - 16 hodín pôstu a 8 hodín na jedenie.
- Prerušovaný pôst OMAD (angl. One Meal a Day) - takto sa zvyknú označovať extrémne metódy 22/2 a 23/1.
| Typ Pôstu | Popis |
|---|---|
| Krátkodobý | Do 7 dní |
| Strednodobý | 7-14 dní |
| Dlhodobý | 21-40 dní |
| Jednodňový | 24 hodín s vodou alebo šťavami |
Rôzne trvania pôstu
Súčasné dôkazy naznačujú, že účinnou a udržateľnou stratégiou chudnutia by mohol byť správne nastavený prerušovaný pôst. Hoci veda ešte nepozná všetky detaily, intermittent fasting ovplyvňuje ľudské fyziologické procesy na viacerých úrovniach a nejde len o obyčajné obmedzenie príjmu kalórií.
Napríklad v jednej z prvých štúdií na hlodavcoch, udržiavaných v režime ADF (striedavý denný pôst), vedci zaznamenali až 80% predĺženie života. Jeden z najvýznamnejších procesov, ktoré sa dávajú do súvisu s pôstom, je aktivácia autofágie. Je to v podstate upratovací mechanizmus, recyklácia starého, poškodeného alebo škodlivého obsahu v bunkách. Autofágia jednoducho zlepšuje kondíciu a celkovú funkčnosť buniek.
Ak je vaším cieľom schudnúť, bude potrebné tak či tak dosiahnuť kalorický deficit. To znamená prijímať menej kalórií, než spálite. Ak ste napríklad kulturista, prerušovaný pôst nebude najvhodnejšia metóda na maximalizáciu nárastu svalovej hmoty.
Tipy pre Prerušovaný Pôst
- Súčasťou plánu jedál pre prerušovaný pôst a vyváženej stravy by malo byť množstvo čerstvého ovocia a zeleniny.
- V rámci plánu jedál pre prerušovaný pôst by ste sa však mali vyhýbať polotovarom, bielej múke, údeninám, červenému mäsu, sladkostiam, rýchlemu občerstveniu a alkoholu.
- Okrem toho je nesmierne dôležité veľa piť - najmenej dva litre denne. Dostatočný príjem tekutín totiž podporuje vylučovanie produktov látkovej premeny.
- Ak ste ešte nikdy nedržali pôst a vaše telo je zvyknuté na časté jedenie počas dňa, nemali by ste hneď naskočiť na 16-hodinové obdobie bez jedla. Najlepšie je nechať telo, aby si pomaly zvyklo na obdobie pôstu. Začnite preto napríklad dvanástimi hodinami pôstu a postupne toto okno predlžujte vždy o jednu hodinu, kým nedosiahnete požadovaných 16 hodín. Časom to bude oveľa jednoduchšie ako na začiatku.
Počas prerušovaného pôstu sa vyhnite akýmkoľvek snackom medzi jednotlivými hlavnými jedlami. Snažte sa medzi jedlami dodržiavať dostatočne dlhé prestávky, aspoň štyri hodiny. Vyhýbajte sa tiež nápojom s vysokým obsahom kalórií a namiesto toho vypite každý deň aspoň dva litre vody alebo nesladených nápojov.