Postdepresívna Nálada: Príznaky a Liečba

Depresívna porucha nálady je vážne, ale liečiteľné ochorenie, ktoré podľa Svetovej zdravotníckej organizácie postihuje na svete až 350 miliónov ľudí. A s pribúdajúcou populáciou toto číslo stále narastá. Nie je to lenivosť alebo iba zlá nálada, ktoré sa dajú prekonať silou vôle, ale ochorenie postihujúce nielen dušu, ale aj celé telo, podobne ako napríklad cukrovka alebo hypertenzia.

Osoba s príznakmi depresie si nemusí byť vedomá svojho problému alebo nemá silu o ňom hovoriť. Preto je dôležité včasné zahájenie liečby a adekvátna liečba veľmi dôležité.

Depresia a ja (19) - Príznaky depresie

Ako Rozpoznať Depresiu

U človeka, ktorý trpí depresiou, sa vždy objavuje buď depresívna nálada, alebo porucha pocitu šťastia a spokojnosti. Depresívna nálada je hlbšia ako smútok. Trvá dlhšie ako dva týždne a znemožňuje človeku bežné fungovanie. Prestanú zažívať štandardné zmeny nálady, keď sa smútok strieda s radosťou, nadšením alebo inými príjemnými pocitmi.

„Niektorí pacienti sa nevedia vyjadriť, že majú smutnú náladu, ale povedia, že nemajú z ničoho radosť,“ vysvetľuje psychiatrička Lívia Vavrušová.

Takzvanú anhedóniu sprevádza pocit beznádeje a pocit, že akákoľvek činnosť nemá zmysel. Človek stráca záujem o koníčky, priateľov, partnera aj prácu, ktorá ho napĺňala.

Okrem niektorého z hlavných príznakov sa objavujú aj ďalšie. Diagnózu depresie potvrdzujú v prípade, ak sa objavia aspoň štyri z nich:

  • Zmena chuti do jedla. Dochádza k nechutenstvu alebo naopak k prejedaniu.
  • Poruchy spánku. Príznakom však môže byť dlhé vyspávanie alebo veľmi skoré vstávanie.
  • Spomalenosť alebo naopak chorobný nepokoj, ktorý pramení z úzkosti.
  • Únava alebo strata energie počas celého dňa.
  • Znížené sebavedomie spojené s pocitom vlastnej bezcennosti, prípadne pocity viny.
  • Znížená schopnosť myslieť, koncentrovať sa a robiť rozhodnutia. Slabá koncentrácia môže vyvolať pocit, že má človek problémy s pamäťou.
  • Odpor k bežným činnostiam, ako je upratovanie, vrenie alebo osobná hygiena. Zdajú sa zbytočné a náročné.
  • Opakované samovražedné úvahy.

K varovným príznakom začínajúcej depresívnej epizódy najčastejšie patria: strata radosti z aktivít, ktoré ju zvyčajne prinášali, smútok a pesimizmus nezodpovedajúce okolnostiam, únava, nespavosť, zmena chuti k jedlu, zmena sexuálnej túžby, precitlivenosť, plačlivosť, nespokojnosť, podráždenosť, pocity menejcennosti, pocity viny, výčitky svedomia, ale aj napríklad časté bolesti chrbta.

Od bežného smútku alebo zlej nálady sa depresia líši hlavne v tom, že tieto pocity sú dlhodobé, hlbšie a intenzívnejšie a nepriaznivo ovplyvňujú bežné činnosti chorého, ktorý stráca vôľu a silu vykonávať predtým bežné aktivity. Depresia môže byť sprevádzaná rôznymi telesnými príznakmi, predovšetkým únavou, ale aj napr. bolesťami v rôznych častiach tela, pálením kože, mravčením, vnútorným chvením, tlakom na hrudníku, bolesťami hlavy, ale aj zápchou alebo hnačkou.

Rozpoznať depresiu nemusí byť ľahké, pretože sa prejavuje i radom duševných a veľmi subjektívnych príznakov, kedy zďaleka nie všetky musia byť prítomné. Na rozdiel od bežných fyzických ťažkostí nemusí blízke okolie chorého psychické ťažkosti rozpoznať.

Príznaky depresie.

Ako Vplýva Depresia na Telo

Depresia je vyčerpávajúca a človek pociťuje silný pocit únavy, ktorý nezodpovedá vynaloženej námahe. Napriek silnej únave sa však objavujú poruchy spánku.

Príčiny Vzniku Depresie

Na vznik depresívnej epizódy má vplyv celý rad faktorov, k základným patrí genetická predispozícia, napr. rodinná anamnéza alebo poruchy biologických rytmov, biologická záťaž, znížená funkcia štítnej žľazy, užívanie steroidov, chronická intoxikácia, ale aj psychologická záťaž. Tou je najčastejšie strata milovanej osoby, krízová situácia a frustrácia. Svoj vplyv tu zohráva aj vývoj osobnosti.

K faktorom, nahrávajúcim vzniku depresie, patrí aj napr. prejedanie, sedavý spôsob života, nedostatok slnečného svitu, nedostatok spánku a sociálna izolácia. Z tohto potom vyplývajú aj možnosti liečby.

Diagnostika Depresie

Lekár diagnostikuje depresiu na základe rôznych príznakov a s prihliadnutím k životnej situácii pacienta. Používa pritom rôzne diagnostické metódy. Základom je tzv. anamnestický rozhovor, ktorý môže byť doplnený celým radom dotazníkov, laboratórnymi testami, CT, ultrazvukom ciev alebo mozgu atď., vrátane neurologického vyšetrenia.

Pri diagnostike depresie sa lekár riadi podľa tzv. hlavných príznakov a prípadných ďalších príznakov, vylúčiť musí aj iné ochorenia. Pri stanovení diagnózy lekár tiež určí, či ide o ľahkú, stredne ťažkú alebo ťažkú formu. Sú prítomné aspoň dva hlavné príznaky (u ťažkej depresie tri) po dobu aspoň dvoch týždňov.

Liečba Depresie

Depresívna porucha je väčšinou dobre liečiteľná.

Antidepresíva väčšinou liečia príznaky tejto poruchy, avšak nie vždy jej príčiny. Preto najúčinnejšia liečba spočíva v komplexnej liečbe, teda vyváženej kombinácii farmakologických a psychoterapeutických metód podľa štádia a príznakov ochorenia. V súčasnosti je k dispozícii široká paleta antidepresív s rôznym mechanizmom účinku. Voľba liekov je určovaná ich receptorovým profilom, ktorý zabezpečuje účinnosť liekov, tiež ich znášanlivosť, t. j.

Aj keď je k dispozícii mnoho účinných a veľmi dobre znášaných antidepresív, spolupráca pacientov pri liečbe depresívnych porúch nie je príliš vysoká. Lieky je nutné užívať podľa odporúčania, a to aj vtedy, keď sa začínate cítiť lepšie. Pri predčasnom prerušení užívania liekov sa ochorenie môže vrátiť - a ide o jav veľmi častý. Podľa odhadov približne polovica chorých neužíva antidepresíva tak, ako má.

Najčastejším dôvodom predčasného ukončenia liečby je popri nežiaducich účinkoch aj vlastné zlepšenie psychického stavu a pocit, že lieky už nie sú potrebné, a v neposlednom rade aj neopodstatnená obava zo vzniku závislosti. Dôležitá je preto spolupráca s lekárom a dôvera.

Niekto zažije depresívnu epizódu len raz za život, ale niekoho postihuje opakovane. Relaps je označenie pre návrat príznakov choroby alebo poruchy.

Farmakologická Liečba

V súčasnosti je k dispozícii celý rad antidepresív, ktoré sa dobre znášajú. Každý liek môže mať podľa jej slov nežiaduce účinky, preto treba vybrať čo najvhodnejší. Liečbu treba „ušiť na mieru“, na konkrétne príznaky depresie, ale aj s ohľadom na iné ochorenia a lieky, ktoré pacient užíva.

„Antidepresíva sa nasadzujú postupne, dávka sa stanovuje tak, aby bola účinná a neboli prítomné nežiaduce účinky. Pacient od antidepresív nie je závislý, len je na lieky nastavený, takže vo vhodnom čase je možné ich vysadiť. Liečba by v nekomplikovaných prípadoch mala trvať minimálne pol roka od vymiznutia príznakov,“ hovorí psychiatrička.

Z hľadiska vzniku závislosti sú podľa nej rizikové niektoré lieky na spanie a na upokojenie. Odporúča ich užívať len pod lekárskym dozorom, počas krátkeho časového obdobia a nemali by nahrádzať liečbu antidepresívami.

Samovoľné prerušenie liečby je chyba, s ktorou sa spájajú aj riziká. Lekárka upozorňuje, že pri predčasnom vysadení antidepresív hrozí znovuvzplanutie príznakov depresie, pri rýchlom vysadení, môžu vzniknúť príznaky z vysadenia - točenie hlavy, nevoľnosť, zmeny tlaku, nespavosť a pod.

Účinky liekov sa začnú prejavovať po jednom až troch týždňoch, niekedy liek treba vymeniť za iný alebo kombinovať viaceré, skrátka, liečbu treba „ušiť na mieru“. Užívať lieky treba aspoň pol roka po tom, ako sa stav zlepší a niekedy to trvá aj dlhší čas. Ide totiž súčasne aj o prevenciu opakovaného vzplanutia depresie.

Psychoterapia

Psychoterapia je dôležitou súčasťou liečby depresie a môže sa poskytovať v individuálnom, rodinnom alebo skupinovom prostredí.

Podľa Martina Milera treba rátať s horizontom troch až šiestich mesiacov. „Dá sa predpokladať, že sú klienti, ktorí významne benefitujú už po niekoľkých stretnutiach, ale psychoterapia je dlhodobejšia záležitosť. Je potrebné, aby sa mozog ‚preladil‘, pychoterapia totiž nie je len o tom, že mení myslenie pacienta, ale podľa súčasných zistení sa dá predpokladať, že mení aj metabolické procesy či expresiu niektorých génov a pôsobí aj na vytváranie nových synaptických spojení, resp. prerušuje staré dráhy a pod.,“ vysvetľuje psychológ.

„Zjednodušene možno povedať, že ľahké formy depresie sú vhodné na liečbu psychoterapiou. Stredne ťažké formy je vhodné liečiť kombináciou antidepresív a psychoterapie, psychoterapia by mala byť skôr podporná, teda nie je vhodná analýza konfliktných a ťažkých tém,“ hovorí psychiatrička.

Zmena Životného Štýlu

Spolu so správnym nastavením liečby je dôležitá aj zmena životného štýlu od výživy až po reštrukturalizáciu medziľudských vzťahov a nájdenia nového vzťahu k sebe samému. Základom zdravej diéty je pravidelné stravovanie a výber vhodných potravín. vyvážená, bohatá na bielkoviny, najmä tryptofán a tyrozín (ich hodnoty pomôže zvýšiť napr. Omega 3 mastné kyseliny zlepšujú funkciu mozgu a pomáhajú zvládnuť príznaky depresie. Fyzická aktivita dokáže pozitívne ovplyvniť náladu, znížiť mieru vnímaného stresu a úzkosti, podporiť pamäť a sústredenie. Pomáha aj s rozptýlením negatívnych myšlienok a môže zvýšiť sociálnu interakciu. Dôležitým prvkom relaxácie je sústredenie sa na prítomný okamih, na svoje myšlienky a pocity.

  • Ak fajčíte tabakové výrobky, poraďte sa s odborníkmi, ako prestať.
  • Zabudnite na alkohol, cigarety, hazardné hry alebo drogy, aby ste zmiernili depresívnu náladu.

Ako Pomôcť Blízkemu s Depresiou

Ak máte vo svojom blízkom okolí niekoho, kto trpí depresiou, možno vás bude zaujímať, ako sa k nemu správať, aby ste mu pomohli. Podľa Martina Milera netreba jeho ochorenie zľahčovať, ale ani vnímať ako katastrofu, tragédiu. Treba ju riešiť ako akékoľvek iné ochorenie. Na druhej strane zasa neodporúča prílišné snahy takého človeka umelo rozveseliť, nútiť ho napríklad pozerať komédie, mysliac si, že mu to zlepší náladu.

„Môže to byť dokonca kontraproduktívne, pretože človek trpiaci depresiou si uvedomuje, že nie je v tej chvíli schopný smiať sa a cítiť sa dobre, čo ho ešte viac frustruje.“ A treba si uvedomiť aj to, že človek s depresiou sa počas liečby môže meniť a meniť sa môžu aj niektoré jeho prejavy.

„Za depresiou môžu byť často schované aj potlačené agresívne impulzy, napríklad hnev, a v rámci terapeutického pôsobenia sa tieto emócie budú uvoľňovať, pacient bude hľadať svoju polohu, ako optimálne vyjadriť tieto emócie. Môže sa stať, že bude nevrlý, podráždený, začne sa presadzovať.

Ako pomôcť niekomu s depresiou.

tags: #post #depresivna #nalada