Gotický Kostol Všetkých Svätých v Ludrovej: Historický Skvost Liptova

Starobylý rímskokatolícky gotický Kostol Všetkých svätých v Ludrovej pri Ružomberku patrí k najvzácnejším sakrálnym pamiatkam na Slovensku. V malebnej liptovskej obci Ludrová stojí gotický kostolík pochádzajúci z poslednej tretiny 13. storočia.

Kostol Všetkých svätých v Ludrovej

História a Vývoj Kostola

Kostol bol postavený v 13. storočí v zjednodušenom ranogotickom slohu, ktorý bol typický pre región Liptova, ako jednoloďová stavba s kvadratickým presbytériom. Pôvodne bol postavený v zjednodušenom ranogotickom slohu typickom pre región Liptova.

V 15. storočí rozšírili stavbu o južnú vstupnú časť a vežu na západnej strane, ktorú neskôr ešte zvýšili. Neskôr jeho interiér, ako aj exteriér bol vyzdobený nástennými maľbami a takisto k nemu pristavali západnú vežu.

Starobylý kostol bol najskôr obsadený bratríkmi, neskôr bol v rukách katolíkov, následne ho prevzali protestanti, až sa napokon v roku 1709 definitívne vrátil katolíkom. Po tom, ako v roku 1826 v obci Ludrová postavili nový chrám, Kostol Všetkých svätých začal pustnúť.

Od roku 1954 je objekt majetkom štátu, pričom ho spravuje Liptovské múzeum v Ružomberku. V 17. storočí zasiahla blízke územie kostola morová epidémia, pričom vo veži Kostola Všetkých svätých sa neskôr počas výskumu našlo veľa detských kostier práve z tohto obdobia.

Architektúra a Umiestnenie

Stavba je zasadená do otvoreného priestranstva krajiny, nachádza sa mimo obce a lemujú ju polia a stráne. Pohľad na túto scenériu je naozaj pastvou pre oči. Vzhliadnuť ju môžete vedľa cesty medzi Ružomberkom a Liptovskou Štiavnicou, pričom z centra Ružomberka je vzdialená asi 3 km.

Do vnútornej časti kostolíka sa vchádza cez gotickú kaplnku s dvomi oknami, na jej južnej strane boli v minulosti umiestnené slnečné hodiny. Kostolík stojí v poli asi kilometer od Ružomberka.

Interiér a Fresky

Vláda v Borši rokovala aj o problémoch okresov Rožňava a Trebišov

Najcennejšou časťou kostolíka je jeho interiér, ktorý je svedectvom stredovekej nástennej maľby. Steny svätyne i celého kostola zdobia fresky, ktoré okrem toho, že sú vzácnym dedičstvom, skrývajú i mnohé záhady. Povrch stien je jemne zvlnený, nerovný, avšak nie je to dôsledok neschopnosti vtedajších majstrov, ako by sme sa mohli nazdávať. Dôvod, prečo majú steny nerovný povrch, je prostý - ide o dosiahnutie lepšej akustiky.

Jedným z najvzácnejších výjavov kostola je freska, ktorá zobrazuje celý Kristov život v 34 obrazoch. Tento cyklus je najrozsiahlejším kristologickým cyklom fresiek na Slovensku. Zaujímavosťou je, že obsahuje okrem iného aj veľmi zriedka zobrazovaný výjav, ktorým je obesenie Judáša.

Na ďalšej významnej freske je posledná večera, ktorá zobrazuje až dve postavy Ježiša. Na severnej strane kostolnej lode sa nachádza zlomok odkrytej fresky, ktorá je zrejme najstaršia a vyobrazuje svätého Juraja, ako zabíja draka. Bohužiaľ, jediné, čo sa z maľby zachovalo, je detail konskej hlavy, kopije a draka.

Detail fresky Kristologického cyklu

Freska Poslednej Večere

Pri pohľade na obraz poslednej večere sa môže stať, že človek ostane mierne zmätený. Azda si i pomyslí, že zabudol rátať, pretože postáv je na prekvapenie štrnásť, čo však celkom nevychádza. Ako je to možné, keď postáv na obraze by malo byť trinásť - Ježiš a dvanásť apoštolov? Odpoveď je jednoduchšia, ako by sa mohlo zdať. Autor spojil dva výjavy do jedného. Jedným je posledná večera a druhým umývanie Ježišových nôh. Nie každý je s tvrdením o spojení dvoch výjavov stotožnený.

Legendy a Tajomstvá

Podľa legiend kostolík ukrýva viac tajomstiev, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Z jednej z nich vyplýva, že práve táto historická duchovná stavba sa stala miestom posledného odpočinku templárskeho rytiera a hodnostára templárov Johannesa Gottfrieda von Herbersteina. Avšak netvrdia to len legendy, zhodujú sa na tom aj niektorí starší slovenskí historici.

V roku 1230 za záhadných okolností náhle skonal v templárskom kláštore na vrchu Mních hodnostár templárov Johannes Gottfried von Herberstein. Práve sa zúčastňoval na vizitácii v Uhorsku. Podľa legendy k tomu prišlo tak, že Herberstein počas svojej cesty zbadal, ako lúpežníci napadli kupcov, a spolu so skupinou rytierov sa im vydal na pomoc. V boji však padol a jeho posledným prianím pred smrťou bolo, aby bol pochovaný v najbližšom kamennom chráme.

Miloš Jesenský tvrdí, že podľa historika Štefana Nikolaja Hýroša bol Herberstein pochovaný v striebornej rakve pod oltárom svätyne spolu s pokladom a jeho náhrobný kameň sa nachádzal v kostolíku. Niektorí súčasní historici však s tvrdením Štefana Nikolaja Hýroša nesúhlasia a ani výskum nepotvrdil prítomnosť templárov v tejto oblasti či nejaké sídlo tohto rádu na našom území. Iní až takí skeptickí nie sú a vychádzajú z listiny z archívu rodiny Herbersteinovcov, ktorá vraj potvrdzovala pravdivosť tejto legendy.

Náhrobný kameň údajne pochovaného templára sa v kostolíku, bohužiaľ, nezachoval, krypta sa však pod kostolom dokázateľne nachádza. Mnohé indície dávajú za pravdu aj miestnym legendám o podzemnej chodbe vedúcej do kostola z blízkeho vrchu Mních.

Astronomické Súvislosti

Návšteva tejto tajomnej sakrálnej stavby je jednoznačne veľkým zážitkom. A nie je to len jej mysterióznou atmosférou - dojem umocňuje i zaujímavý fakt, že architektúra kostola vykazuje astronomické súvislosti. Napríklad na špaletách okien vo svätyni sa vyskytuje symbol Triplice cinta, ktorý označuje posvätné miesto, v tomto prípade niečo posvätné na nebi. Na južnej strane zase nájdeme okno, na ktorom možno vidieť symbol Slnka.

V štúdii s názvom Astronomická orientácia kostolov na Slovensku sa píše o fascinujúcom jave či projekcii, ku ktorej v kostolíku dochádza, a to, že svetlo, ktoré vychádza z okien vo svätyni, ukazuje isté náboženské a možno i historické udalosti. V období zimného slnovratu plus-mínus 15 dní svieti slnko na dolnú časť obrazu v lodi, na tzv. triptych, a osvetľuje ho po celý čas adventu až do konca kalendárneho juliánskeho roka.

Významné Osobnosti a Umelecké Diela

Gotický kostol Všetkých svätých v Ludrovej je v prvom rade nesmierne cennou pamiatkou, predovšetkým ako výnimočný doklad stredovekej nástennej maľby. Zo začiatku 15. storočia pochádza figurálny triptych s postavami Panny Márie Ochrankyne, Krista Trpiteľa a svätého Jána Krstiteľa namaľovaný na severnej stene pôvodnej lode.

Táto jedinečná maliarska výzdoba radí tento malý kostolík medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky nielen regiónu, ale celého Slovenska. Avšak výnimočnou pamiatkou spojenou s kostolíkom je aj jeho neskorogotický oltár Korunovania Panny Márie, ktorý je dnes možné vidieť v Expozícií sakrálneho umenia Liptovského múzea v Ružomberku.

Kultúrne dedičstvo tohto kostolíka je však aj v pomerne pestrej skladbe naň viažucich sa legiend. Tie sa zachovali nielen ako tradované hovorené slovo prechádzajúce z generácie na generáciu, ale do dnešných dní sa dochovali sa aj v niektorých historických prameňoch. Bezpochyby najznámejšou legendou spojenou s kostolom Všetkých svätých v Ludrovej je tá o templárskom ráde a poklade.

Traduje sa, že pod oltárom kostola pochovali majstra tohto rytierskeho rádu Johana Gottfrieda von Herbersteina, ktorý sa podľa legendy pri návšteve templárskeho kláštora na vrchu Mních zaplietol do bitky s lúpežníkmi a zahynul. Mal byť pochovaný v najbližšej sakrálnej budove, teda v spomínanom kostolíku. Spolu s telom templárskeho majstra mali ukryť aj veľký poklad.

Dobová fotografia neskorogotického oltára Korunovania Panny Márie na pôvodnom mieste v svätyni kostolíka.

Legenda v Spomienkach Jozefa Hanulu

V tejto súvislosti sú pre nás nesmierne zaujímavé spomienky významného slovenského maliara Jozefa Hanulu. Práve druhá kapitola nazvaná Otec a rodina nám približuje aj legendy gotického kostolíka. Dokladá tiež, že už v čase Hanulových detských rokov, teda približne v 70. rokoch 19. storočia, boli legendy o kostolíku v okolí Ružomberka veľmi živé.

Aj samotné opísanie legiend je veľmi zaujímavé, preto nechajme prehovoriť samotného Hanulu, ktorý takto opísal ako mýtické bytosti v starodávnom gotickom kostolíku odbavovali bohoslužby: „Keď ho ľudia opustili, nasťahovali sa vraj doň duchovia a v advente vydržiavali v ňom sami Služby Božie. Boli ľudia, čo tvrdili, že ten išiel včas ráno do mesta, cesta ide vedľa, a keď videl, že sa v kostole svieti, ba počul vraj i hlas organa a spev, myslel, že to roráty, vošiel, aby sa pomodlil. A hľa, plný kostol ľudí, sedeli v laviciach a mnohí ešte i mimo lavíc kľačali. Pred oltárom bol kňaz, a vôbec všetko bolo ako obvykle, len to mu bolo čudné, že sa nikto nepohol. Patričný sa pomodlil a odišiel za svojim cieľom.

Autoportrét Jozefa Hanulu

Dostupnosť a Praktické Informácie

Kostol Všetkých svätých patrí do správy Liptovského múzea a je jednou z jeho expozícii. Ako expozícia Liptovského múzea je počas letnej sezóny voľne sprístupnený za symbolické vstupné aj so sprievodcom. Inokedy je potrebné sa vopred ohlásiť.

Kostolík stojí v poli asi kilometer od Ružomberka mimo samotnej obce Ludrová, neďaleko obce Štiavnička. Kostol sa nachádza hneď vedľa hlavnej cesty č 2226, vedúcej z Ružomberka do Ludrovej.

Tabuľka: Základné Informácie o Kostole Všetkých Svätých v Ludrovej

Informácia Hodnota
Patrocínium Všetkých svätých
Vznik Posledná tretina 13. storočia
Poloha V opevnenom areáli na malej vyvýšenine uprostred polí
Správa Liptovské múzeum v Ružomberku

tags: #ludrova #goticky #kostol