Pôstne obdobia v Gréckokatolíckej cirkvi: Filipovka a Veľký pôst

V Gréckokatolíckej cirkvi byzantského obradu zohrávajú pôstne obdobia významnú úlohu v duchovnom živote veriacich. Tieto obdobia sú časom sebareflexie, modlitby a pokánia, ktoré veriacich pripravujú na veľké sviatky liturgického roka. Medzi najdôležitejšie patria Filipovka, pôst pred Narodením Pána, a Veľký pôst, ktorý predchádza Veľkej noci (Pasche).

Ikona: MANDYLION, okolo roku 1720-1740, z Cerkvi sv Michala archanjela z dediny Ortutova

Filipovka: Pôst pred Narodením Pána

Veriaci Gréckokatolíckej cirkvi byzantského obradu prežívajú pred sviatkom Narodenia Pána pôstne obdobie, ktoré je známe pod názvom Filipovka. Názov Filipovka získal preto, lebo sa začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa - 14. novembra. Pôst Filipovka trvá od 15. novembra do 24. decembra, teda 40 dní.

Je jedným zo štyroch pôstnych období liturgického roka v byzantskom obrade. Okrem Filipovky, teda pôstu pred Narodením Pána, je v Gréckokatolíckej cirkvi Veľký pôst, čiže Svätá Štyridsiatnica, pred Veľkou Nocou - Paschou (marec - apríl), ďalej Apoštolský alebo Petro-pavlovský pôst pred sviatkom svätých apoštolov Petra a Pavla (v júni) a napokon pôst nazývaný Spasivka pred sviatkom Zosnutia (Uspenia) presvätej Bohorodičky, ktorý sa slávi 15. augusta.

V byzantskej cirkvi bol tento pôst definitívne zavedený niekedy medzi 6. až 8. storočím, ale zmienky o ňom existujú už od 4. storočia. Prvá zmienka o prípravnom období pred Narodením Pána - filipovke - je v dekréte koncilu zo Zaragozy (380). Konciloví otcovia sa uzniesli, že každý kresťan má od 17. decembra do Bohozjavenia (6. januára) chodiť denne do chrámu.

Na synode v Mac (v dnešnom Francúzsku) v roku 581 bolo schválené, že každý kresťan sa má od sviatku sv. Martina (11. novembra) až do 24. decembra postiť. Zmienku o pôste pred Narodením Ježiša Krista nachádzame v Koptickom kalendári v 8. storočí. Ján Pôstnik, patriarcha Carihradu, ustanovuje pravidlo: „Patrí sa, aby sa veriaci zdržiavali od mäsa po dve štyridsiatnice, t.j. v 9. storočí.“

Súčasné liturgické obdobie pred Narodením bolo definitívne ustálené na Konštantínopolskom sneme v roku 1166. Koncil sa uzniesol, že pôst sa bude začínať 15. novembra a bude trvať do 24. decembra vrátane. Filipovka bola zavedená, aby pripravila Cirkev na dôstojnú oslavu veľkého a svätého dňa Kristovho narodenia.

Simeon Solúnsky (15. st.) hovorí: „Štyridsaťdenný pôst pred Narodením Ježiša Krista je podobný Mojžišovmu pôstu na vrchu Sinaj. Po štyridsaťdennom pôste prijal tabule Božích prikázaní. Usmernenia pre pôst boli omnoho zhovievavejšie ako usmernenia pre obdobie Veľkého pôstu pred Paschou. Iba pondelok, streda a piatok boli dni striktného pôstu bez mäsa, mliečnych produktov a oleja (v slovanských krajinách). V nedeľu bolo dovolené jesť ryby.

Konkrétna pôstna disciplína pre Filipovku bola v našej Cirkvi vždy miernejšia než tá veľkopôstna. Gréckokatolíkov na Slovensku počas nej v súčasnosti zaväzuje iba povinnosť zdržiavať sa mäsitých pokrmov v piatok, ktorá je prakticky identická so zvyškom liturgického roka. Na rozdiel od Veľkého pôstu nemá Filipovka ani vlastné liturgické predpisy.

Pretože Narodeniu Krista (Bohozjaveniu) sa neprikladala až taká vážnosť ako Pasche, nevyvinula sa až tak veľmi detailná štruktúra pre pôst Filipovky. Filipovka je však starobylou praxou prípravy na Narodenie a Bohozjavenie nášho Pána Ježiša Krista.

Pôst pred Teofániou v byzantskom obrade sa nazývaný Filipovka, pretože sa začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa. Z teologického hľadiska sú Narodenie a Bohozjavenie Krista neodlučiteľne spojené. Pôst Filipovky bol ustanovený, aby nás pripravil na prijatie Krista do sveta a začiatok jeho verejného účinkovania. Sú dvomi stranami jednej mince. Príchodom do Betlehema a Narodením Ježiša Krista (25. decembra) sa začíname pripravovať na Bohozjavenie. Neostávame stáť pri Narodení Krista. Naša radosť z Božieho príchodu nás poháňa dopredu a vidíme Bohozjavenie. S Bohozjavením zakúšame začiatok Kristovho zjavenia, ktorý nám zjavil tajomstvo Boha.

Tri etapy prípravy na Narodenie Pána:

1. Vzdialená príprava (15.11. - 19.12.): Toto obdobie je liturgicky vo vzťahu k Filipovke málo výrazné. Síce ho tvoria sviatky Uvedenia Bohorodičky do chrámu (21.11.), či Počatia Bohorodičky svätou Annou (08.12.) a aj liturgické spomienky niektorých starozákonných prorokov (Abdiáša, Nahuma, Habakuka, Sofoniáša, Daniela a ďalších troch mládencov), avšak prvé konkrétne pozvanie k príprave sa objavuje až na sviatok sv. Mikuláša.
2. Blízka príprava (20.12. - 23.12.): Blízka príprava je známa ako Predsviatok (Predprazdenstvo) Narodenia Ježiša Krista a je liturgicky omnoho výraznejšie.
3. Bezprostredná príprava (24.12.): V tento deň je prísny pôst a zároveň čas intenzívnej modlitby. Ide o aliturgický deň, kedy sa neslávi ani svätá liturgia, jedine žeby tento deň pripadol na sobotu alebo nedeľu. Liturgia sv. Bazila Veľkého s večierňou sa totiž viaže už k samotnému sviatku Narodenia.

Veľký pôst (Štyridsiatnica)

Okrem Filipovky, veriaci Gréckokatolíckej cirkvi prežívajú aj Veľký pôst, ktorý sa nazýva aj Svätá Štyridsiatnica. V pondelok, 12. februára 2024 sa podľa Gregoriánskeho kalendára začína v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku Veľký pôst, teda Štyridsiatnica (podľa Juliánskeho kalendára tohto roku o 5 týždňov neskôr, t.j. 18. marca 2024). Ide o štyridsaťdňové pôstne obdobie prípravy zamerané na Veľkú noc, ktorá sa v Gréckokatolíckej cirkvi nazýva Pascha.

Počas Veľkého pôstu sa veriaci usilujú o obrátenie, zmenu zmýšľania, postojov a vzťahov k Bohu, k sebe i k blížnym. Pôstna liturgia v gréckokatolíckej cirkvi pripravuje na slávenie veľkonočného (paschálneho) tajomstva jednak katechumenov, čiže ohlásených čakateľov na krst, za ktorých v liturgii prednáša osobitné modlitby, ako aj ostatných veriacich tým, že im pripomína krst, ktorý prijali a pobáda ich k pokániu.

Podľa Pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (schválenej Radou hierarchov) je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny alebo strohý pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom - teda je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie. V stredy a piatky počas Štyridsiatnice sa zachováva zdržanlivosť od mäsa, jedávajú sa bezmäsité pokrmy. Niektoré kategórie veriacich sú oslobodené, napríklad chorí, tehotné ženy a dojčiace matky.

V pôstnom období sa nezdobia oltáre kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet. Liturgické texty majú modlitebný a kajúcny charakter. Sú zamerané na podstatu telesného a duchovného pôstu ako vyjadrenia ľudskej pokory, ducha modlitby, milosrdenstva.

História a význam Veľkého pôstu

História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť a dodržiavali v tento deň pôst. Podľa historických prameňov tento tzv. paschálny pôst dodržiavali niektorí jeden deň, iní dva dni alebo dlhšie. V 2. a 3. storočí sa pôst postupne presunul na obdobie pred paschou, tzv. predpaschálny pôst a predlžoval sa. Od 4. storočia máme prvé jasné svedectvá o štyridsaťdennom predpaschálnom pôste (Nicejský koncil). Hoci v 4. storočí sa už Štyridsiatnica ustálila v Cirkvi na Východe i na Západe, nemala ešte presný názov a nebola zavedená jednotne.

Číslo 40 má podobne ako čísla 3, 7, 9 už od najstarších biblických čias symbolický význam. Preto sa dostalo do predpaschálneho pôstu skôr v symbolickom ako doslovnom chápaní. Podľa starodávnej tradície sa soboty a nedele vo Východnej cirkvi nepovažujú za pôstne dni. Aby sa dosiahlo číslo 40, pôst sa predĺžil zo šiestich na sedem týždňov. Západná (latinská) cirkev mala šesťtýždenné veľkopôstne obdobie, nakoľko aj sobotu počíta do pôstnych dní. Veľký pôst mal teda aj na západe iba 36 dní. Aby sa dosiahlo plných 40 dní pôstu, západná cirkev v 7. storočí pridala ešte štyri dni na začiatok pôstu.

Pôstne obdobie je časom, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme.

Svätý Ján Zlatoústy učil, že „hodnota pôstu nespočíva ani tak v zdržanlivosti od jedla, ako skôr v upustení od hriešnych zvykov“. Duchovná obnova, a to praktizovaním cností a konaním dobrých skutkov, musí byť hlavným cieľom nášho pôstu, ako to naznačil svätý Bazil vo svojej homílii o pôste: „Prijmite pôst ako skúseného vychovávateľa, ktorým nás Cirkev učí zbožnosti“.

Cirkevní Otcovia trvali na tom, aby sa veriaci počas Veľkého pôstu zúčastňovali na pôstnych bohoslužbách, ktoré boli obohatené o dojímavé liturgické hymny, kajúcne modlitby a poklony. Špeciálne pôstne kázne sa prednášali každú noc počas Veľkého pôstu.

Veľký pôst bol vždy osobitným obdobím pokánia a kajúcnych praktík, ktorými sa kresťania usilovali o zmierenie s Bohom a o odčinenie svojich hriechov.

Liturgické praktiky Veľkého pôstu

Charakteristickou črtou Veľkého pôstu vo Východnej cirkvi v porovnaní so Západnou, latinskou cirkvou je aliturgickosť. Východná cirkev obmedzuje slávenie v tomto období len na soboty, počas ktorých spomína na zosnulých (tzv. zádušné soboty) a na nedele. V stredy a v piatky počas pôstu sa slúži Liturgia vopred posvätených darov (na pamiatku Pánovho umučenia a smrti).

K typickým prvkom, ktoré dotvárajú atmosféru pôstneho obdobia v gréckokatolíckej cirkvi, patrí kajúca modlitba Efréma Sýrskeho, Kánon sv. Andreja Krétskeho, Veľké povečerie a Liturgia sv. Jána Zlatoústeho a Liturgia sv. Bazila Veľkého.

Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter. Sú zamerané na podstatu telesného a duchovného pôstu, ako vyjadrenia ľudskej pokory, pokánia, ducha modlitby, milosrdenstva a poukazujú na význam pôstu v dejinách spásy.

V stredy (pamiatka Pánovho umučenia) v piatky (pamiatka Pánovej smrti) sa slúži tzv. Liturgia vopred posvätených darov. Liturgia pozostáva z večierne (vešpery), pri ktorej sa rozdáva Eucharistia, ktorú kňaz konsekroval vopred.

Typickou modlitbou tohto obdobia je modlitba prepodobného Efréma Sýrskeho spojená s tzv. veľkými poklonami, pri ktorých sa človek prežehná, kľakne si, hlavou sa dotkne zeme a znova vstane. Vyjadruje poníženie a túžbu po obrátení.

Na viacerých farnostiach sa slávi aj Veľký kajúci kánon svätého Andreja Krétskeho, pri ktorom sa tiež robia veľké poklony. Počas prvých štyroch dní Veľkého pôstu sa na večernej bohoslužbe (Veľkom povečerí) spieva kajúci kánon, ktorého autorom je sv. Andrej (660 -740), arcibiskup z ostrova Kréta.

Prehľad pôstnych období v Gréckokatolíckej cirkvi

tags: #post #kedy #zacal #u #greckokatolikov #v