Skromne a len za seba prehlásim, že rok 2002 bol na kvalitné a hlavne originálne hry dostatočne chudobný. Preto sme sa rozhodli, že aj my vám prinesieme náš pohľad na najlepšie hry minulého roka resp. ci predchádzajúceho roku. Lenže nechcem tu rozosievať pesimistické "kecy" a radšej budem dúfať, že budúci rok bude minimálne o 100% lepší ako rok 2002.
Čas medzi oboma dielmi Syberie vyplnila nedocenená adventúra s nelineárnou hrateľnosťou Post Mortem (recenzia), inšpirovaná rádom templárov, okultizmom a rituálnymi vraždami. Microids, francúzsky team sa dostal do povedomia hráčov adventúr, priamo famóznym kúskom Syberia, romantickým, výpravným eposom s bombastickou grafikou. Ďalšou hrou ktorú majú Microids na triku je Road To India, kratučká, jednoduchá hra určená skôr pre začiatočníkov.
Post Mortem, nie je ani romantická ani jednoduchá. Razí si cestu svojím smerom, vyberajúc si z predošlých projektov to najlepšie.
Paríž, píše sa rok 1920, svoje bývalé živobitie som zavesil na klinec. Bol som súkromným detektívom, som ale unavený z neustáleho pobehovania a tak som s tým skončil. Teraz som maliarom. Presťahoval som sa z New Yorku do malého ateliéru tu v Paríži. Konečne si môžem oddýchnuť a možno budem mať šťastie a predám niektoré z mojich obrazov. Moja reputácia si našla cestu aj k môjmu ateliéru a priviedla so sebou ďalšieho klienta. Sophia Blake bola vysoká, ladné krivky jej tela zvýrazňovali čierne šaty, napudrovaná smrteľne bledá tvár a plné červené pery pôsobili na mňa mrazivo, ale zároveň ma priťahovali. Ako som mohol odmietnuť jej prípad ? Stala sa tragédia. Jej sestra a švagor boli brutálne zavraždený v hotelovej izbe. Polícia je bezmocná, neverí jej a preto prišla za vami.
Post Mortem (PM) je hra temná, väčšina času sa odohráva počas noci, svetlé priestory ste hľadali márne. Biela je nádej a jas, tu rozhodne pre bielu nie je miesto. Čierna je správna voľba pre tento triler, svetlo svieti len, aby dalo vyniknúť tieňom. Svetelných zdrojov je naozaj minimum.
Na svet PM sa dívate z vlastných očí s možnosťou otáčať sa o plných 360stupňov. Engine, na ktorom je hra postavená bol už raz použitý v Road To India a to je hlavné mínus celej hry. Bol síce modifikovaný, podporuje dokonca rozlíšenie 800x600 a 3D akcelerátory, ale výsledok je stále rozmazaný a na scénach je vidieť stopy po kompresii. Počas rozhovorov a cut scén sa kamera prepína do 3rd person, čo je už iná káva. V tomto smere sa PM podobá Syberii, renderované pozadia, hýriace detailmi a polygónové postavy rozhýbané motion capture technológiou.
Zo Syberie bol požičaný aj dialógový engine, kde sa počas rozhovoru v spodnej časti obrazovky otvára zápisník s množstvom reakcií a odpovedí. Čo si však treba uvedomiť je, že dialógy sú nelineárne ! Ako budete počas vyšetrovania pristupovať k jednotlivým postavám, tak budú oni reagovať na vaše otázky. Zaklamete alebo priznáte farbu a predstavíte sa ako súkromný detektív ? Dialógy tvoria väčšinu času v hre hlavne na začiatku, keď naháňate dôkazy a podozrivý je skoro každý.
Inventár sa veľmi rýchlo zaplní a jednu velikánsku chybu. Po stlačení pravého myšítka sa objaví inventár, ktorý dokáže naraz zobraziť iba päť predmetov, čo pri veľkom množstve nazbieraných dokumentov, listov a iných dôkazov nie je sláva. Trochu potrvá kým sa preklikáte k žiadanému predmetu. Súčasťou inventáru je mapa a Gusov zápisník, kam sa ukladajú všetky jeho poznatky počas vyšetrovania, obsahy listov a kníh, ale aj záznamy rozhovorov, ktorým však chýba katalogizácia. Znovu je potrebné preklikať sa k žiadanému záznamu.
Vyšetrovanie napreduje, označený sú podozrivý, dokonca poznáme aj tvár vraha ! No, potom sa niečo stalo a vy ste sa ocitli v koži podozrivého ! Áno v PM sú dva herné charaktery ! Keď sa dostanete až k tomuto bodu v hre, všetko bude jasné, všetky cesty budú smerovať jedným smerom, ale hops je tu druhá postava a všetky dôkazy a hypotézy sa zatrasú v základoch a ide sa od znovu !
Podobne ako dialógy aj riešenie problémov má niekoľko ciest, máte slobodu výberu kam sa skôr vyberiete, koho vypočujete ako prvého. Všetky vaše kroky sú zohľadňované a hra končí niektorým z troch koncov ! Nelinearita zvyšuje znovu-hrateľnosť a ženie hráča k riešeniu prípadu iným spôsobom ako po prvý krát.
Ďalším originálnym prvkom v PM sú puzzle. Keby nebolo týchto orieškov hra by sa dala prejsť s prstom v nose. Lenže týchto puzzle je tu niekoľko a sú ťažké ! Hľadanie chýb na falzifikáte obrazu, otváranie dverí sadov pakľúčov alebo skladanie tváre podozrivého podľa popisu. Každý z nich je ťažký ale jednoduchý zároveň.
A ako PM vyzerá ? Spomínal som použitý engine z Road To India, aj napriek neostrosti scén sú bohaté na detaily a vynikajúcu hru svetla a tieňov. Počas rozhovorov je grafika o niečo lepšia, dokonalé animácie postáv, synchronizácia pohybov úst a rozhovorov.
Počas hry vyhráva výborný mix hudobných žánrov klasiky a jazzu. Dabing je štandartne na vysokej úrovni, len občas sa mi zdalo, že herci len čítajú text namiesto aby dali najavo emócie. Hra je pretkaná FMV sekvenciami, ktoré vďaka vysokej kvalite, dynamickosti a kamere pripomínajú skôr film ako hru.
Post Mortem (Pitva, Obdukcia, Analýza po Smrti) je kvalitnou adventúrou stojacou po boku Syberie. Vynikajúci temný triler, ktorý si môžete zahrať niekoľko krát po sebe s množstvom dialógov a ťažkých puzzlov. Na dlhé zimné večery je Post Mortem vhodným liekom.
Hodnotenie
Detailný rozbor a popis kladov a samozrejme aj záporov hry:
- Grafika: 8 / 10 Aj keď sa možno niekomu bude zdať 2D grafika hrozne zastaralá a každá hra, ktorá v sebe ukrýva 2D by mala byť hneď zatracovaná, ja sa postavím proti a budem grafické spracovanie Posla smrti chváliť. Musím vyzdvihnúť nádherné pozadia hry, po ktorých sa pohybujete. Trošku horšie dopadli samotné postavičky. Obsahujú menej detailov ako prostredie samotné, ale to neznamená, že vyzerajú ako jazvečík, ktorý nevidel ten obrovský kamión... Najviac zanedbaná zostala animácia postáv. Chápem, nemohol byť použitý motion-capturing, ale občas to vyzerá skôr smiešne. Na záver som si nechal filmové animácie, ktoré sa spustia pri niekorej usti. Sú nádherne renderované a škoda, že ich je trošku menej.
- Interface: 9 / 10 Hru ovládate len myškou a klávesnicu použijete maximálne pri napísaní názvu vašeho save-u. Už množstvo hier ukázalo, že adventúra sa najlepšie ovláda myškou. ľavým tlačítkom určujete kam sa postavička vyberie. Výborným vylepšením sú jednorázovo aktívne predmety. Znamená to jediné - kým na ne nekliknete, tak sú aktívne, ale ak vám o nich hlavný hrdina niečo povie, stanú sa neaktívnymi a slúžia ďalej už len ako dekorácia. Inak ľavým myšítkom pracujete v inventári pri presunoch predmetov. Inventár je uložený v dolnej časti obrazovky a je prehľadný. Unknown Identity do hry implementovali aj funkciu pravého tlačítka, ktoré slúži ako akčné tlačítko. Ako vidíte, do ovládania hry sa dá preniknúť behom niekoľkých sekúnd a nebudete s ním mať žiadne problémy.
- Hrateľnosť: 10 / 10 Atmosféra hry je tak hustá, že by sa dala krájať. Zo začiatku budete brať príbeh ako klasickú virtuálnu telenovelu, ale po objavení prvej mrtvolky to začne byť už napínavejšie. Zimomriavky vám budú zvyšovať aj filmové sekvencie a keď sa dostanete k záveru hry a zistíte, kto je vrah, tak vám spadne sánka. Hra obsahuje niečo, čo ma k nej priťahovalo aj o druhej v noci a zaspával som s myšlienkami v hlave. Ak máte radi zaujímavé hry, tak hrateľnosť vás dostane. Hra neobsahuje multiplayer.
- Zvukové efekty: 8 / 10 Zvukové efekty sú na úrovni. Ku každému predmetu prislúcha prirodzený zvuk, keď postava kráča, tak jej kroky znejú na rôznych povrchoch inak a tak ďalej. Vietor duje, keď prší, tak to aj počujete voda vo fontáne žblnkoce - a to všetko vo výbornej kvalite. Každá postavička je nadabovaná a za niektorými stoja známi českí dabingoví herci. Protagonisti menia aj výšku a zafarbenie hlasu, takže to neznie monotónne. S ozvučením som spokojný.
- Hudba: 8 / 10 Predstavte si opustený hrad, zatiahnutú oblohu a husté kvapky dažďa bubnujúce na strechu. A teraz si do toho vložte mierne depresívnu hudbu. Práve ste si predstavili hudbu v hre Posel smrti. Kvalita je výborná a ak sa začne postupne zvyšovať hlasitosť hudby, začnú vám vstávať od strachu chĺpky na chrbte. Znie to výborne, len škoda že krátko a len v niektorých situáciách.
- Inteligencia & obtiažnosť: 8 / 10 Posel smrti nie je ťažká hra. Nie je však ani prehnane ľahká a dokonca môžete v jej priebehu aj niekoľkokrát zomrieť. Skladanie fotiek je zábavné, planéty som zoradil na prvý šup, trošku väčší problém boli znamenia, ale nápovedu som získal v novinách. Som spokojný s obtiažnosťou hry, lebo na rozdiel od iných adventúr, boli tieto zákysy rozlúsknuteľné aj bez návodov.
Záverečné hodnotenie: 9 / 10 Som nadšený. Konečne mi po m čase dostala do rúk hra, za ktorú oplatí zaplatiť. Posel smrti síce obhuje aj zopár záporov, tie sú zanedbateľné. Ak máte radi adventúry, tak jednoznačne berte, ak chcete vyskúšať nie nové, je Posel smrti tým najlepším riešením. Jednoducho výborná hra, ktorú je výhodné mať doma na poličke.