Vianoce nám vedia opantať všetky naše zmysly. Postupne sa zažínajú vianočné svetielka, vôňa čečiny sa mieša s vôňou škorice, medu a vanilky, tradičné sviatočné jedlá šteklia naše chute. A neodmysliteľnou zvukovou kulisou sú nádherné melódie vianočných kolied.
Vianočné koledy sú jedným z najvýznamnejších symbolov vianočných sviatkov. Sú nielen hudobným sprievodom sviatočnej atmosféry, ale aj nositeľmi tradícií a duchovného posolstva Vianoc. Ich melódie a texty sú zakorenené v histórii, náboženstve a kultúre.
Koledovanie v období Vianoc je obradom hlboko zakoreneným v celej Európe. Pomenovanie koleda má starodávny pôvod a znamená ohlasovanie niečoho nového. Ak dnes koledami nazývame najmä vianočné piesne, v minulosti malo toto slovo širší význam. Koledou boli aj hovorené vinše so želaním šťastia, zdravia, hojnosti a prosperity.
Slovo „koleda“ pochádza zo starolatinského výrazu calendae, ktorý označoval začiatok mesiaca a používal sa na označenie sviatkov spojených so začiatkom nového roka či zimného obdobia.
Vianočné koledy majú dlhú a bohatú históriu, ich význam sa menil v priebehu storočí a ich popularita sa udržala až do dnešných dní. Pôvod vianočných kolied siaha do obdobia stredoveku, keď sa náboženské a ľudové piesne spievali pri rôznych príležitostiach, vrátane osláv zimného slnovratu a kresťanských sviatkov.
Koledy vznikli ešte v časoch Rímskej ríše. Spievali sa na počesť príchodu nového roka (calendae). Odtiaľ je ich názov. Až neskôr sa koledy začali spájať s oslavou narodenia Ježiša Krista a ľudia ich začali spievať pred Vianocami a počas vianočných sviatkov.
Jasličky s postavami Márie, Jozefa a Ježiška
História a tradícia koledovania
Tradícia vianočného koledovania v našom prostredí siaha do stredoveku. Tento zvyk sa z miest postupne rozšíril na vidiek a práve v dedinskom prostredí nabralo koledovanie na bohatosti, rozmanitosti a nesmiernej malebnosti. Koledníci chodili, často v kostýmoch a s rekvizitami, priamo do domácností, aby predviedli scénky z vianočného príbehu.
A hoci domáci koledníkov očakávali, patrilo sa im najskôr opýtať, či môžu vstúpiť. Za vinšovanie dostali väčšinou nejakú chuťovku alebo pár drobných.
V ranom stredoveku sa vianočné koledy spievali najmä v kláštoroch a kostoloch ako súčasť liturgických obradov. Ich texty mali výlučne náboženský charakter a oslavovali udalosti spojené s narodením Ježiša, vrátane Zvestovania, príchodu pastierov a Troch kráľov. Postupom času sa však koledy dostali aj mimo kostolných múrov a začali sa spievať medzi bežným ľudom počas sviatkov.
V období renesancie a baroka sa vianočné koledy začali rozširovať po celej Európe. Boli spievané na verejných miestach, počas vianočných trhov a v domácnostiach. V tomto období vznikli mnohé známe koledy, ktoré sa spievajú dodnes.
Koledy v pravom zmysle, teda ako vianočné piesne, spievané deťmi a chudobnými, ktorí prosili o výslužku, sú dielom stredoveku. Boli prvými piesňami s príťažlivou, nenáročnou melódiou a prostým textom.
Ľudová viera pripisovala vianočným koledným obchôdzkam magickú moc. Mali priniesť šťastie a blahobyt do každého príbytku. Na koledu sa počas Vianoc chodilo na Štedrý večer, na sv. Štefana, na Nový rok, na Troch kráľov a dakde aj na Hromnice.
Slovania prijali názov koleda z latinského slova „calendae", ktorým sa označovali prvé januárové dni, počas ktorých sa u pohanov slávil slnovrat. Koledy v stredoveku šírili po celej Európe potulní žiaci, často účinkujúci v obľúbených vianočných hrách.
Dnes sa nám zvianočnieva akosi skôr a koledy počuť prakticky už od začiatku decembra. Ale nebývalo to tak. Koledy boli výsadou vianočných sviatkov, spievali sa od Štedrého večera do Troch kráľov. Počiatočná predstava, že s vinšom majú chodiť len mladí muži, aby do domu priniesli zdravie, silu a prosperitu, sa postupne menila. S koledou tak chodili aj malé deti, starší muži či skupinky mladých dievčat.
V koledách a vianočných piesňach sa prelínajú náboženské motívy s ľudovými. Celkovo sa u nás pastierske koledy tešili veľkej obľube. Prevláda v nich pôvabná naivita a láskavý humor. V koledách sa vyspievali aj želania a vinše tým, ku ktorým koledníci zavítali.
Koledovanie, tak ako iné tradície sú vždy viazané na danú komunitu a región a preto majú v každom kultúrnom priestore svoje špecifiká. Táto jedinečnosť sa odrazila aj v koledovaní. V niektorých obciach sa zameriavajú na pastiersku tematiku, niekde na trojkráľovú, inde rozvíjajú biblické príbehy Adama a Evy, Herodesa či príbeh sv. Doroty.
Koledovanie malo vždy formu obchôdzky s vinšovaním. Skupinky ľudí chodili po domoch, po rodinách, alebo aj po celej obci. Niekde zvykli prísť zavinšovať aj z druhej dediny. Zvláštnym druhom obchôdzok je koledovanie troch kráľov, ktorých Biblia nazýva „mudrci od východu“ (Mt 2, 1). Prvá zmienka o nich pochádza z 3. storočia.
Koledníci prichádzajúci do domu píšu na dvere začiatočné písmená žehnajúceho výroku Christus mansionem benedicat - Kristus žehnaj tento dom. Mená vznikli v 5. storočí a každý z jeho nositeľov predstavoval jednu časť vtedy známeho sveta - Afriku, Áziu a Európu resp. čas mladosti, dospelosti a staroby.
Koledovanie ako forma ohlasovania dobrej zvesti mimo chrámového priestoru bolo počas socializmu neželané. Napriek tomu sa u nás udržalo, ba v posledných rokoch ešte zosilnelo. Veľkú zásluhu na tom má kolednícka akcia Dobrá novina.
Zobrazenie troch kráľov na kostolnom okne
Význam vianočných kolied
Koledy nie sú len hudobnými skladbami - majú hlboký kultúrny a duchovný význam. Pre veriacich sú pripomienkou narodenia Ježiša Krista a posolstva lásky, pokoja a nádeje, ktoré Vianoce prinášajú. Duchovný obsah mnohých kolied vyjadruje základné kresťanské hodnoty, ako sú štedrosť, milosrdenstvo a solidarita s trpiacimi.Kultúrny význam kolied spočíva v ich schopnosti prepájať ľudí. Koledy sa spievajú v rôznych jazykoch a v rôznych hudobných štýloch, no všade po svete plnia rovnakú úlohu - spájajú ľudí v radosti, oslavách a spoločnom zdieľaní sviatočnej atmosféry. Sú súčasťou rodinných a spoločenských tradícií, posilňujú zmysel pre komunitu a identitu.Jednou z najväčších síl vianočných kolied je ich schopnosť spájať rôzne generácie. Staré piesne, ktoré poznajú naši rodičia a starí rodičia, sa prenášajú z generácie na generáciu a stávajú sa symbolom rodinnej kontinuity a spoločnej histórie. Tento medzigeneračný prenos tradície je dôležitým kultúrnym aspektom. Koledy umožňujú starším generáciám odovzdávať nielen hudbu, ale aj hodnoty a príbehy, ktoré s nimi súvisia. Napríklad slovenské koledy ako „Daj Boh šťastia tejto zemi“ alebo „Do hory, do lesa, valasi“ sú nositeľmi dedičstva ľudovej tradície a regionálnej identity.Vianočné koledy majú mnoho podôb v závislosti od regiónu a kultúrnych tradícií. Hoci základné posolstvo Vianoc - oslava narodenia Ježiša Krista a šírenie lásky a pokoja - zostáva rovnaké, jednotlivé krajiny a kultúry pridávajú do svojich kolied jedinečné prvky.
Slovenské koledy
Na Slovensku majú koledy dlhú a bohatú tradíciu, najmä v ľudovej kultúre. Slovenské koledy sa vyznačujú melodickosťou a lyrikou, ktorá často kombinuje náboženské motívy s motívmi každodenného života na dedine. Slovenská koleda „Narodil sa Kristus Pán“ je jednou z najstarších a najznámejších piesní, ktorá má svoje korene už v 15. storočí. Text a melódia tejto koledy sú symbolom radosti z narodenia Spasiteľa a nesú v sebe jednoduchú, no hlbokú náboženskú výpoveď.
Koledy vo svete
V rôznych častiach sveta majú vianočné koledy rôzne špecifiká. V Anglicku sú známe koledy ako „Hark! The Herald Angels Sing“ či „We Wish You a Merry Christmas“. Tieto piesne sa často spievajú vo zboroch a ich texty sú plné oslavných motívov a náboženského významu. V Nemecku a Rakúsku sa slávna pieseň „Stille Nacht“ (Tichá noc) stala jednou z najznámejších vianočných piesní na svete. Prvýkrát bola predvedená v roku 1818 v malej rakúskej dedinke Oberndorf a odvtedy sa rozšírila po celom svete. Vo Francúzsku sú obľúbené piesne ako „Il est né, le divin enfant“ alebo „Minuit, chrétiens“, ktoré zdôrazňujú náboženský rozmer Vianoc a oslavu narodenia Krista.
Vianočné koledy sú univerzálnym jazykom, ktorý spája ľudí po celom svete. Bez ohľadu na kultúrne alebo náboženské rozdiely, koledy prinášajú posolstvo radosti, nádeje a pokoja, ktoré je v čase Vianoc zvlášť dôležité. Ich dlhá a bohatá história, prepojenie s náboženskými a ľudovými tradíciami a schopnosť prepájať generácie z nich robia nezastupiteľnú súčasť sviatočných osláv.
Najznámejšie vianočné koledy
Medzi najznámejšie a najobľúbenejšie vianočné koledy patria:
- Tichá noc
- Narodil sa Kristus Pán
- Adeste Fideles (O Come All Ye Faithful)
- The First Noel
- White Christmas
- Jingle Bells
Tieto koledy majú svoje špecifické príbehy a sú spievané po celom svete v rôznych jazykoch.
Tichá noc
Jednou z najznámejších a najpopulárnejších vianočných kolied je „Tichá noc“. Táto pieseň bola prvýkrát zaspievaná v roku 1818 v Rakúsku, v dedinke Oberndorf pri Salzburgu. Text napísal kňaz Joseph Mohr a melódiu zložil učiteľ a organista Franz Xaver Gruber. „Tichá noc“ sa stala symbolom pokory a duchovnosti, pričom jej jednoduchá a melodická hudba zaujala ľudí na celom svete. Pieseň bola preložená do viac ako 300 jazykov a stala sa neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv po celom svete.
Slovenský preklad katolícka (kratšia) verzia; Jednotný katolícky spevník č. 88
Tichá noc, svätá noc!
Všetko spí, všetko sní,
sám len svätý bdie dôverný pár,
stráži Dieťatko, nebeský dar.
Sladký Ježiško spí, sní,
nebesky tíško spí, sní.
Tichá noc, svätá noc!
Anjeli zleteli,
najprv pastierom podali zvesť,
ktorá svetom dnes dáva sa niesť:
Kristus, Spasiteľ je tu,
Tešiteľ sveta je tu!
Tichá noc, svätá noc!
Nežná tvár, lásky žiar
božsky rozsieva v jasličkách tam:
bije záchranná hodina nám
v tvojom zrodení, Boh Syn,
Ježiško, Láska, Boh Syn!
Slovenský preklad (evanjelická verzia, Evanjelický spevník č. 60 - Tichá noc)
Tichá noc, svätá noc.
Usnula zem celá
dvaja len bdejú v Betleheme
v jasliach Dieťa tam utešené
tíško, spokojne spí.
Tichá noc, svätá noc.
Anjeli priniesli
najprv pastierom radostnú zvesť,
z nej teší sa i dnes celý svet:
Prišiel Spasiteľ k Vám!
Tichá noc, svätá noc.
V Ježiši - Dieťati
Boh sa láskavo usmieva nám,
anjel zvestuje: Buď pokoj Vám:
Kristus je daný nám.
Narodil sa Kristus Pán
Táto slovenská koleda, ktorá patrí medzi najstaršie a najznámejšie vianočné piesne v strednej Európe, má svoj pôvod v 13. alebo 14. storočí. „Narodil sa Kristus Pán“ sa stala jednou z najpopulárnejších piesní spievaných počas Vianoc na Slovensku, v Česku a v ďalších krajinách strednej Európy. Koleda vyjadruje radosť z narodenia Spasiteľa, ktorý prináša svetlo a spásu pre svet. Jej jednoduchá melódia a ľahko zapamätateľný text ju robia obľúbenou nielen medzi dospelými, ale aj deťmi.
Jingle Bells
Druhá vianočná pieseň, rovnako známa a populárna na celom svete, pochádza z amerického kontinentu. Kto by nepočul „Jingle Bells“? Pôvodne sa volali inak, aautor ich nazval „One Horse Open Sleigh“. Melódiu a text napísal v roku 1857 James Lord Pierpont (1822-1893), americký skladateľ a organista.
Pieseň bola tak dobre prijatá, že sa opäť spievala aj na Vianoce. Odvtedy sa stala známa nielen v Amerike, ale postupne aj na celom svete. Neskoršie sa urobili menšie úpravy textu a zaviedla sa nová, jednoduchšia melódia pre refrén. V tejto upravenej podobe sa „Jingle Bells“ stala jednou z najpopulárnejších skladieb, aké boli kedy napísané.
Jingle Bells bola vôbec prvá skladba vysielaná z vesmíru. Stalo sa to v roku 1965. Deväť dní pred Vianocami v roku 1965 dvaja astronauti na palube lode Gemini 6 práve dokončili spojenie s loďou Gemini 7, keď posádka zrazu podala hlásenie: „Máme objekt, ktorý vyzerá ako satelit, ktorý ide zo severu na juh na polárnej obežnej dráhe. Pohybuje sa na veľmi nízkej trajektórii zo severu na juh a má veľmi vysoký pomer stúpania. Zdá sa, že by to mohlo byť dokonca…“ Napätú správu o neidentifikovanom lietajúcom objekte náhle prerušil zvuk pochádzajúci od astronauta „Wally“ Walter M.
Koledy v súčasnosti
Dnešné Vianoce majú naozaj veľa spoločného s tými dávnymi. Mnohé zvyky, ktoré si stále držíme, nás spájajú s našou históriou aj s našimi blízkymi. Dnes už spievame menej, koledy nám doma viac znejú z nosičov a vonku pri horúcom punči na vianočných trhoch.
Hoci hudba je najkrajším nehmotným darom, ktorý koledníci prinášajú do ľudských príbytkov, bola by škoda ustúpiť od dramatického stvárnenia témy, lebo ono dáva koledovaniu dôležité dimenzie.
Vianočné koledy predstavujú kultúrny a duchovný fenomén, ktorý sa neustále vyvíjal a prispôsoboval meniacim sa časom a kultúrnym vplyvom. Od pohanských piesní oslavujúcich zimný slnovrat, cez stredoveké náboženské koledy až po moderné sviatočné piesne, koledy sú neoddeliteľnou súčasťou vianočnej tradície. Koledy dnes nielen oslavujú narodenie Krista, ale aj spájajú generácie, ktoré ich spievajú a zdieľajú v rámci rodín, komunít a cirkví.
Organista trávi Vianoce v kostole. Väčšinou sa pre organistu Vianoce začínajú už po Dušičkách - ak diriguje chrámový zbor, treba spevy vopred nacvičiť. Vianoce mám však veľmi rád a neľutujem, že napríklad kvôli svätým omšiam na Nový rok chodím na Silvestra spať často už hneď po polnoci. Vianoce si organisti užívajú, pretože do spevu kolied sa zapája takmer každý.
Práve dnes, kedy je navštevovanie susedov čím viac zriedkavejšie a formálnejšie, majú obchôdzky veľký význam.
Tvorivý princíp treba uprednostniť pred uniformitou, aby koledovanie bolo obohatením aj pre koledníkov, ktorí sa ho účastnia po viac rokov.
Tým, že rodina otvorila koledníkom, búchajúcim na dvere, vnútro izby nadobudlo nový význam. Návšteva bola vnímaná ako posvätenie priestoru.
Človek hľadá svetlo, ale na Epifániu svetlo prichádza k nemu. Divák chodí do divadla, no trojkráľové divadlo prichádza k nemu - do jeho príbytku. Preto je pri trojkráľovom koledovaní dôležité zachovať formu navštevovania ľudských obydlí. Aj divadelné postupy tomu môžu napomôcť. Netreba sa ich predstavovať ako niečo zbytočne pompézne. Veď už samo putovanie koledníkov, na čo ich poslucháči, či diváci odpovedajú otváraním dverí je zárodkom divadelnej komunikácie. Prevlek do kostýmu posilňuje rozmer sviatku a v situácii, kde niet vymedzeného javiska a hľadiska, pomáha identifikovať hráčov. Títo nebojujú o loptu, ale o priestor pre nesené jasličky.
| Koleda | Pôvod | Význam |
|---|---|---|
| Tichá noc | Rakúsko | Symbol pokory a duchovnosti |
| Narodil sa Kristus Pán | Slovensko/Čechy | Radosť z narodenia Spasiteľa |
| Jingle Bells | USA | Sviatočná radosť a zábava |
Tip na video: