Poprad vznikol spojením piatich historických mestečiek a má tak hneď päť historických jadier so stredovekými kostolmi, meštianskymi domami a typickými spišskými zvonicami. Od stredoveku až do roku 1946 bol Poprad len jedným z piatich miest súmestia a dlho navyše nebol tým najvýznamnejším.
V starších historických obdobiach sa v popredí držala Spišská Sobota. Koncom 19. storočia predstihovala počtom obyvateľov Poprad dnešná časť mesta Veľká. Všetkých päť miest patrilo v stredoveku medzi prevažne nemecké spišské mestečká, ktoré kráľ Štefan V. v roku 1271 obdaril spoločnými mestskými výsadami. Stali sa tak súčasťou Spoločenstva spišských Sasov, kam patrila napríklad Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie alebo Spišská Belá.
História Evanjelického zboru Poprad - Veľká siaha do 16. storočia. Za kazateľnicou sa vystriedali desiatky kňazov a v laviciach tisícky veriacich. Bohaté dejiny zboru preto našli svoje miesto v knihe, ktorú jej autorky predstavili na Službách Božích celebrovaných biskupom Východného dištriktu. Kollárová a Martina Šlampová. zboru.kládli práve na osobnosti kňazov, ktorí tu žili a pôsobili. skutočne o veľmi výrazné osobnosti. venovala určitým jej častiam. súčasnému obdobiu. Náhoda nebol ani výber obálky a titulu knihy. žiadny večerný sme ale nemali. veľčiansky kostol nakoľko práve ony zdobia jeho oltár. Čo sa názvu týka, s tým sa farár stotožnil okamžite. časy…“. zboru i nás všetkých je v rukách Božích.
Dejiny Popradu siahajú hlboko do minulosti a život na tomto území neustále pokračuje. Prvá písomná zmienka o Poprade pochádza z roku 1256. Až do roku 1946 bol Poprad len jedným z miest, ktoré dnes tvoria moderné, 53-tisícové mesto.
Ďalšími dôležitými mestečkami boli dnešné časti: Matejovce (1251), Spišská Sobota (1256), Veľká (1268), Stráže pod Tatrami (1276) a rekreačná časť Kvetnica (1880). Najvýznamnejšou z týchto obcí bola Spišská Sobota, ktorá si udržala svoje prvenstvo až do konca 19. storočia.
1. januára 1923 sa Poprad stal veľkou obcou so zriadeným magistrátom na základe Vládneho nariadenia č. 257/1922. Od 1. januára 1991 sa mesto konštituovalo ako samosprávny územný celok na základe zákona č. 369/1990 Zb.
V Poprade a jeho okolí sa nachádza množstvo historických kostolov, ktoré svedčia o bohatej náboženskej minulosti regiónu. Tieto sakrálne stavby predstavujú významné kultúrne dedičstvo a lákajú návštevníkov svojou architektúrou a umeleckou výzdobou.
Stredoveké kostoly sa zachovali v ďalších mestských častiach mesta Poprad - Spišská Sobota, Veľká, Stráže pod Tatrami či Matejovce, ako aj v okolitých obciach Veľká Lomnica, Mlynica, Gánovce či Veľký Slavkov. Východne od mesta sa nachádza lokalita zaniknutej rotundy z 13. storočia.
Medzi ďalšie významné kostoly v Poprade a okolí patria:
- Kostol sv. Egídia v Poprade
- Kostol sv. Jána Evanjelistu vo Veľkej
- Kostol sv. Juraja v Spišskej Sobote
- Evanjelický kostol v Matejovciach
- Evanjelický kostol v Strážach pod Tatrami
- Kostolík sv. Heleny v Poprade-Kvetnici
Poďme sa bližšie pozrieť na históriu Evanjelického kostola vo Veľkej.
Evanjelický kostol vo Veľkej: Vývoj a charakteristika
V roku 1552 sa celá Veľká pod vedením farára Juraja Stephanyho pridala k reformácii. Obnovená Božia pravda sa zvestovala v terajšom rím. kat. kostole. Do roku 1674 zbor rástol. Potom prišla protireformácia. Zo zboru musel odísť farár i učitelia. Tak zanikla chýrna škola, ktorá vychovávala pre evanjelickú cirkev rektorov a kňazov.
Až v roku 1760 si evanjelici začínajú stavať drevený kostolík, ktorý im 57 rokov dobre slúžil.
Evanjelický kostol vo Veľkej
Obyvatelia Veľkej hromadne prestúpili na evanjelické náboženstvo pod vplyvom v Európe a aj na Spiši rozšírenej reformácie 19. marca 1552. Jej zakladateľom bol nadšený prívrženec evanjelickej cirkvi a prvý evanjelický farár Juraj Filker, ktorý svojim entuziazmom presvedčil k tejto viere aj ostatných obyvateľov mesta.
V tom čase do užívania evanjelickej cirkvi prešiel aj rímskokatolícky kostol. V roku 1674 začalo kruté obdobie protireformácie a prenasledovania evanjelických veriacich. Veľčania sa schádzali najskôr pod strechou vtedajšej drevenej radnice, neskôr iba v súkromných domoch a bez kňaza. Represívne opatrenia primkli k luteranizmu predovšetkým nemecké obyvateľstvo.
4. júna 1760 začali veľčianski evanjelici na základe povolenia poľského starostu Henricha Brühla, namiesto starej modlitebne, stavať drevený kostol. Zmiernenie protireformačného tlaku prinieslo vydanie Tolerančného patentu Jozefa II. v roku 1781 a náboženský Zákon č. 26 z roku 1791.
Po víchriciach v roku 1814, ktoré poškodili drevený kostol, si počas pôsobenia farára Samuela Kleina evanjelici postavili nový murovaný kostol. Základný kameň kostola bol položený 14. apríla 1814.
Farár Samuel Klein v kázní okrem iného povedal: „Tak tento kameň, ktorý sme tu pripravili, či položili na násyp, bude pre Boží dom, ktorý ostane pamätníkom na veľa storočí. My sme mu položili základný kameň a začne sa maša cirkevná stavba v mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého.
Stavba začala na jar 1815 a šťastne ju ukončili v roku 1817. Podarila sa nepochybne zásluhou miestneho farára Samuela Kleina, cirkevných inšpektorov Tobiasa Menersdorfera a Jána (Johanna) Krompechera, stavebných inšpektorov Martina Bartscha a Jána (Johanna) Forbergera a účtovníka stavby Jána (Johanna) Melczera.
V pozdravných kázňach v novom kostole boli právom vyzdvihnutí aj všetci obyvatelia Veľkej na čele s obecným zastupiteľstvom. Náklady na výstavbu veľkolepého diela sa vyšplhali na 67 945,54 zlatých. Tieto boli pokryté príjmami zo zbierok a hotovosti cirkvi vo výške 62 281,54 zlatých. Rozdiel 5 664 zlatých bol uhradený z predaja zvyškov starého kostola počas nasledujúcich 8 rokov.
22. júna 1817 sa v novom kostole, uskutočnili prvé slávnostné Bohoslužby. Od tohto času sa naplno rozvíjal bohoslužobný život, čo bolo zaznamenané aj v evanjelickom školstve a v činnosti evanjelických spolkov. Po nástupe farára Dávida Emericiho bol kúpený nový, veľký a kvalitný organ, urobená rekonštrukcia podlahy, zrekonštruovaný interiér a obecná veža, v rokoch 1866 - 1869 bola postavená fara so školou na mieste starej fary.
Dávid Emerici napísal aj Históriu ev. a. v. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 a príchodom Slovákov zo susedných obcí do Veľkej, začala tu v roku 1920 pôsobiť Slobodná evanjelicko-luteránska synoda s kňazom Jánom Pelikánom, ktorý prišiel z USA. Synoda vo Veľkej sa líšila od evanjelickej a. v. cirkvi tým, že samostatne spravovala svoje záležitosti, bez akejkoľvek vyššej cirkevnej vrchnosti a tiež nezávisle od štátu.
Nesmierne komplikovaná bola situácia medzi vojnami. 16. júna 1940 vznikla samostatná slovenská evanjelická a. v. cirkev a zároveň tu pôsobila aj nemecká ev. a. v. Začiatkom 20. storočia sa do Veľkej začali sťahovať slovenskí evanjelici z okolitých obcí.
9. marca 1929 bola založená slovenská misijná stanica Evanjelickej a. v. cirkvi na Spiši so sídlom vo Veľkej. 16. júna 1940 bol založený Evanjelický a. v. slovenský cirkevný zbor vo Veľkej. Odvtedy sa začali písať dejiny terajšieho slovenského evanjelického cirkevného zboru vo Veľkej. Kým sa stabilizovali pomery, pôsobilo tu viacero kňazov a kaplánov.
Podľa zákonov č. 217 a 218 z roku 1949 prevzal hospodársku kontrolu nad cirkvami štát až do roku 1989, čo nepriaznivo ovplyvnilo duchovný život. Život v evanjelickej cirkvi vo Veľkej bol sprevádzaný výnimočnými osobnosťami viacerých kňazov, napr. Krištofom Kleschom, Samuelom Kleinom, Davidom Emericzym, Tobiasom Fischlom, ale aj novšími - Jánom Somorom, Oskárom Černákom, ThDr. Júliusom Filom, Vincentom Blažkom a Jozefom Vereščakom.
Tento bol do zboru slávnostne uvedený 11. júna 1995. Od tohto roku aj vďaka podpore miestnych evanjelikov sa zbor neustále rozrastá, každoročne sa tu uskutočňujú okrem bohoslužieb mnohé podujatia, manželia Vereščákovci sa venujú najmenším deťom a mládeži. 200 rokov sa v tomto krásnom chráme schádzajú evanjelici, aby sa modlitbami priblížili Pánu Bohu.
Tolerančný kostol má pôdorys stlačeného rovnoramenného kríža s pridaným polkruhom oltárneho priestoru. Do celého vnútorného priestoru, zaklenutého pruskými klenbami, je vložená obiehajúca empora. Kazateľnica na stĺpovej podpore má bohatú rokokovú a klasicistickú ornamentiku. Vrchol zdobí plastika sv.
Klasicistický organ postavený viedenským majstrom Josefom Seyberthom budí záujem aj za hranicami nášho štátu. Je unikátny tým, že ako prvý na Slovensku mal a má pedálovú kuželkovú vzdušnicu. V roku 2009 cirkevný zbor dokončil generálnu obnovu organa aj za pomoci sponzorov.
V roku 1999 osadené nové drevené okná. V rokoch 2001-2002 kostol opravený z vonku a následne 27.10.2002 slávnosť pri príležitosti obnovy kostola. V roku 2003 opravené schody na chór z východnej strany. V roku 2004 vymenené okná na farskej budove v časti bytu pre farára, vchodové dvere a všetky balkónové dvere. V roku 2009 generálne opravený organ a v rokoch 2009-2010 zrekonštruované záhrada pri kostole. V druhej polovici roku 2010 boli lavice v kostole očalúnené.
200 rokov sa v tomto krásnom chráme schádzajú evanjelici, aby sa modlitbami priblížili Pánu Bohu. 200 rokov posvätenia Evanjelického a. v. PhDr.
Vianočný príhovor evanjelického farára
tags: #evanjelicky #kostol #velka #poprad