Veľká noc je starobylý sviatok, ktorého dátum sa každý rok mení. Pre kresťanov sú Veľká noc a Vianoce najväčšími sviatkami. Prvou je „tichá noc, svätá noc“. Noc Paschy je najväčší sviatok. Preto je dôležité sa na túto naozaj VEĽKÚ noc dôkladne pripraviť. Máme na to čas, ktorý sa volá Pôstne obdobie. Ak chceme v rodine prežiť Veľkú noc naplno, je potrebné upriamiť svoju myseľ na Veľkú noc už od začiatku veľkého Pôstu, od Popolcovej stredy. Pôstne obdobie spolu s Veľkonočným trojdním a Veľkonočným obdobím zaberá zhruba štvrtinu cirkevného roka a môže zasahovať do mesiacov február, marec, apríl, máj, dokonca až jún.
Dôležitejšie ako astronómia a počty je však skutočnosť, že tieto pohyblivé tri mesiace sú najlepšou príležitosťou na duchovné cvičenia pre celú Cirkev i pre vašu rodinu. V prvom rade nejde o množstvo informácii či aktivít. Tie môžu pomôcť, ale rozhodujúca je viera.
Cirkev usúdila, že si zaslúži viac, ako tri mesiace! Na Veľkú noc sa potrebujeme poriadne pripraviť, a tak jej predchádza 40-denné obdobie prípravy - Pôstne obdobie.
Veľká noc je tak významný sviatok, že na jeho prežitie nestačí len Veľkonočné trojdnie. Nestačí ani pridať len týždeň pred (Veľký týždeň) a týždeň po (Veľkonočná oktáva). Dokonca naň nestačí ani celý mesiac.
Krv, ktorá chráni – Skutočný význam Veľkej noci - Adrián Šesták
História a výpočet dátumu Veľkej noci
Veľkonočná nedeľa sa slávi v prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. To nebolo vymyslené, dokonca ani pápežom Františkom. Bolo to stanovené na prvom všeobecnom koncile, Prvom nicejskom, už vo štvrtom storočí, v roku 325! Dátum Veľkej noci môže podľa gregoriánskeho kalendára pripadnúť na nedeľu v rozmedzí od 22. marca do 25. apríla.
S Veľkým piatkom tak vrcholí 40-dňové očistné obdobie. Ide o najväčší veľkonočný sviatok, počas ktorého je pôst najprísnejší. Spravidla sa je iba čistý chlieb s vodou. Po tomto dni už nasleduje Biela sobota, ktorá znamená vzkriesenie. Po 40 dňoch na stole nesmú chýbať vajíčka, keďže symbolizujú nový život a plodnosť.
Veľkonočné vajíčka sú symbolom jari a nového života.
Pôstne obdobie v histórii
V Učení Dvanástich apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3. storočia sa odporúča 1 - 2-dňový pôst (alebo 40-hodinový pôst) pred krstom a 2 - 3-dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý odporúča veriacim už na začiatku 4. storočia sv. Atanáz (296-373), biskup z Alexandrie i sv. Cyril Jeruzalemský (315-386). Číslo 40 malo posvätný význam: Ježiš Kristus sa postil 40 dní pred svojím verejným vystúpením (Mk 1,12; Mt 4, 1-11), 40 dní pokrývala voda zem počas potopy sveta, 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinaj, 40 dní putoval prorok Eliáš k jaskyni na vrchu Horeb, kam k nemu prišiel Boh, a podobne.
Pôst a zdržiavanie sa
Slovo postiť sa neznamená nejesť vôbec ani dodržiavať radikálnu hladovku. Človek by sa mal v tomto období vyhýbať hlavne potravinám živočíšneho pôvodu - mäsu, mäsovým výrobkom, vajíčkam a mliečnym výrobkom. Existujú aj náročnejší postiaci sa, ktorí okrem potravín živočíšneho pôvodu vylúčia zo svojho jedálneho lístka aj iné neduhy, ako sú káva, cigarety, alkohol či sladkosti. Okrem toho prvý deň pôstu počas Popolcovej stredy pijú len čistú vodu a nekonzumujú žiadnu stravu.
Čo by ste mali počas pôstu pridať do jedálneho lístka?
- Strukoviny: Nezabudnite, že keď vylúčite z jedálneho lístka živočíšne produkty, budú vám chýbať živočíšne bielkoviny, preto musíte myslieť na tie rastlinné a výrazne ich do jedálneho lístka doplniť. Nielen strukoviny (najmä sója, fazuľa, šošovica a cícer), ale aj rôzne semená, orechy (mandle, píniové oriešky) a obilniny (pšeničné klíčky, ovsené vločky, quinoa) sú zdrojom rastlinných bielkovín.
- Morské riasy a zelené potraviny: Spirulina, chlorela, riasy nori či zelený jačmeň obsahujú celé portfólio významných a nenahraditeľných látok. Sú tiež zdrojom rastlinných bielkovín a zásobia telo dôležitými „zelenými“ živinami.
- Pitný režim: Určite sa vyhnite sladeným stolovým vodám, minerálkam, sirupom a cukru v čaji či v káve. Uprednostnite hlavne čistú vodu z vodovodu, prípadne pite na podporu očisty tela čaj lapacho.
Tradičné veľkonočné jedlá
- Vajíčka (symbol nového života)
- Údené mäso
- Klobásy
- Chlieb
- Chren
- Zemiakový šalát
- Veľkonočný baránok (kysnutý koláč)
Veľkonočný týždeň a jeho dni
Veľkonočný týždeň či veľkonočné sviatky, Veľký týždeň či pašiový týždeň. Aj pod týmito názvami môžeme spoznať sviatočné dni, ktoré sa slávia nielen u nás, ale dostávajú veľkej pozornosti a úcty v mnohých iných krajinách sveta. Tieto sviatky sú hlavne ponímané ako zoskupenie určitých dní, počas ktorých dochádza ku magicko-ochranným a očistným praktikám alebo rituálom.
- Kvetnatá nedeľa
- Zelený štvrtok
- Veľký piatok
- Biela sobota
- Veľkonočná nedeľa
- Veľkonočný pondelok
Popolcová streda
Oficiálne začína 40. deň pred Veľkou nocou. Z tohto výpočtu sú vyňaté nedele, takže v praxi Popolcová streda pripadá až na 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Popolcová streda slúži ako pripomienka konečnosti života a vyznačuje sa teda pokáním. V kresťanskom ponímaní sa popol zo spálených minuloročných bahniatok používa pri omši, kedy sa veriacim kreslí na čelo popolom znak kríža. V cirkvi sa v tento deň koná zmierenie kajúcnikov s Bohom. Biskup im poskytne rozhrešenie a prijme ich do spoločenstva veriacich.
Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy.
Zvyky a tradície vo svete
- Francúzsko: Vo Francúzsku sa hovorí, že bez vidličky ani na krok! Tento zvyk pochádza z obdobia vlády Napoleona, ktorý putoval so svojím vojskom cez Francúzsko.
- Rakúsko: Má vo zvyku pálenie ohňov a preskakovanie nad nimi.
- Švajčiarsko: Ukrývanie čokoládových vajíčok po dome a záhrade je zvyklosťou u Švajčiarov.
- Ukrajina a Maďarsko: Pre Ukrajinu, ale i Maďarsko sú typické podobné tradície ako sú tie na Slovensku. Tieto národy majú veľmi veľa spoločného, teda môžeme povedať, že vychádzajú z rovnakého prameňa.
- Česko: V Česku sú podobné tradície ako u nás na Slovensku. Zaujímavosťou je zvyk piecť Judášov z kysnutého cesta.
- Austrália: Zaujímavosťou Austrálie je to, že majú veľkonočného Bilbyho a nie zajaca ako iné národy. Je to vačkovec, ktorý je v krajine zákonom chránený. Preto si tento sviatok veľmi vážia.