V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôst vníma v časovom období štyridsať dní pred Veľkou nocou. Začína sa na Popolcovú stredu a končí sa na Zelený štvrtok popoludní, keď Cirkev slávením večernej svätej omše na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti začína sláviť Veľkonočné triduum, teda trojdnie utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Pána.
Obrad Popolcovej stredy.
Význam Pôstu
Pôst má pre kresťanov hlboký duchovný význam, keďže symbolizuje pokánie, sebadisciplínu a prípravu na zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Pôst nemá byť iba formálnym splnením príkazu Cirkvi, ale spontánnym hnutím srdca v duchu výzvy: Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom a modlitbou. Výsledkom dobre prežitého a dobrovoľného pôstu má byť zmena zmýšľania a života. Obrátiť sa k Bohu cez službu lásky k blížnemu je jeho podstatou.
Tri piliere pôstu:
- Modlitba: Zameriava sa na pokánie a odpustenie. Je to čas prehĺbenia duchovného života a vďačnosti za Božiu milosť.
- Odriekanie: Pôst znamená zrieknutie sa niečoho, čo je bežnou súčasťou života. Môže ísť o jedlo, sladkosti, sociálne siete alebo iné aktivity, ktoré zaberajú veľa času. Cieľom je venovať získaný čas Bohu.
- Dávanie: Kresťania sa počas pôstu venujú charite, dobrovoľníctvu alebo darovaniu financií tým, ktorí to potrebujú. Pôst by mal viesť k duchovnému aj osobnostnému rastu. Po jeho skončení sa človek síce vráti k svojim bežným návykom, ale s väčšou miernosťou, slobodou a vďačnosťou.
Pôstne Obdobie a Jeho Pravidlá
Pôstne obdobie sa v rímskokatolíckej cirkvi začína Popolcovou stredou a končí sa Veľkým piatkom. Počas 40 dní veriaci má prejaviť svoju vieru: intenzívnou modlitbou napríklad liturgie hodín, svätého ruženca, krížovou cestou alebo čítaním Svätého písma.
Prísne pôstne dni sú Popolcová streda a Veľký piatok, keď je povolené len jedno sýte jedlo za deň a zároveň je zakázané jesť mäso. Tento pôst je záväzný od 14. roku veku do konca života a okrem toho v tieto dva dni platí, že je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť (záväzný od 18. roku veku do začatia 60. roku veku) a pridáva sa tradícia dvakrát do „polosýta“.
Aktuálne Direktórium na omše a liturgiu hodín hovorí, že všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci v tieto dni konajú pokánie niektorým z nasledujúcich piatich spôsobov:
- zdržovaním sa mäsitého pokrmu
- skutkom nábožnosti (účasťou na svätej omši, krížovou cestou alebo bolestným ružencom)
- čítaním Svätého písma trvajúce aspoň 10 minút
- skutkami lásky k blížnemu
Okrem presne určených spôsobov sú aj iné možnosti pokánia. Konať dobročinné skutky, ako napríklad pomoc starým, núdznym, zdravotne znevýhodneným, návšteva chorých, trpiacich, detského domova a podobne. Môže ísť o formu osobného rozhovoru, prejavov vďačnosti, trpezlivosti, ocenenia druhých, odpustenia, súcitu. Modernými skutkami sebazaprenia je pôst od zábavy na počítači, notebooku, tablete či v mobile; menej četovania na sociálnych sieťach.
Týka sa to všetkých piatkov v roku okrem Veľkého piatka, keď je striktný príkaz zdržovania sa mäsa, rovnako ako na Popolcovú stredu.
Ak na piatky pripadne slávnosť (čiže v liturgii slávenia svätej omše je Glória a Krédo), v tieto dni pôst neviaže.
Vážne chorí, diabetici alebo tehotné ženy tento pôst, okrem príkazu zdržovať sa mäsa z dôvodu zdravotných obmedzení nemusia zachovávať, čiže chorí môžu jesť viackrát za deň bez obmedzenia.
Kuřecí prsa na kari se smetanou recept
Čo Môžeme Jesť Počas Pôstu?
Povolená je konzumácia rýb a morských plodov, ktoré sa v Rímskokatolíckej cirkvi nepovažujú za mäsitý pokrm. Mäsitým pokrmom rozumieme: akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov, výrobky z mäsa, ktoré obsahujú mäsovú zložku v akomkoľvek pomere (párky, škvarky, mäsové salámy, klobásy atď). Jedlá pripravované na bravčovej a hydinovej masti (napríklad zelenina, cestoviny, sója) nie sú podľa KBS porušením pôstu.
Príklady povolených potravín:
- Ryby (losos, tuniak, treska)
- Morské plody (krevety, mušle, kalamáre)
- Zelenina (brokolica, mrkva, špenát)
- Ovocie (jablká, banány, pomaranče)
- Strukoviny (fazuľa, šošovica, hrach)
- Cestoviny a ryža
- Sójové výrobky
Príklad jedla, ktoré je vhodné počas pôstu.
Pôstna Disciplína v Histórii
Ešte naši rodičia či starí rodičia to mali s pôstom prísnejšie. Pred niekoľkými desaťročiami bol prísny pôst napríklad aj na Štedrý deň. Eucharistický pôst trval od polnoci, nesmela sa piť ani voda.
V čase Andreja Radlinského sa v súvislosti s pôstom od mäsa rozumelo akékoľvek mäso a z mäsa pripravované pokrmy, medzi ktoré patrí aj mäsová polievka a škvarky. Z tohto zákazu však boli vyňaté nielen ryby - ktoré je aj dnes v deň pôstu možné jesť -, ale aj žaby, raky, divé vodné kačice a slimáky.
Pre celú cirkev boli tiež vyňaté z pôstu všetky tuky a masti. „Teda každou masťou: bravčovou, vytopenou zo slaniny, hovädzou, husacou atď. možno jedlá vždycky pripravovať a s chlebom ich požívať,“ poúčali Nábožné výlevy katolíkov v roku 1945.
Dišpenz od mäsitého pôstu mali široké skupiny veriacich. V piatky (okrem Veľkého piatku) boli od zdržiavania sa od mäsa oslobodení veriaci, ktorí išli napríklad na jarmok či boli niekde, kde bola veľká cirkevná alebo svetská slávnosť za veľkej účasti ľudu, kde slávili ako zasvätený sviatok deň svojho patróna alebo výročie posviacky chrámu. Výnimkou bol aj kar po pohrebe.
Takisto mali dišpenz žandári, financi (zamestnanci colného úradu) a policajti so svojimi rodinami, železničiari, vodiči električiek, šoféri a námorníci.„Tí, ktorí sú v kúpeľoch na zotavení s rodinou, a služobníctvo. Cestujúci vlakom alebo iným spôsobom, či jedia v hostincoch, alebo si so sebou nesú jedlo,“ uvádza Radlinského kniha z roku 1945 ďalšie skupiny ľudí oslobodených od pôstu od mäsa.
Výnimka od mäsa platila aj pre všetkých, ktorí sa stravovali v hostincoch alebo si odtiaľ nechali nosiť domov jedlo, pre hostinských a ich rodiny.
Od pôstu od mäsa aj prísneho pôstu boli oslobodení tiež chudobní, ktorí žili z milosrdenstva iných, chorí a zotavujúci sa. A postiť sa nemali povinnosť ani „ťažko pracujúci duševne a telesne“.
Súčasnú pôstnu disciplínu zaviedol v cirkvi pápež Pavol VI., ktorý vydal vo februári 1966 apoštolskú konštitúciu Paenitemini.
Duchovný Rozmer Pôstu
Pôst je obdobie, v ktorom si človek dobrovoľne úplne alebo čiastočne odriekne jedlo, alebo iné pôžitky. V tom čase veriaci má prejaviť svoju vieru: intenzívnou modlitbou napríklad liturgie hodín, svätého ruženca, krížovou cestou alebo čítaním Svätého písma. Telesný pôst musí byť sprevádzaný pôstom ducha.
Mnohí ľudia si dnes myslia, že modlitva ako činnosť je čiste duchovný úkon. Avšak duchovní učitelia svorne tvrdia, že modlitby sa má účastniť celý človek, teda telo i duša. Napríklad svoju modlitbu môžeme prejaviť gestom. Táto jednota sa prejavuje i v úzkom spojení modlitby a pôstu. Duchovní majstri sú si vedomí toho, že pôst zintenzívňuje modlitbu. Platí to predovšetkým o prosebnej modlitbe. Ak sa chceme za niekoho vážne modliť, je dobre podložiť svoju modlitbu pôstom.
Aj Pán Ježiš zjavuje, že človek môže svoju modlitbu posilniť pôstom. V pôste sa modlíme aj telom. Sám pôst je už modlitbou, pretože je naliehavým krikom tela k Bohu. V pôste sa zjednocujeme s tým za koho prosíme. Tým, že neprijímame náhražkové uspokojenie vo forme jedla, stávame sa súcitnými.
Pôst nás vedie k vedomiu vlastnej slabosti a odkázanosti na Boha. Človek v raji sa prehrešil tým, že jedol, alebo ako hovorí sv. Bazil, tým, že sa nepostil. Sv. Izák z Ninive hovorí: „Ako je svetlo radosťou pre zdravé oko, tak je umiernený pôst predpokladom modlitby. A naozaj, akonáhle sa začneme postiť, sme v duchu bezprostredne pudení k rozhovoru s Bohom. Postiace sa telo nevydrží celú noc na lôžku: pôst ho úplne prirodzene núti ku bdeniu v spoločenstve s Bohom nielen vo dne, ale aj v noci. Pre telo človeka, ktorý sa postí, nie je boj proti spánku obzvlášť veľkou námahou.