Slovenský jazyk, hoci je pre nás materinský a bežný, skrýva v sebe množstvo zaujímavostí a špecifík. Je to jazyk s bohatou históriou a zložitou gramatikou, ktorá ho radí medzi najťažšie jazyky sveta. Poďme sa pozrieť na niektoré aspekty, ktoré robia slovenčinu jedinečnou a zároveň náročnou.
Vlajka Slovenska
Gramatická štruktúra a jej náročnosť
Slovenčina je známa svojou gramatickou štruktúrou a "mobilitou slov a slovných spojení". Ako jeden z mála jazykov na svete má slovenčina 7 pádov: Nominatív, Genitív, Datív, Akuzatív, Lokál, Inštrumentál a Vokatív. Okrem toho, vybrané slová, mäkké a tvrdé "i, y", skloňovanie prídavných mien a slovies, v podstate sa v slovenskom jazyku skloňujú takmer všetky slová.
Špecifickú časť gramatiky tvoria slovesá, ktoré sú v slovenčine ohybné. Ohýbanie slovies sa nazýva časovanie. Pri slovese sa rozlišujú v slovenčine gramatické kategórie:
- osoba (prvá osoba jednotného čísla, druhá osoba jednotného čísla, tretia osoba jednotného čísla, prvá osoba množného čísla, druhá osoba množného čísla, tretia osoba množného čísla)
- číslo (jednotné číslo, množné číslo)
- čas (predminulý čas, minulý čas, prítomný čas, budúci čas)
- spôsob (oznamovací spôsob, podmieňovací spôsob, rozkazovací spôsob)
- slovesný rod (činný rod, trpný rod)
- slovesný vid (dokonavý vid, nedokonavý vid)
- slovesná zhoda (zhoda s tvarom nadradeného podstatného mena alebo zámena)
- intencia slovesného deja (sloveso vyžadujúce doplnenie agensom alebo paciensom, sloveso nevyžadujúce doplnenie agensom alebo paciensom)
- trieda
- (slovesný) vzor
Slovesá delíme na:
- Plnovýznamové:
- činnostné - pomenúvajú činnosti, úkony
- predmetové - ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu
- bezpredmetové - ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu
- stavové - pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli
- Pomocné: nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným, plnovýznamovým slovom
- modálne (spôsobové) - vyjadrujú vôľu, chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej (chcieť, môcť, musieť, vedieť, mať - niečo za povinnosť, smieť, dať sa)
- fázové - vyjadrujú fázu, koniec, začiatok deja (začať/ínať, prestať/ávať, z/ostať/ávať)
- limitné - vyjadrujú blízky začiatok deja (ísť, mať)
- sponové - fungujú ako spojenie (spona) v mennom prísudku, spájajú sa s plnovýznamovými slovnými druhmi (byť, stať sa)
Slovenčina má tri rody: mužský, ženský a stredný. Ako jediný jazyk sveta má vzory prídavných mien, dvojhlásky a spodobovanie.
Podľa prepočtov by cudzincom trvalo až 12 rokov, kým by sa naučili kompletnú gramatiku. Kompletnú gramatiku slovenského jazyka nevie ani jeden jediný človek, preto ju študujú a pripravujú tímy vedcov a jazykovedcov.
Náročnosť a rastúci záujem
Slovenský jazyk má presne 465 gramatických výnimiek, čo dokazuje jeho komplikovanosť. Ide o jazyk, ktorý nemá vo svete obdobu, čo sa týka náročnosti na učenie, písanie, počúvanie, hovorenie a čítanie.
Záujem o slovenský jazyk každým dňom rastie, ale len málo komu sa podarí dosiahnuť to, čomu jazykovedci hovoria: rozprávať čisto spisovne. Ak sa chce cudzinec naučiť písať, čítať, počúvať a hlavne hovoriť po slovensky aspoň tak ako jednoduchý človek, tak v zahraničí sa náš jazyk nenaučí. Cudzinci ak chcú, musia prísť k nám a my ak sa chceme naučiť inú reč, musíme ísť do krajiny kde sa tou rečou ktorú sa učíme hovorí.
Mali by sme byť hrdí na to, že rozprávame najťažším jazykom, aký kedy vôbec vznikol, lebo ťažší jazyk už nie je. Jeho gramatická štruktúra je tak komplikovaná, tak prepracovaná do detailov, že s takou dokonalosťou prepracovania sa nestretneme ani v maďarčine. Pre mnohých z nás je práve maďarský jazyk ten najťažší, ale to isté tvrdia Maďari o našom jazyku, len s tým rozdielom, že oni sa nemýlia.
Prof. Doc. Vladimír Trnka, Orgán Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra
Kodifikácia a spisovný jazyk
Vedeli ste, že slovenčina oslavuje tento rok okrúhle narodeniny? Presnejšie, jej prvá kodifikovaná verzia od Antona Bernoláka. Ten v roku 1789 ako prvý človek v histórii kodifikoval spisovný slovenský jazyk.
Hovorí sa, že v dnešnej dobe by najmä médiá mali byť akousi výkladnou skriňou spisovného jazyka. Bohužiaľ, nie je tomu celkom tak a aj v prejavoch slovenských novinárov sa objavuje pomerne veľa nespisovných výrazov.
Bežné jazykové prehrešky
Poďme sa pozrieť na niektoré bežné chyby a nespisovné výrazy, ktoré sa v slovenčine často používajú:
- Zahájiť: Často používané v nesprávnom význame ako synonymické výrazy pre otvoriť alebo začať. V skutočnosti však ide o zastaraný výraz vo význame zahradiť, zatarasiť.
- Sranda: Podstatné meno sranda je podľa platného vydania Krátkeho slovníka slovenského jazyka považované za nespisovné. Ide o jeden z veľkého množstva bohemizmov.
- Venčiť: Ani sloveso venčiť nenájdete v slovenskom slovníku ako spisovné. Slovenský jazyk nemá pre túto aktivitu špeciálne sloveso.
- Chápať/Rozumieť: Sloveso chápať sa v spisovnej slovenčine spája vždy len so štvrtým pádom. Naopak, tretí pád používame v spojení so slovesom rozumieť.
- Potencionálny: Nahrádzanie slova potenciálny slovom potencionálny. Prídavné meno potenciálny má podľa Slovníka slovenského jazyka význam možný, eventuálny, uskutočniteľný. Slovo potencionálny je tiež možné použiť v tomto význame, avšak Slovník ho zaraďuje medzi cudzie slová.
- Prádlo: Ďalším príkladom slova, ktoré sa v slovenčine používa tak často, až sme ho začali považovať za spisovné, je prádlo. Pritom ide len o ďalší čechizmus.
- Kľud: Rovnakým prípadom ako prádlo, je aj slovo kľud, ktoré sa vyvinulo z českého klid. Ani slovo kľud však nepatrí do slovníka spisovnej slovenčiny, a to aj napriek tomu, že sa v nej pomerne výrazne udomácnilo.
- Jedná sa o to…: Toto slovné spojenie náš jazyk nepozná a opäť ide len o akési dedičstvo z českého jazyka. Slovenský jazyk uvádza v slovníku spisovný výraz ide o to…
- Napadnúť (mi/ma): Podľa pravidiel spisovného slovenského jazyka je veľký rozdiel v tom, či sloveso napadnúť spojíte s tretím pádom (napr. mi) alebo so štvrtým pádom (napr. ma).
- Vadí/Nevadí: Práve tak by sa podľa kodifikovaných pravidiel slovenského jazyka mala volať známa hra, ktorá je obľúbená najmä na tínedžerských večierkoch a všetci ju poznajú pod názvom Vadí/nevadí. Okrem toho, aj v bežnej konverzácii používame často vetu: „To nevadí.” Aj toto slovo má svoje korene v českom jazyku.
- Vada: Podstatné meno vada používame ako synonymum slova chyba.
- Doporučiť: Ďalším častým prehreškom voči spisovnému slovenskému jazyku je používanie slovesa doporučiť namiesto odporučiť.
- Pomazánka: To, čo si natierate na chlieb, v slovenčine nenazývame pomazánkou, ale nátierkou.
- Kojenec: Kým totiž Česi nazývajú dieťa po jeho narodení kojencom, slovenčina pozná len výraz dojča.
V našom zozname sme nespomenuli napríklad slová neni, vodítko, sáčok, rohlík, kelímok a ďalšie, ktoré sa v slovenských médiách často vyskytujú.
Ako však povedala jazykovedkyňa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied Sibyla Mislovičová v rozhovore pre Denník N: “To, že sa v médiách vyskytujú chyby, sa môže stať, nikto nie je bezchybný. Problém je, ak sa rovnaká chyba pravidelne opakuje.
Etymologický slovník slovenčiny
Sedemnásť rokov pracoval na slovníku o pôvode slovenských slov, aký nám tu chýbal niekoľko desaťročí. Etymológ Ľubor Králik, ktorý pracuje v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV, tiež v rozhovore pre Postoj hovorí, ako sa čo najefektívnejšie naučiť cudzí jazyk. Na Slovensku vzhliadame k Ľudovítovi Štúrovi a jeho generácii kodifikátorov slovenčiny, je to v silnom slovenskom povedomí. Napriek tomu vyšiel prvý etymologický slovník slovenčiny až teraz, teda zhruba 170 rokov po kodifikácii spisovnej slovenčiny.
V roku 1957 vyšiel Etymologický slovník jazyka českého a slovenského jazyka, ktorý vypracoval český indoeuropeista Václav Machek. Ako vedec bol mimoriadne produktívny, slovenčinu však mohol spracovať iba v takom rozsahu, v akom bola vtedy známa. Rozhodne však nemala vyčerpávajúco spracovanú slovnú zásobu, ani vtedajšiu aktuálnu, ani historickú.
Ľubor Králik mal ambíciu zostaviť takýto slovník, keďže cítil, že veľmi chýba. Treba povedať, že pre jeho plány mal pochopenie bývalý riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV profesor Ivor Ripka. V poslednej fáze využil ešte pár odborníkov, ktorí mu v slovníku prekontrolovali citované slová z niektorých orientálnych jazykov. Nehovoriac o špecializovaných slovníkoch či vedeckých monografiách, ktoré sa týkajú napríklad rôznych tematických skupín slovnej zásoby, ako je remeselná terminológia v slovanských jazykoch či prevzatých výrazov v rôznych jazykoch. Niekto by sa mohol opýtať - načo sú vám takéto slovníky, keď máte skúmať slovenčinu?
Veľkú pomoc získal zo zahraničia. V brnianskej pobočke Ústavu pre jazyk český je celé etymologické oddelenie, ktoré založil ešte v 50. rokoch už spomínaný Václav Machek ako profesor tamojšej univerzity. Na bratislavskej univerzite pôsobili pred druhou svetovou vojnou či krátko po nej aj indoeuropeisti, zomreli však pomerne mladí. Napriek rovnakej východiskovej situácii je po takmer sto rokoch medzi nami a Brnom obrovský rozdiel. V Brne vydávajú v tímovej práci od roku 1989 Etymologický slovník jazyka staroslověnského. Je to populárno-vedecký etymologický slovník, a taký môže zostaviť aj jeden človek.
Na Slovensku by sme vyslovene potrebovali germanistu, ktorý by ovládal okrem slovenskej historickej gramatiky aj nemeckú historickú gramatiku, dialektológiu. Odborníka, ktorý by nám vedel povedať, ako mohla vyzerať napríklad na Spiši nemčina v 16. Takisto by sme potrebovali podobne kovaného hungaristu, keďže medzi maďarčinou a slovenčinou bol tisícročný kontakt. Vzťah medzi týmito dvomi jazykmi je nesmierne zaujímavý.
Tých objavov nebolo až tak veľa, úlohou Ľubora Králika bolo skôr zmapovať to, čo je v slovanskej etymológii známe a akceptované, a aplikovať to na slovenčinu. Často sa však trápite a neprídete s jasným vysvetlením. Problém mal trebárs so slovom obchendovať vo význame „postávať, motať sa“. Je to asi relatívne mladé slovo, doložené je až od 20. storočia. Keďže z nárečí je známe aj v podobe obhendovať, špekuloval, či to nemá pôvod v nemčine, či sa tam nedá nájsť nejaké východiskové sloveso ab-händen.
Slovo laskonka je známe od 20. storočia. Uvažoval, či nie je románskeho pôvodu, čo by mohlo naznačovať začiatočné la- - išlo azda o pôvodný románsky určitý člen? Možno je to len náš barbarskejší variant originálneho zákuska zloženého z dvoch mušlí. Pri obrovskom počte slov je uvedený ako ich pôvod praslovančina. Koniec praslovančiny sa datuje do 10. storočia, až potom sa dá hovoriť o jednotlivých slovanských jazykoch vrátane slovenčiny.
Jeho cudzí pôvod si dnes už neuvedomujeme, podobne ako nepociťujeme pôvod slova Vianoce, čo je staré prevzatie z nemčiny. Dnes je už dobre rekonštruovaná neskorá praslovančina, čo bol normálny živý jazyk, a teda bol aj nárečovo členený. Na základe výskumov väzieb medzi slovanskými jazykmi by sa dalo povedať, že slovenčina je najmä vo svojej nárečovej slovnej zásobe viac spojená s južnoslovanskými jazykmi ako susedná čeština či poľština. To súvisí aj s tým, že v Karpatskej kotline bolo až do príchodu Maďarov súvislé slovanské osídlenie smerom na juh. S maďarčinou boli v priamom kontakte, a teda z nej i preberali, aj Srbi a Chorváti.
Niekedy to býva aj tak, že slovo, ktoré sa v spisovnom jazyku odmietalo ako nepotrebné prevzatie z češtiny, existuje aj v slovenských nárečiach a je pravdepodobné, že má už praslovanské východisko, veď analogické výrazy sú známe aj z iných slovanských jazykov. Ak by som sa mal pokúsiť o nejaké číselné hodnotenie, odvolám sa na kolektívnu monografiu Staršia slovenská lexika v medzijazykových vzťahoch (2011). Jej autorky konštatovali takéto poradie prevzatých výrazov podľa jednotlivých jazykov: 1. latinizmy, 2. germanizmy, 3. bohemizmy, 4. hungarizmy.
Učenie sa jazykov
Ako sa najlepšie naučiť cudzí jazyk? Je dobré prebrať nejakú učebnicu a je lepšie, ak je menšia, aby neodrádzala priveľkým rozsahom. Stačí, keď je v nej 1200 slov, dôležité je, aby obsahovala ucelený prehľad gramatiky, texty, dialógy. Z týchto kníh sa učím veľa textov naspamäť, aby som mal v hlave uložené celé syntaktické konštrukcie. Keď sa naučíte odrecitovať jeden odsek, teda niekoľko viet, naspamäť, znamená to, že vetnú štruktúru už máte zafixovanú. Dnes je v školstve vyhlásená vojna memorovaniu, aj pri cudzích jazykoch sa zdôrazňuje predovšetkým potreba komunikácie.
Čítam aj počúvam to, čo ma naozaj zaujíma. Veľmi sa mi osvedčilo čítať ľahšie žánre. Takže čítam, hoci možno polovici nerozumiem. Keď sa nejaké slová príliš často opakujú a znervózňuje ma, že ich neviem, tak si ich vypíšem. A ešte jedna vec. Pred rokom 1989 Rusi vydávali praktické slovníky so 4-tisíc najpoužívanejšími slovami.
Je veľmi dôležité nebáť sa chýb či trapasu.
Dokončili ste práve veľké dielo. Sny by boli, ale treba rátať aj s limitmi reality. Už mám projekt, v ktorom pôjde o rozsiahlejšie etymologické spracovanie slovenskej slovnej zásoby vrátane historickej a nárečovej. Výsledkom by nemal byť klasický mnohozväzkový slovník na papieri, ale dielo vo forme internetovej databázy.