V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa v pondelok začína Veľký pôst, známy aj ako Štyridsiatnica. Ide o štyridsaťdňové pôstne obdobie prípravy zamerané na Veľkú noc, ktorá sa v Gréckokatolíckej cirkvi nazýva Pascha.
Vstupujeme do pôstneho obdobia, a tak je vhodné napísať zopár poznatkov z pôstnej disciplíny doterajších generácií kresťanov. Generácie kresťanov, ktoré žili v dobe po smrti apoštolov, sa vyznačovali tým, že sa usilovali vo svojom živote napodobňovať život Pána Ježiša.
Podľa Pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny alebo strohý pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom - teda je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie.
História a symbolika Štyridsiatnice
História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej Paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť a v tento deň dodržiavali pôst. Podľa historických prameňov tento tzv. paschálny pôst dodržiavali niektorí jeden deň, iní dva dni, iní ešte dlhšie.
V 2. a 3. stor. sa postupne pôst presunul na obdobie pre Paschou, tzv. predpaschálny pôst. V 3. stor. v niektorých cirkvách predpaschálny pôst trval celý týždeň. Tento týždeň dnes nazývame Strastný týždeň (alebo Veľký týždeň) a je to týždeň pred Veľkou nocou. Koncom 3. stor. už veľký pôst trval do 40 dní. Od 4. stor. máme prvé jasné svedectvá o štyridsaťdennom predpaschálnom pôste (Nicejský koncil).
Hoci v 4. stor. sa už Štyridsiatnica ustálila v Cirkvi na Východe i na Západe, nemala ešte presný názov a nebola zavedená jednotne. Symbolika čísla 40. Podľa starodávnej tradície sa soboty a nedele vo Východnej cirkvi nepovažujú za pôstne dni. Aby sa dosiahlo číslo 40, pôst sa predĺžil zo šiestich na sedem týždňov.
Číslo 40 má podobne ako čísla 3, 7, 9 už od najstarších biblických čias symbolický význam. Preto sa dostalo do predpaschálneho pôstu skôr v symbolickom ako doslovnom chápaní.
Zmienky v Novom zákone: na 40. deň Jozef a Mária priniesli dieťa Ježiša do chrámu (porov. V 3. a 4. stor. zaznamenal katechumenát najväčší rozkvet. Katechumeni, teda ohlásení čakatelia na krst sa pripravovali na prijatie sviatosti krstu. Príprava zvyčajne trvala tri roky a končila sa slávnostným spôsobom počas Štyridsiatnice; vyvrcholením bol samotný krst na Veľkú (Bielu) sobotu.
Pod vplyvom katechumenátu sa pôvodne kratší predpaschálny pôst predĺžil na 40 dní. Postupom času aj ostatní (pokrstení) veriaci začali dodržiavať pôst spolu s katechumenmi, ako o tom svedčí sv.
Liturgické aspekty Štyridsiatnice
Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet. V pôstnom období sa nezdobia oltáre kvetmi.
Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter. Každý kresťan je pozvaný, aby sa viac pripodobnil Bohu, a to práve cez modlitbu, skutky pokory a milosrdenstva. Veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho je najrozšírenejšia veľkopôstna modlitba, lebo práve ona najvýraznejšie vystihuje podstatu liturgických pôstnych úkonov. Táto modlitba sa číta dvakrát na konci každej veľkopôstnej bohoslužby.
Počas prvých štyroch dní Veľkého pôstu sa na večernej bohoslužbe spieva kajúci kánon, ktorého autorom je sv. Andrej (660 -740), arcibiskup z ostrova Kréta. Vo štvrtok po 4. nedeli Veľkého pôstu sa spieva celý kánon na utierni, spolu s tropármi sv.
Aliturgickosť
Ide o ďalšiu charakteristickú črtu pre Východnú cirkev v porovnaní so Západnou cirkvou. Eucharistia na Východe má viac charakter slávenia, kým na Západe sa viac pociťuje obetný charakter sv. omše. Preto v pôste Východná cirkev obmedzuje toto slávenie len na soboty, počas ktorých spomína svojich zosnulých (tzv. zádušné soboty) a na nedele, ktoré sú dňom Pána, Veľkou nocou týždňa.
Súčasná prax Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je, že Liturgia vopred posvätených darov sa slúži v stredy (pamiatka Pánovho umučenia) a piatky (pamiatka Pánovej smrti) Štyridsiatnice; v ostatné dni sa slúži sv.
Pôst a jeho význam
Samo slovo pôst určite vyvoláva v každom človeku isté všeobecné, ale aj individuálne dojmy. Z tých všeobecných je azda najčastejší ten, ktorý nám pripomína dobrovoľné zriekanie sa jedla. Ľudsky je to pohľad logický, ale dosť povrchný. Určité prehĺbenie pre tento pohľad poskytuje skutočnosť, že pôst ako zdržiavanie sa jedla je v prírode bežným prostriedkom na očistenie živého organizmu a na jeho uzdravenie.
Ešte hlbší význam pôstu ponúka náboženský pohľad, ktorý poukazuje na úžitok telesného pôstu pre duchovný život. Prísne ovládanie telesných potrieb pomáha duchovnej stránke človeka nielen víťaziť nad pokušeniami k zlému, no otvára aj nové horizonty možností, ktoré v bežnom živote nepozná. Pôst je zameraný na nejaké budúce dobro, blízke či vzdialené, ktoré chceme dosiahnuť. Je pomocným prostriedkom a prípravou.
Sám Ježiš Kristus sa pred svojím verejným pôsobením štyridsať dní postil na púšti neďaleko mesta Jericha. Obstál v trojitej skúške pokušenia a dokázal, že duch zakotvený v Bohu môže víťaziť nad telom, svetom i zlým duchom.
No pôst nie je iba zriekaním sa jedla. Okrem pôstu od hmotných dobier sa nám ponúka ešte oveľa širšia paleta možností v duchovnej oblasti. V Starom zákone nachádzame stať, v ktorej Boh po svojom prorokovi Izaiášovi odkazuje svojmu ľudu, aký pôst sa mu páči a aký nie.
Slovo zriekanie sa spájané s pôstom asi nepôsobí veľmi príťažlivo. Ale ak si prečítame v Biblii o tom, aké účinky prináša dobre chápaný a prežívaný pôst, môžeme sa vo svojom postoji k tomuto mocnému duchovnému prostriedku posunúť o významný krok dopredu.
Po období Veľkého pôstu prichádza Veľká Noc - oslava zmŕtvychvstania Krista, nášho Vykupiteľa.
Pôst v Rímskokatolíckej cirkvi
V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.
V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“. Tento úkon zároveň vysvetľuje rozdiel medzi prísnym pôstom tento deň a prísnym pôstom na Veľký piatok. Prvý je pôstom pokánia za spáchané hriechy („zhrešil som, ani jesť nechcem, kým to nedám do poriadku“).
Pôstne obdobie sa v rímskokatolíckej cirkvi (teda v západnom obrade) začína Popolcovou stredou a končí sa Veľkým piatkom.
Záväzky v pôstnom období:
- zdržiavať sa mäsitých pokrmov (je záväzný od 14. roku veku),
- je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť (záväzný od 18. roku veku do začatia 60. roku veku).
Vážne chorí, diabetici alebo tehotné ženy tento pôst z dôvodu zdravotných obmedzení nemusia zachovávať, čiže chorí môžu jesť viackrát za deň bez obmedzenia.
Každý piatok v roku - na pamiatku smrti Pána Ježiša - je „dňom pokánia“. Rímskokatolíci na Slovensku si v piatky roka (okrem Veľkého piatku) môžu sami vybrať, aký skutok kajúcnosti vykonajú.
Na Popolcovú stredu a Veľký piatok musíme držať prísny pôst.
Záver
Štyridsiatka má biblický význam, je to doba, potrebná na hlbokú vnútornú premenu. Má aj psycho-somatické súvislosti. Mojžiš bol štyridsať dní na hore Sinaj, izraelský národ putoval štyridsať rokov púšťou, aj Ježiš sa postil štyridsať dní, známe exercície svätého Ignáca tiež trvajú štyridsať dní.
Nech je toto pôstne obdobie pre nás všetkých časom hlbokého zamyslenia, pokánia a duchovnej obnovy.