Hrad Ľubovňa v Starej Ľubovni sa historicky po prvý krát zobrazil na poštovej známke vydanej Slovenskou poštou a.s. dňa 8. novembra 2012.
Hrad Ľubovňa
Vznik poštovej známky
Pri príležitosti vydania novej poštovej známky pripravilo mesto Stará Ľubovňa aj výstavu známkovej tvorby venovanú historickému regiónu Spiš v tvorbe Martina Činovského a Františka Horniaka.
Výstava sa koná v Provinčnom dome v Starej Ľubovni, čo má opäť svoju symboliku, keďže odtiaľ boli spravované zálohované spišské mestá. Iniciátorom vydania príležitostnej poštovej známky je kežmarský filatelista Andrej Janovský.
„Príležitostná poštová známka je urobená náročnou technikou oceľotlače z plochých platní,“ uviedol vedúci Poštovej filatelistickej služby Slovenskej pošty Martin Vančo. Autorom známky je jeden z najvýznamnejších slovenských tvorcov poštových známok Martin Činovský spolu s rytcom Františkom Horniakom. Priamo na hrade Ľubovňa pošta Stará Ľubovňa používala aj príležitostnú poštovú pečiatku.
Názov emisie je podľa Vanča neštandardný, čo však súvisí s tým, že známka má pripomenúť viacero udalostí. Presne v deň vydania, pred 600 rokmi, sa začal tzv. Spišský záloh 13 spišských miest poľskému kráľovi. Záloh sa skončil 10. novembra 1772, takže je to 240 rokov, čo sa Spišský záloh skončil. Na Ľubovnianskom hrade bolo sídlo starostu zálohovaného územia, takže Ľubovniansky hrad je aj akýmsi symbolom celého Spišského zálohu v rokoch 1412 až 1772.
Pre Ľubovnianske múzeum je deň vydania známky výnimočný aj tým, že riaditeľ Dalibor Mikulík prevzal ocenenie Kultúrna pamiatka roka za obnovu hradu Ľubovňa, osobitne za rekonštrukciu renesančného paláca.
Spišský záloh (1412 - 1772)
Termínom „Spišský záloh" sa označuje historické obdobie charakteristické pre časť Spiša v rokoch 1412 - 1772. Samotnému zálohu predchádzalo mierové stretnutie kráľov. Na hrade Ľubovňa sa v marci roku 1412 stretli uhorský kráľ Žigmund Luxemburský a poľský kráľ Vladislav Jagelonský.
Mapa Spišského zálohu
Predmetom stretnutia bolo uzatvorenie mieru medzi oboma krajinami a hlavne pôžička vo výške 37 000 kôp českých grošov, ktoré si Žigmund požičial od Vladislava. Ako záloha malo slúžiť odovzdanie časti územia Spiša pod poľskú správu. Zálohovú listinu vystavil 8. novembra 1412 v Záhrebe uhorský kráľ Žigmund Luxemburský, zálohované územie prešlo späť pod uhorskú správu v roku 1772. Záloh trval neuveriteľných 360 rokov.
Jeho súčasťou sa stalo 16 spišských miest, dva hrady - Ľubovňa a Podolínec, ako aj viacero dedín z Ľubovnianskej provincie. Zálohované územie zostalo súčasťou Uhorska, no správu nad ním vykonávali z poverenia poľského kráľa poľskí starostovia, ktorých sídlom bol Ľubovniansky hrad. Dane a rôzne dávky zo zálohovaných miest a dedín boli odvádzané Poľsku.
Privilégiá získavali spišské mestá od panovníkov oboch krajín (Uhorska i Poľska), čím získali oveľa výhodnejšie podmienky pre hospodársky rozvoj ako iné spišské mestá, najmä z hľadiska obchodovania s Poľskom. O ich niekdajšom vývoji v súčasnosti svedčí množstvo vzácnych architektonických pamiatok. Z obdobia zálohu sú to predovšetkým spišské renesančné zvonice, ale aj Mariánske stĺpy.
Hrad Ľubovňa
Hrad Ľubovňa bol postavený na konci 13. storočia. V rokoch 1412 - 1772 bol centrom správy tzv. Spišského zálohu, ktorý si tento rok pripomína. Počas trvania zálohu boli na hrade Ľubovňa ukryté poľské korunovačné klenoty, ktorých repliky môžu návštevníci obdivovať i dnes.
Do dejín hradu sa zapísal aj Móric Beňovský, ktorý bol väzňom v hlavnej hradnej veži. Útekom z hradu Ľubovňa sa začala jeho dobrodružná cesta. Poslednou súkromnou majiteľkou hradu bola španielska princezná Isabela de Bourbon Zamoyská.
Slávnostná inaugurácia poštovej známky sa konala 8.11.2012 o 12,00 hod. v renesančnom paláci hradu Ľubovňa. Poštovú známku, pečiatku prvého dňa a pamätný list bolo možné získať na hrade Ľubovňa v dočasnej poštovej priehradke v čase od 12,00 - 14,00 hod. a následne na Pošte v Starej Ľubovni.
Filatelistické produkty s prezidentmi Slovenska
Na pamätné filatelistické produkty vydané k známke našej hlavy štátu sa zberatelia doslova vrhli a vykúpili ich v priebehu jediného mesiaca.
Výplatná poštová známka prezidenta Andreja Kisku v hodnote 0,45 eur, vydaná v piatok 13. júna 2014, sa od inaugurácie na pošte rýchlo míňa. Jej spotreba je podľa hovorkyne Slovenskej pošty Stanislavy Pondelkovej okolo 1,3 milióna kusov mesačne a v januári 2015 plánuje pošta objednať dotlač, aby pokryla dopyt až do vydania príležitostnej poštovej známky k Veľkej noci.
Podľa slov Stanislavy Pondelkovej boli exprezidentovi Ivanovi Gašparovičovi vzhľadom na dve volebné obdobia vydané štyri druhy poštových známok.
Výplatná poštová známka prezidenta Gašparoviča v nominálnej hodnote 8 Sk bola vydaná v roku 2005 v náklade 5 miliónov kusov. Druhá výplatná známka bola vydaná v roku 2010 v nominálnej hodnote 0,40 eur v počte 2 miliónov kusov. Príležitostná známka bola vydaná v roku 2004 a vytlačená v počte 2 miliónov kusov.
Poštová známka prvého slovenského exprezidenta Michala Kováča bola vydaná 2. 3. 1993 a vytlačená v počte 60,1 miliónov kusov a známka Rudolfa Schustera bola v predaji od 15. 6.
Regionálny pohľad na tvorbu poštovo-historickej zbierky
Článok renomovaného zberateľa a autora vynikajúcich súťažných exponátov venovaný regionálnemu pohľadu na tvorbu poštovo-historickej zbierky, resp. výstavného exponátu na príklade Spiša v pomerne veľmi zaujímavom období rokov 1938 - 1948, bohatom na mnohé historické udalosti.
Na rozdiel od teritoriálnych, či námetových exponátov sa s regionálne zameranými exponátmi na filatelistických výstavách stretávame len v obmedzenej miere. Vhodný výber časového úseku vývoja daného regiónu je jedným z hlavných predpokladov budovania zbierky a neskôr vytvorenia filatelistického exponátu.
Pri tvorbe poštovo-historického exponátu je rovnako dôležité získanie informácií o poštových materiáloch viažucich sa k danému regiónu, ako aj získanie hlbokých znalostí o území a jeho samotnej histórii. Na získanie odborných vedomostí potrebuje zberateľ zmapovať existujúce zdroje informácií a využívať ich na štúdium.
V prvopočiatkoch zbierania postačia základné informácie populárneho charakteru, ale postupne je potrebné študovať odborné publikácie, časopisy a využívať ďalšie zdroje (webové stránky a pod.), aby zberateľ získal hlbšie vedomosti o prezentovanom regióne a jeho histórii, aj keď ich vždy nebude mať možnosť uplatniť ich v svojom exponáte v plnom rozsahu.
V exponáte môžeme rozvíjať okrem všeobecnejších tém týkajúcich sa väčšieho územného celku (Československo, Slovensko) i témy dotýkajúce sa len jednej alebo niekoľkých jeho malých častí - regiónov.
V našom prípade dokumentujeme jednak všeobecné udalosti - mobilizácia v roku 1938, Homolov puč, vznik samostatnej Slovenskej republiky, úprava pečiatok I. typu, zmeny vlakových kurzov, činnosť poštovní, kontrola zásielok, zásielky poľnej pošty z východného frontu, perzekúcia Židov, obdobie SNP, obnova československej poštovej správy po prechode frontu, ako aj udalosti osobitne sa týkajúce len regiónu Spiša, prípadne i niektorých poniektorých ďalších regiónov - strata územia po Viedenskej arbitráži, útok slovenskej armády na Poľsko, zábor obcí pričlenených predtým k Poľsku, či zavádzanie dvojjazyčných podacích nálepiek.
Mobilizácia v roku 1938
Pripojenie Rakúska k Nemecku, stupňovanie požiadavok sudetských Nemcov, sústreďovanie nemeckých vojsk na hraniciach a demonštrácie za obranu republiky viedli k demisii vlády Milana Hodžu 22. septembra 1938. V nasledujúci deň vyhlásila vláda generála Jana Syrového o 22,00 hod. všeobecnú mobilizáciu. K vojenským útvarom bolo povolaných 1 250 000 mužov.
Osem dní po vyhlásení mobilizácie začala fungovať poľná pošta. Na Spiši bola zriadená poľná pošta 11 v Margecanoch (1. 10.- 6. 12.) a poľná pošta 57 v Poprade (1. 10.- 15. 11.). Súčasne v Poprade pracovala triediareň poľnej pošty 4, ktorá triedila aj zásielky od poľných pôšt dislokovaných na východnom Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Zásielky boli kontrolované cenzúrou.
Po podpise Mníchovskej dohody a následnej Viedenskej arbitráži boli útvary postupne koncom novembra demobilizované a poľné pošty rušené. Demobilizácia bola ukončená 15. 12. 1938. Činnosť poľných pôšt môžeme filatelisticky dokladovať úradnými i súkromnými zásielkami.
Časté sú najmä lístky poľnej pošty, ale aj listy z civilných poštových úradov adresované na poľné pošty. Obr. 1: Lístok poľnej pošty odoslaný príslušníkom I. odd. delostreleckého pluku 111 4. novembra 1938 prostredníctvom poľnej pošty 46 s krycím menom RÁZUS do Košíc, odkiaľ bol 17. 11. 1938 vrátený.
Pomocná dvojriadková gumová pečiatka „OBSAZENÉ ÚZEMÍ / TERRITOIRE OCCUPÉ“. TPP č.4 lístok 18. 11. (Malacky, Vranov nad Topľou), PP 47 (Vráble, Topoľčany), PP 51 (Levice, Mestečko pri Leopoldove, Trnava), PP 58 (Leopoldov), PP 59 (Kremnica) a triediareň poľnej pošty 3 vo Vrútkach.
Viedenská arbitráž
Mníchovský diktát, po ktorom Nemecko okupovalo 10. 10. 1938 Petržalku a Devín, sa ešte Spiša priamo nedotkol. Ináč však tomu bolo po Viedenskej arbitráži, keď Maďarsko zabralo značnú časť južného Slovenska a južná časť Spiša sa stala súčasťou štátnej hranice okypteného Československa. Slovensko prišlo o 10 307 km2 územia s 279 obcami a 854 217 obyvateľmi.
Zábormi na Orave a Spiši si svoj kus zo Slovenska odtrhlo aj Poľsko, ktoré 27. 11. 1938 obsadilo časť územia Kysúc, Oravy a Spiša, čím Slovensko prišlo o 226 km˛ územia s 4 280 obyvateľmi. Na Spiši bola Poľskom anektovaná oblasť Javoriny v Tatrách a obce Lesnica a Medzibrodie v Pieninách. Poľská pošta okamžite prevzala poštové úrady na zabranom území a zásielky označovala vlastnými dennými pečiatkami a propagačnými kašetmi.
Obr. 2: Náhly list odoslaný 7. 11. 1938 z Prahy do Košíc bol 15. 11. 1938 zadržaný v Spišskej Novej Vsi a presmerovaný do Prešova. Napokon bol predsa doručený na zabrané územie v Košiciach 20. 11. 1938.
Obr. 3: Nedostatočne vyplatený list odoslaný z Javoriny 27. 11. 1938 do Krakovskej Belej v deň obsadenia poľskou armádou. Vyplatený známkou 5 gr. (Mi č. 315) a 10 gr. známkou (Mi č. 332). Podacia pečiatka „JAWORZYNA SPISKA“ chybne vyrytá, správne malo byť JAWORZYNA SPISZKA. Poplatok za list 1. hmotnostnéhop stupňa mal byť 25 gr. Zaťažené doplatným 20 gr. známkou (Mi č. 86). Pečiatka pošty BIALA KRAKOWSKA 1 s dátumom 29. 11. 1938.
Homolov puč
Česko-slovenská vláda v zúfalej snahe zachovať celistvosť zvyšku Československa sa rozhodla zakročiť voči radikálnym politickým silám na Slovensku a rozhodla sa riešiť situáciu vojensky. Veliteľ VII. zboru v Banskej Bystrici, divízny generál Bedřich Homola vyhlásil v noci z 8. na 9. marca 1939 na Slovensku stanné právo. Bola zavedená kontrola zásielok. Prezident Emil Hácha odvolal 10.
Doložiť túto situáciu je pre veľmi krátke obdobie trvania takmer nemožné. Napriek tomu sú známe dve celistvosti kontrolované v tomto období cenzúrou.
Obr. 4: Náhly list zaslaný doporučene 9. 3. 1939 z Budapešti do Spišskej Novej Vsi, kde bol kontrolovaný cenzorom o čom svedčí gumová riadková pečiatka „CENZUROVANÉ“ s podpisom cenzora. Obálka uzavretá lepidlom a opečiatkovaná dennou pečiatkou pošty s dátumom 11. 3. 1939. Vyplatené 162 f (32 f list 1. hmotnostného stupňa + 50 f doporučenostný a 80 f expresný príplatok). Jedna známka 50 f (Mi č.
Vznik Slovenskej republiky
Slovenská republika vznikla 14. marca 1939 odtrhnutím autonómnej slovenskej krajiny od okypteného Československa rozhodnutím autonómneho snemu. Vytvorenie samostatného slovenského štátu môžeme filatelisticky doložiť okrem zásielok so známkami a celinami nového štátneho útvaru aj úpravou československých pečiatok I. typu odstránením písmena „Č“, alebo všetkých troch písmen „Č.S.P.“ z dolnej časti medzikružia.
V niektorých prípadoch nebola bodka, resp. bodky odstránené, v iných boli písmená „Č“ a „P“ odstránené a písmeno „S“ prepilované na ozdobu (KROMPACHY ŽELEZIAREŇ). V Starom Smokovci bolo z pečiatky s rozlišovacím písmenom „c“ najskôr v júli 1939 odstránené písmeno „Č“ a neskôr v roku 1940 i písmená „S.P.“.
Rozpad Československa dokumentuje od 1. 4. 1939 tiež zmena poštových taríf, keď pre zásielky do Čiech a Moravy platí sadzba pre blízku cudzinu. Strata území si vynútila aj reorganizáciu činnosti vlakových pôšt. Bolo zavedené dvojmiestne číslovanie vlakových kurzov. Nové pečiatky s priemerom 30 mm sa objavujú od apríla 1940, dovtedy sú používané pečiatky prevzaté od československej poštovej správy.
Cez Spiš prechádzali vlakové poštové spoje č. 1 Bratislava - Prešov, č. 2 Bratislava - Spišská Nová Ves, č. 16 Prešov - Žilina, č. 37 Zvolen - Margecany, č. 46 Prešov - Žilina, č. 61 Poprad - Podolínec a č. 62 Poprad - Podolínec. Zásielky prepravované na lokálnych tratiach úhrnnou prepravou železničnou používali naďalej pečiatky prevzaté od československej poštovej správy. Zo Spiša sú doložené doklady s pečiatkami ŠTRBSKÉ PLESO - POPRAD a TATR.
Obr. 5: Poštový lístok CDV 8 prepravený 15. 6.
Poštovne na Spiši
Slovenská pošta od československej poštovej správy prevzala na Spiši 15 poštovní, ktoré používali gumovú pečiatku s rámčekom, okrem troch, ktoré mali kovovú pečiatku s dátumovou vložkou - Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Vyšné Hágy a Vyšné Ružbachy. Otvorené boli nové poštovne Gánovce (16. 10. 1943), Harichovce (1. 11. 1942), Hnilec (1. 8. 1943), Nová Ľubovňa (1. 5. 1942) a na pričlenenom území Vyšné Lapše (1. 1.
Niektoré slovenské pošty používali na znehodnocovanie známok aj pečiatkovacie stroje s propagačným textom.
Obr. 6: Pohľadnicu odoslanú 23. 12.
Obr. 7: Pohľadnica odoslaná 12. 6.
Výplatný stroj typu Francotyp pred 14. marcom 1939 používala na Spiši len drevospracujúca firma I. PH. Glesinger. Dohliadacím poštovým úradom bola pošta POPRAD 2. Použitie tohto výplatného stroja je známe aj po vzniku Slovenského štátu v roku 1939. Úradovňa Robotníckej sociálnej poisťovne v Spišskej Novej Vsi používala výplatný stroj už od roku 1941. Od roku 1942 používala výplatný stroj ďalšia drevospracujúca firma C. A. Scholtz Matejovce a závod na výrobu textilných vlákien vo Svite. Použitie výplatného stroja úradovňou Robotníckej sociálnej poisťovne v Kežmarku je známe až z roku 1944. Tieto výplatné stroje boli používané aj po obnove československej poštovej správy.
Obr. 8: Korešpondenčný lístok odoslaný 4. 5.
Československá pošta od roku 1937 používala osobitné autobusy, ktoré slúžili pri rôznych podujatiach ako autopošta. Jeden z nich, pridelený Riaditeľstvu pôšt a telegrafov v Bratislave, po vzniku Slovenskej republiky využívala slovenská pošta počas zájazdov na náboženské slávnosti a športové podujatia po celom Slovensku.
Z územia Spiša sú však známe len dva podujatia, na ktorých boli použité pečiatky autopošty. V dňoch 1. - 2. júla 1939 bola používaná pečiatka počas tradičnej Levočskej púte na Mariánsku horu. Zájazd autopošty na Levočskú púť sa zopakoval 1. - 2. júla 1940. Okrem toho bola autopošta aj 6.
Obr. 9: Pohľadnica odoslaná 5. 8.
Útok na Poľsko
Na západnom Slovensku je možné filatelisticky dokumentovať existenciu „ochrannej zóny“ (Schutzzone) obsadenej a spravovanej Nemeckom. Nemecko využilo strategickú polohu Slovenska a po dohode so slovenskom vládou pripravilo útok na Poľsko aj z jeho územia. Veliteľom poľsko-slovenskej pohraničnej oblasti bol 23. 8. 1939 menovaný plk. Malár.
Nasledujúci deň boli všetky jednotky uvedené do stavu vojnovej pohotovosti a začali presun na sever. Strážnu službu na maďarských hraniciach prevzali členovia Hlinkovej gardy. V dňoch 26. až 30. augusta bolo mobilizovaných 51 306 mužov ôsmich ročníkov zálohy. V Spišskej Novej Vsi bolo zriadené vrchné veliteľstvo slovenskej poľnej armády.
Jej úlohou bolo kryť pravé krídlo nemeckej 14. armády generála von Lista, útočiacej na Poľsko cez Kysuce a Oravu, a zabrániť preniknutiu poľských jednotiek na Slovensko. 1. divízia JÁNOŠÍK (veliteľ plk.
Obr. 10: Pohľadnica odoslaná 1. 8.
2. divízia ŠKULTÉTY (veliteľ gen. 3. divízia RÁZUS (veliteľ plk. Na obranu južných hraníc Poľska bola vyslaná armádna skupina KARPATY, ktorá pozostávala z veľkej časti z peších útvarov 5. a 10. zboru, bez obrnených jednotiek a mala len veľmi málo delostrelectva.
Bez vypovedania vojny začala slovenská pechota útočiť 1. 9. 1939 o 05.00 hod. a bez odporu obsadila pôvodné slovenské dediny Javorina a Podspády. 1. divízia obsadila Zakopané a postúpila do hĺbky 30 km v smere na Nowy Targ, pričom do 5. septembra obsadila celé územie zabrané Poľskom v roku 1920. 3. divízia s nemeckým XVIII. horským zborom zaútočila v smere Jaslo - Krosno - Sanok. Po bojoch s poľskými jednotkami mestá Krosno a Sanok dobyla 15. septembra.
Od 17. septembra do 1. októbra 1939 boli jednotky postupne demobilizované a tým poľské ťaženie skončilo. Jednotky armády sa zúčastnili veľkej prehliadky v Zakopanom a slovenským a nemeckým vojakom boli v Poprade, Spišskej Novej Vsi a ďalších slovenských mestách udelené slovenské vyznamenania. Nemecko súhlasilo s prinavrátením inkorporovaného územia Oravy a Spiša, čo potvrdilo 21. 11. 1939 medzištátnou zmluvou. Tieto udalosti môžeme filatelisticky dokumentovať zásielkami poľnej pošty odoslanými počas poľského ťaženia a zásielkami z pričleneného územia.
Obr. 11: Náhly list zaslaný 8. 10. 1940 doporučene z Fridmanu do Levoče. Zásielky od útvarov 1. divízie prepravovala poľná pošta 12, 2. divízii bola pridelená poľná pošta 8 a 3. divízii poľná pošta 41. Veliteľstvo poľnej armády (Bernolák) malo k dispozícii poľnú poštu 16. Pridelenie poľnej pošty 27 nie je zatiaľ upresnené, pravdepodobne to bola rýchla skupina Kalinčiak pôsobiaca na východnom Slovensku. Tieto poľné pošty používali poštové pečiatky československej armády používané počas mobilizácie v roku 1938.
Slovenská poštová správa prevzala pošty na Spiši vo Fridmane, Jurgove a Nedeci, na Orave pošty Dolnej Lipnici, Hornej Zubrici, Jablonke a Podvlku. Poštám boli pridelené provizórne gumové kruhové pečiatky bez dátumu, ktoré boli v roku 1940 nahradené kovovými pečiatkami II.
Devízová kontrola
Na ochranu hospodárskych záujmov Slovenska boli uskutočnené opatrenia na zabránenie vývozu slovenskej meny zavedením devízovej kontroly. Jej výkon upravovali Prevádzacie pokyny pre poštové úrady k vládnemu nariadeniu zo dňa 17. 5. 1939 č. 102 Sl.z. o doplnení devízových predpisov (uverejnené pod č. 96 v Úradných zprávach Ministerstva dopravy a verejných prác č. 21/39 z 24. 6. 1939). Zásielky do cudziny museli byť predložené otvorené na kontrolu pri poštovej priehradke.
Poštový úradník mal kontrolu potvrdiť poznámkou „preskúmané“, svojím podpisom a odtlačkom dennej pečiatky. Zalepené listové zásielky boli úradne otvorené a po kontrole uzavreté buď obyčajnou lepiacou páskou a opečiatkované riadkovou pečiatkou „Devízová kontrola“, alebo zalepené trojjazyčnou zúbkovanou nálepkou rozmeru 43 x 26 mm s textom „Úradne otvorené / pri devízovej kontrole“ v slovenčine, nemčine a francúzštine. všetkých zásielok do cudziny.
Obr. 12: Doporučený list podaný na prepravu dňa 28. 5. 1940 v Starej Ľubovni do Maďarskom zabraných Levíc. Vrátený späť devízovou kontrolu s rukopisnou poznámkou: “Zpäť neprípustné!“ Vzadu prelepené dojjazyčnou slovensko-francúzskou nálepkou „Úradne otvorené devízovou kontrolou. Ouvert d´officepour le contrôle des Devises.“ rozmeru 103 x 40 mm. Modrá pečiatka „Devízová kontrola“ rozmeru 80 x 10 mm a rukopisná skratka „Záv.“ (závadné) modrou ceruzou.
Nemecké osídlenie
Na pozvanie uhorských kráľov prichádzajú nemeckí baníci a remeselníci už od 12. storočia. Usádzali sa predovšetkým v oblastiach bohatých na nerastné suroviny a vďaka mnohým výsadám sa ich enklávy úspešne rozvíjali. Najhustejšie nemecké osídlenie na Spiši bolo v oblasti Kežmarku, Levoče a Podolínca, ako aj v doline Hnilca.
Medzištátna nemecko - slovenská zmluva im aj v období 2. svetovej vojny zaručovala nadštandardné výhody oproti iným menšinám žijúcim na Slovensku. názvy. Prejavilo sa to aj v poštovom styku, keď v roku 1942 sa začali na poštách používať dvojjazyčné podacie nálepky. V Gelnici, Podolínci, Smolníckej Hute, Spišskej Belej a Vondrišli to boli doporučenostné nálepky, z Kežmarku je známe použitie dvojjazyčných nálepiek na balíkových sprievodkách.
Nemecké osídlenie môžeme dokumentovať aj poštovými zásielkami vrátenými s poznámkou: „adresát t. č.
Obr. 13a: Doporučený list odoslaný 21. 6. 1944 z Gelnice do Bratislavy.