Pôst, obdobie striedmosti a odriekania, má v rôznych kultúrach a náboženstvách hlboké korene. Okrem duchovného rozmeru môže byť pôst prospešný aj pre naše telo, umožňujúc mu odpočinok od neustáleho trávenia. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty pôstu, jeho históriu, benefity a praktické recepty na rýchle a chutné jedlá, ktoré si môžete pripraviť počas tohto obdobia.
Pôst: Tradícia s Rôznymi Významami
Pôst môže mať rôzny význam, od náboženského až po zdravotný. Využíva sa napríklad v predveľkonočnom alebo predvianočnom období na odľahčenie tela pred sviatkami. Okrem náboženskej tradície a ľudových zvykov si môžeme nastaviť riadený pôst na relaxáciu, očistu od prejedania, po liečbe antibiotikami, na schudnutie alebo na vyliečenie telesných neduhov. Pôst má aj duchovnú rovinu, v histórii sa postili "hriešnici", hladovku držali protestujúci a mystici vydržali bez jedla dlho.
Trochu z histórie pôstu
Pôst je obdobie, keď doprajeme nášmu telu odpočinok od trávenia jedla a nápojov. Aj pôst v náboženskom kontexte môžeme využiť na striedmosť. Náboženstvá väčšinou nadväzovali na prirodzený kolobeh prírody, zvyky ľudí z hôr, lesov a jednoduchých obydlí. Logicky sa postilo koncom zimy, keď dochádzali skladovateľné zásoby. V pivniciach zostávalo obilie, semená tekvice, slnečnice, ľanu a konope, sušené plody ako lesné bobule (hloh, brusnice, kľukva, šípky a trnky), byliny, rastliny, kôra stromov, huby zemné i stromové.
V záhradách sa pestovali tekvica, kapusta, špenát, bôb, fazule, hrach, cícer, šošovica, repa, cibuľa a cesnak. Používali sa mak, slnečnica, ľan a konope, a samozrejme bylinky. Neskôr prišli s objavmi a nájazdmi dobyvateľov nové plodiny, ktoré sú pre nás už samozrejmosťou - pohánka, zemiaky, kukurica. Ako ľuďom dochádzali potraviny, prirodzene sa uskromňovali, aby vydržali do prvej úrody či lesného zberu koncom jari. Zvyčajne sa v pôste nejedlo mäso, nič mastné, pochádzajúce z cicavcov či vtáctva. Deťom boli povolené ryby, tie mohli jesť aj tehotné a starší. Ak sa našli raky, potočné ustrice či slimáky, mohli sa zjesť. Lokalita nášho územia ponúkala možnosti, ktoré dnes už nevyužívame. V zimnom období sa začína obdobie pôstu Popolcovou stredou a končí sa po 40 dňoch Veľkou nocou.
Ako Jesť Počas Pôstu?
Ak sa rozhodneme držať pôst, je dobré dať si cieľ, dôvod, prečo ho chceme dodržať, a nastaviť si dĺžku trvania.
#1: Jednodňový Opakovaný Pôst
Dôvodom je očista a úľava tráveniu. Toto obmedzenie môže byť úplné, 24 hodín vydržíte s vodou alebo s bylinným čajom, napríklad žihľavovým. Ak sa na takýto pôst necítite, môžete stravu obmedziť na zeleninové šťavy. Výborná je zo stonkového zeleru, špenátu s ume octom alebo citrónom. Hydratácia je dôležitá, pite pravidelne, a ak vám začne byť zima, skúste čaj alebo pridajte pohyb.
Takáto očista by mohla byť sprevádzaná duševnou aktivitou, ako je vzdelávanie, príjemnou a nenáročnou prechádzkou, starostlivosťou o telo - doprajte si voňavý bylinkový kúpeľ, pedikúru, masku na tvár a vlasy. Možno byť celý deň osamote, vypnúť telefón a zabudnúť na internet. Takýto krátky pôst je výborné sprevádzať meditáciou a uvoľnením mysle od bežných starostí.
Jednodňový pôst sa dá opakovať každý týždeň alebo si ho nastaviť v iných pravidelných intervaloch. Sami odpozorujete, aké signály vám vaše telo vysiela. Pôst sa dá nastaviť aj na 24 hodín, prestanete jesť o 19.00 a ďalšie jedlo si doprajete o 18.00 na druhý deň. Medzitým spíte, čas bez jedla vám nepríde taký dlhý. Posledné aj prvé jedlo by mohla byť ryža, cestoviny, polievka alebo niečo teplé, no nie mäso, mlieko ani studená surová zelenina.
#2: Dlhý Pôst - Obmedzenie Mäsa a Živočíšnych Tukov
V obchodoch je veľká ponuka, a tak zostať aspoň 40 dní bez mäsa nikomu neuškodí. Ako pri každej diéte (myslím tým nastavenie inej stravy ako bežnej) je dôležité dbať na vyvážené pomery. Možno sa poradiť s výživovým poradcom a spolu zostaviť jedálniček.
Aký bol pôst za čias starého otca? Jedli sa prevažne zemiaky, kyslá kapusta, cesnak, cibuľa. Obilné a bezlepkové kaše sladené melasou či medom. Tradičné jedlá boli lokše, zemiakové placky, špenát s vajíčkom a zemiaky, zemiaky v šupke, posolené, s kyslým mliekom - pripravovaným doma. Dôležitou súčasťou boli múčne jedlá ako cestoviny, chlieb, ochucovaný zemiakmi, bylinami, pečený z rôznych druhov zŕn a semien. Zo zvyškov múk sa vyrábali placky, a aby ich nejedli suché, potreli ich olejom zo slnečnice alebo maslom, ak bolo. Už v minulosti gazdiné poznali nakličovanie zŕn, jedol sa pôstny kalkýš. Spomienky na babičkine jedlá: zemiaková fučka, erteple.
Tipy na pôstny štandard
- Využívajte celé zrná, namočené a uvarené ako súčasť zeleninovej prílohy alebo kaše (napr. pohánka, pšenica).
- Obmieňajte strukoviny - hrachovú polievku, šošovicu (dnes dostanete v minimálne 4 druhoch), fazuľu, cícer, bôb, sóju.
- Kombinujte huby ako hliva, dubáky, šampiňóny, uchovec bazový a plamienka zimná.
- Nakličujte.
- Ak si doprajete v pôste ryby, dbajte na ich úpravu - losos na pare je ľahší/zdravší ako vyprážaný kapor.
- Vypestujte si sami výhonky rukoly, horčice, ďateliny, pažítky, postrihané sú výborné k nátierkam, do dipov a omáčok.
- Koreňová zelenina sa výborne kombinuje v šalátoch, polievkach, ale i pečená s orechmi, gaštanmi, cesnakom, cibuľou a bylinkami.
- Nezabúdajme na mak, orechy, semená a sušené plody.
- Pro- a prebiotiká nám doplnia bryndza, cesnak s tvarohom, ricottou.
- Stále je obdobie, keď vieme piť nechladené smoothie - kombinujeme banán s proteínmi hrachu, konope, vitamínmi, čerstvým špenátom, mangoldom, jablkami aj citrusmi, zázvorom, škoricou, kurkumou.
Výbornými zohrievačmi a liečiteľmi prezimených tiel aj posilňovačmi imunity sú čili, zázvor, klinček, škorica, kurkuma. Bylinky ako repík, harmanček, medovka, slez, šípky, trezalka, túžobník, baza, šalvia… Nejedzte a nepite studené jedlá, ráno začíname vlažnou vodou, a ak sa dá, aspoň pol hodiny po nej nejedzme a nepime. Raňajkujeme teplé (nie horúce) jedlá ako kaše sladené medom, obohatené olejom (sezam, rakytníkový, konopný, cédrový, perilový) a semienka so sušeným ovocím. Dopĺňame vitamíny C, A, B6, B12, D3 + K2, pangamín, magnézium, nezabúdajme na zinok a selén, draslík a vápnik, pridajte si chlorelovú kúru alebo zelený jačmeň. Snažíme sa začať s postupným otužovaním nôh (studená sprcha, prebehnutie po snehu) a následne zahriať usušením, naolejovaním zahrievajúcim olejom a hrubými ponožkami.
Ak máte doma trochu syra, pripravte chutný obed za 10 minút!
Recepty na Rýchle Pôstne Jedlá
Po hojných fašiangoch sa začína pôst a mnohí sa počas tohoto obdobia vyhýbajú mäsu. Tu je niekoľko receptov na rýchle a chutné jedlá, ktoré si môžete pripraviť:
1. Cesnačka
Staré mamy vedeli, že telu treba dodávať aj tekutiny a pripravovali z pár ingrediencií hotové pochúťky. Rýchlou dobrotou je napríklad cesnačka.
- Na masle vo veľkom hrnci opražte cibuľu, pridajte cesnak a minútu povarte. Vmiešajte múku a postupne prilievajte vývar.
- Znížte oheň a odokrytú polievku varte ešte 15 minút. Pridajte kajenské korenie.
2. Granadír
Granadír je jednoduché jedlo, napriek tomu ho pripravujeme rôzne.
- Zemiaky ošúpte a nakrájajte na menšie kocky. Cibuľu nasekajte nadrobno. Na panvici rozohrejte maslo, olivový olej a cibuľu a orestujte. Pridajte zemiaky, osoľte a okoreňte podľa chuti. Nezabudnite na mletú červenú papriku, bez ktorej by granadír nebol tým pravým. Miešajte, kým zemiaky trošku nezmäknú a neobalia sa koreniami a cibuľou.
- V inom hrnci si uvarte fliačky podľa návodu.
3. Krúpy s Cuketou
- V menšom hrnci zohrejte 700 ml vody s čajovou lyžičkou soli. Na hlbšej panvici zahrejte olivový olej a opečte na ňom cesnak a cibuľu dosklovita. Pridajte nastrúhanú cuketu, papriku a paradajky nakrájané na menšie kúsky, premiešajte a opekajte. Teraz pridajte prepláchnuté jačmenné krúpy (môžete ich hodinu predtým nechať napučať vo vode), premiešajte a podlejte vínom.
- Nakoniec krúpy zalejte paradajkovou šťavou a dochuťte bylinkami. Pridajte aj časť odloženej horúcej osolenej vody. Miešajte, kým sa voda nevpije do krúp. Dolejte aj zvyšok vody a stále miešajte na strednom plameni, kým nebudú krúpy uvarené.
4. Zemiaky na Sklovito s Cibuľou
- Pridáme hladkú múku.
- Na sporáku necháme zemiaky s múkou prevrieť, pritom miešame, aby zemiaky boli do sklovita.
- Nakrájame si cibuľu, čím viac, tým lepšie. Na masti, alebo oleji ju opražíme pekne do hneda a chrumkava.
5. Rýchla Pôstna Hŕstková Polievka
V našich jedlách často strukoviny absentujú, hoci sú nesmierne zdravé a poskytujú telu bohaté množstvo ľahko stráviteľných živín a vlákniny. Táto rýchla pôstna hŕstková polievka, s pečivom či bez, rýchlo zasýti celú rodinu. Navyše, nakoľko sa jedná o jedlo z jedného hrnca, nezostane vám po jej príprave v kuchyni ani veľa neporiadku. Toto jedlo je nielen výborné, ale zároveň pôstne, ideálne pre tých, ktorí sa rozhodli počas 40 dní obmedziť svoju stravu a odľahčiť jedálniček.
6. Cviklovo-Zemiakový Šalát
Cviklovo-zemiakový šalát si môžete pripraviť ako prílohu k rybe, no v období pôstu vám poslúži aj ako výživný obed či večera. Pre ešte odľahčenejšiu verziu môžete majonézu v recepte nahradiť kyslou smotanou alebo bielym jogurtom. Cviklovo-zemiakový šalát tak splní vaše pôstne stravovacie preferencie bez zbytočného kompromisu, čo sa týka chuti.
7. Lusková Polievka na Kyslo
Chutná a blesková, to je lusková polievka na kyslo pripravená z mladých bielych fazuľových strukov. Táto surovina je bohatá na rastlinné bielkoviny, zasýti a je skvelou pôstnou pochúťkou. Na jej prípravu pre celú rodinu vám navyše bude stačiť ani nie pol kila strukov, zemiaky, mlieko a ocot na dochutenie. Polievočka chutí výborne samotná, ale i s čerstvým pečivom. Môžete sa vyhnúť aj zahusteniu múkou a na hutnejšiu konzistenciu použiť postrúhaný zemiak.
8. Koláč z Kyslej Kapusty
Skúšali ste už niekedy upiecť koláč, v ktorom je hlavnou ingredienciou kapusta? Ak je odpoveďou nie, mali by ste to určite napraviť. Kyslá kapusta je obľúbeným sezónnym druhom zeleniny, ktorá sa tradične konzumuje v chladnejších mesiacoch. Menej tradičný je však už spôsob prípravy tohto receptu. Ku koláču z kapusty sa skvele hodí klobása, či slanina, no v pôstnom období vám poslúži aj ako príloha k hustým strukovinovým polievkam.
9. Kulajda s Hubami a Kôprom
Kulajda s hubami a kôprom je tradičná česká polievka tvorená zásmažkou, mliekom či smotanou, hubami a tradičnou pôstnou surovinou - zemiakmi. Dochutiť ju môžete kôprom, octom a cukrom.
Ďalšie inšpirácie na pôstne jedlá
Okrem vyššie uvedených receptov, môžete do svojho pôstneho jedálnička zaradiť aj:
- Zeleninová polievka: Polievka z mrazenej alebo čerstvej zeleniny je vždy dobrý nápad.
- Posúch: Voňavý posúch z kysnutého cesta perfektne zapadne do pôstneho jedálnička.
- Chutný brokolicový prívarok: Ružičky brokolice spolu so zemiakmi uvaríme do mäkka a zahustíme bešamelom z múky a smotany na varenie.
- Cícer a mrkva: Uvarený cícer, strúhaná mrkva a mozzarella vytvoria základ pre chutné cesto. Vytvarujeme placky a upečieme v rúre. Mňam!
- Pôstna polievka: Dobrá kyslá kapusta, zemiaky a sladká paprika splynú do fantastickej polievky. Táto polievočka je z tých babičkiných receptov.
- Domáce pečivo: Pečivo vôbec nie je nepriateľom ani v pôste ani v diéte. Najlepšie je nájsť si spoľahlivý recept a upiecť si čerstvý chlieb vždy, keď naň dostanete chuť.
- Šošovicová kaša: Hustá, výživná a chutná kaša z červenej šošovice, dochutená cesnakom.
- Zeleninové placky: Tekvicu postrúhame dochutíme majoránom a cesnakom. Na plech vystlaný papierom na pečenie tvarujeme placky a pečieme v rúre.
- Klasika z brokolice: Niet nad dobrú brokolicovú polievku.
- Slaný koláč z karfiolu: Výborný pečený, zeleninový koláč. Ružičky karfiolu, papriku a strúhané zemiaky spojíme vajíčkom a strúhaným syrom. Cesto zarovnáme na plech a upečieme chutný koláč. Nápaditý spôsob ako si pripraviť naozaj vynikajúce samostatné jedlo či prílohu z jednej z najzdravších zelenín.
Šošovicová kaša
Postup: Šošovicu preberieme, prepláchneme a namočíme v studenej vode aspoň na 2 hodiny. Vo väčšej nízkej rajnici rozpálime olej, pridáme najemno nakrájanú cibuľu a cesnak, na najmenšom ohni restujeme. Šošovicu precedíme a premyjeme, necháme odkvapkať, pridáme k základu a pražíme asi 10 minút. Miešame, aby zmes neprihorela a rovnomerne sa orestovala. Potom zalejeme asi 2,5 dl horúcej vody, pridáme koreniny a soľ, premiešame a dusíme pod pokrievkou 20-25 minút, občas skontrolujeme množstvo vody a premiešame. Odstavíme, vmiešame kyslú smotanu, podľa chuti dosolíme.
Pšeno s jablkami
Postup: Pšeno v menšom hrnci prelejeme vriacou vodou, premiešame, vodu zlejeme. Zopakujeme celkovo trikrát, predídeme tým horkej pachuti jedla. Prepláchnuté pšeno zalejeme 1,5-násobným objemom horúcej vody a varíme 5 minút. Odstavíme a pod pokrievkou necháme 15 minút dôjsť. Zatiaľ nakrájame na kocky jablká, predhrejeme rúru a vymastíme väčšiu okrúhlu nádobu z jenského skla alebo menší vysoký plech. Vysypeme strúhankou alebo kukuričnou krupicou.
Cícerová polievka
Postup: Cícer cez noc namočíme vo väčšej nádobe, keďže svoj objem takmer zdvojnásobí. Vodu zlejeme a varíme v čerstvej, s lyžičkou sódy bikarbóny domäkka asi 30 min. Na oleji opražíme nadrobno nakrájanú cibuľu, pridáme pokrájanú koreňovú zeleninu. Chvíľu restujeme, podlejeme horúcou vodou alebo zeleninovým vývarom a dusíme. K mäkkej zelenine pridáme polovicu vareného cíceru, kyslú smotanu a rozmixujeme. Ochutíme horčicou, citrónovou šťavou, cukrom a soľou.
Palacinky z pohánkovej múky
Postup: Do vody vsypeme múku, štipku soli, vajce a vymiešame cesto. Necháme postáť 30 minút. Na rozohriatej panvici pečieme palacinky, ide to aj bez oleja, oproti klasickým zo pšeničnej múky, sa tieto palacinky netrhajú. Kyslú smotanu zmiešame s bryndzou v pomere 1:1 a zmesou plníme palacinky.
Banánový koláč
Postup: Banány olúpeme, prekrojíme napoly a potom pozdĺžne. Štvrťky banánov uložíme rovnomerne po celej panvici s rozohriatym olejom, chvíľku pražíme. Z vajíčka, múky, mlieka a cukru vyšľaháme riedke cesto, ktorým zalejeme rozvoniavajúce banány. Prikryjeme a necháme piecť, kým povrch nestuhne. Otočíme a dopečieme z druhej strany.
V pôstnom období pred Veľkou nocou je ten pravý čas na prečistenie organizmu po zime a vyskúšanie jednoduchých jedál, ktoré prospejú vášmu zdraviu. Strukoviny sú bohaté na bielkoviny, pohánka pomáha pri problémoch s kŕčovými žilami. Ak použijete iné druhy múky ako klasickú pšeničnú, dodáte svojmu telu prospešné minerály a vitamíny.
Tradičné Pôstne Suroviny
V období pôstu pred Veľkou nocou sa konzumovali obilné či kukuričné kaše, jedlá zo strukovín, zeleniny, kyslej kapusty, pôstne polievky, múčne jedlá i ryby. Nevarilo sa na masti, ale na oleji (konopnom napríklad) a na masle. Hoci, múčne jedlá sú pôstne iba v kresťanskom zmysle, v dietetickom veľmi nie. Menej diétne boli aj kaše a husté omáčky. Nechýbali ani sladkosti.
V Požitaví sa piekol kalkýš - dobrota z pomletých naklíčených ražných a pšeničných zŕn pomiešaných s múkou. Príprava je dosť zložitá. Alebo gerheň - pečená kukuričná kaša, ktorá sa konzumovala pokrájaná na kúsky. Ďalšou dobrotou sú pučalky známe v Čechách - naklíčený hrach sa upražil na masle, osladil medom a okorenil škoricou, alebo sa posolený konzumoval ako dnešné čipsy.
Moja babička z Chanavy (okres Rimavská sobota) varievala zo suchej moržovanej kukurice sladkú dobrotu. Kukuricu dlho varila, kým nezmäkla, potom ju poliala maslom a posypala mletým makom. No a pečenú tekvicu ako sladkú dobrotu asi nemusím predstavovať.
Lokálne Suroviny
Aj bez mäsa - zo zemiakov, kapusty, strukovín, sušených hríbov, koreňovej zeleniny, mlieka, smotany, obilia a napríklad aj z kvásku sa dajú uvariť zaujímavé pokrmy. Všetky tieto suroviny sme mali počas tohto obdobia k dispozícii z domácej produkcie, sú teda vhodnou inšpiráciou ako variť v čase pôstu vo februári a v marci lokálne a sezónne.
V čase pôstu na stole takmer nikdy nechýbal prívarok. Často nahrádzal polievku a ako príloha slúžili zemiaky či chlieb. K tomu sa pridali varené či smažené vajcia. Prívarky sú dodnes jedným zo základov slovenskej kuchyne. Väčšina strukovín a doma dopestovanej zeleniny v nich dokáže nájsť svoje uplatnenie. K typickým zeleninovým prívarkom patria tekvicový, zemiakový, špenátový, uhorkový, cuketový či šalátový. Okrem toho hlavnú úlohu hrali prívarky zo strukovín - šošovicový, hrachový či fazuľový. Pochopiteľne, nesmel chýbať hubový z nasušených hríbov z leta.
Pred príchodom halušiek, ktorých pôvod možno vystopovať k valachom do Rumunska, boli skutočným slovenským národným jedlom slané aj sladké kaše. Pripravovali sa zemiakové, ovsené alebo múčne. Tradovalo sa, že jedenie kaše z prosa či šošovice prináša hojnosť peňazí.
K prívarkom, polievkam aj kašiam sa pochopiteľne zajedal chlieb, placky či cestoviny. Nezabudnite ani na pirohy - na slano či sladko. Sladkým jazýčkom vyhoveli múčne jedlá ako šúľance s makom či parené buchty.
Dochucovanie: Hoci pôstna strava nevyzerá veľmi pestro, naši predkovia sa dokázali vynájsť v dochucovaní tým, čo bolo poruke. Cesnak a cibuľa nesmeli chýbať ako základ jedál. Sušené hríby, slivky či jablká tiež pomohli k rozmanitosti chutí. K tomu sa v prírode začínali pred Veľkou nocou objavovať prvé bylinky. Pažítka, medvedí cesnak či žihľava dodali chuť aj toľko potrebné vitamíny. Keďže sa nepoužívala bravčová masť, varilo sa na slnečnicovom, konopnom či ľanovom oleji, alebo pretopenom masle.
Naši predkovia aj na veľké sviatky jedávali zvyčajne len to, čo sa doma urodilo. Boli to jednoduché, skromné jedlá, a predsa sa Vianoce pokladali za najkrajšie sviatky.
Možno to mnohých prekvapí, ale k pôstu patrili aj ikry s hriankami. Silvia však vysvetľuje, že to nebolo až také netradičné. "Dekrétom od pápeža bolo dané, že všetko, čo má studenú krv sa jesť môže.
V niektorých regiónoch bolo zakázané počas pôstu mlieko, ale alkohol bol povolený. "To mlieko bolo zakázané hlavne na východe nášho územia, tam kde boli pravoslávni občania, ktorí si nedovolili ani mliečne produkty, dokonca ani vajíčka sa niekde nesmeli jesť.
Pôstne Polievky
Ak si chcete predstaviť základ pôstnej kuchyne, stavte na sýte polievky. Obilninové, kapustové, hubové či cesnakové polievky sa jedli s krajcom chleba, čo poskytlo sýtosť i výživu. Silno zastúpené boli aj strukoviny. Hustá hrachová, fazuľová či bôbová polievka dodali dostatok zdravých bielkovín a k tomu aj množstvo vlákniny, vitamínov a minerálov.
Počas pôstu pred Veľkou nocou sa konzumovali obilné či kukuričné kaše, jedlá zo strukovín, zeleniny, kyslej kapusty, pôstne polievky, múčne jedlá i ryby. Nevarilo sa na masti, ale na oleji (konopnom napríklad) a na masle.
Medzi tradičné polievky patrí napríklad kyseľ či kyselica. Základom tejto kyslej obilninovej polievky je zákvas. Ten sa pripravuje vykvasením ovsenej múky. Podáva sa s varenými zemiakmi či fazuľou.
Typy pôstnych polievok:
- Zeleninové - číre aj mliečne, na sto spôsobov.
- Strukovinové - fazuľová, hrachová, šošovicová s koreňovou zeleninou, sladká aj so smotanou, či hrachová kaša.
- Polievka z kyslej kapusty bez mäsa - výborne chutí napríklad so sušenými hubami, zemiakmi, prípadne so sušenými slivkami.
- Obilné, chlebové či kváskové polievky.
Regionálne Rozdiely
Rozdiely v receptoch sú však také zjavné, že iný pokrm môže mať na tanieri už váš sused. „Dokonca sú už aj rodinné recepty kapustnice, ktoré sa tradujú po generáciách,“ vysvetlila etnologička Katarína Nádaská. Ako dodala, existujú však dva základné typy a to ako pôstne jedlo bez pridaného mäsa a mäsitý variant.
Podľa etnologičky je a aj v minulosti bolo v mnohých regiónoch zvykom variť toto jedlo aj na Silvestra. „Keďže už nebol pôst, obyčajne bola s údeným mäsom, klobáskou a inými dobrotami,“ dodala Nádaská. Na východnom Slovensku sa podávala kyslá obilninová polievka - kyseľ. Na Záhorí sa namiesto kapustnice podávala kyslá šošovicová polievka. Na Spiši zase kyslá hubová polievka. Na hornej Nitre mali mrvancovú polievku, ale aj koločanku. Do uvarenej fazule sa vmiešali (rozkolotili) varené zemiaky. V Cerovej bola obľúbená aj šusterica - fazuľa s kyslou kapustou. V okolí Medzeva sa jedla riča - varená fazuľa, zelenina, cesnak, krúpy a zemiaky. V južných oblastiach Slovenska sa zase varila rybacia polievka.
Recepty na Pôstne Polievky
Niekoľko tradičných receptov na pôstne polievky:
tags: #post #v #masopostnom #tyzdni