Pôst vo vlastnom zmysle slova je vždy zdržanie sa jedla, poprípade pitia. Pôstne obdobia nájdeme takmer vo všetkých kultúrach a náboženstvách. Postenie nie je zamerané len na zdržiavanie sa jedla, ale je spojené aj so zvnútornením sa, modlitbami, čítaním posvätných kníh a konaním dobročinnosti. Takýto pôst má nielen fyzický, ale najmä duchovný význam.
To, že sa v poslednej dobe kladie dôraz predovšetkým na jeho duchovný rozmer, často končí tým, že sa vlastne žiadny pôst nekoná. Striedmosť, či zdržanlivosť vo veciach, ktoré nás zotročujú (napríklad nemierne sledovanie televízie, počítačové hry, alkohol, alebo akýkoľvek druh závislosti) má veľký význam pre slobodu človeka. Takáto zdržanlivosť je vnímaná ako liečebný prostriedok duše i tela a cesta k vnútornému oslobodeniu.
Častokrát môžeme počuť, že je lepšie sa nepostiť a byť láskavý, než sa postiť a byť protivný ku všetkým okolo seba. Niečo na tom je. To, že sa postíme, nás neoslobodzuje od najväčšieho prikázania lásky, ba naopak. V päťdesiatej ôsmej kapitole Knihy proroka Izaiáša čítame, že pravý pôst nespočíva v tom, že sa človek navonok pokoruje, ale že je milosrdný k druhým a nezatvára srdce pred potrebnými.
„Len keď na čas odložím všetky svoje náhradné uspokojenie, spoznám o sebe pravdu a môžem so sebou niečo vážne robiť. Inak to zlé a nevedomé vo mne bude silnieť a raz v ďaleko väčšej miere vyjde na povrch. Je to práve pôst, ktorý nám pomáha odkryť to, čo nás zvnútra ohrozuje. Ale nielen to: ak je spojený s ozajstnou modlitbou, potom Božia milosť človeka skutočne premieňa a zjemňuje. Po niekoľkých dňoch takéhoto pôstu je aj tvár človeka zvláštne prežiarená a upokojená, a to je obraz nového pokoja v srdci,“ hovorí P.
„V pôste je veľmi dôležitá naša motivácia. Ježiš upozorňuje, že nemáme nič robiť len z ohľadu na uznanie od ľudí a pre vlastný prospech. Farizejovi v evanjeliu poslúžil pôst len k posilneniu jeho pýchy a namyslenosti, čo však nebola chyba pôstu, ale postoja. Správne sa postí ten, kto sa pre to rozhodol slobodne, bez postranných úmyslov a zachováva určitú mieru rozumnosti a zodpovednosti k svojmu zdraviu. Je veľmi dôležité, aby sme pôst prežívali nielen v spojení s modlitbou, ale tiež so vzťahom k druhým ľuďom. Tradične pôst, modlitba a milosrdenstvo patria neoddeliteľne k sebe. Napríklad ľudia v Taliansku v pôstnom čase zbierajú v kostole potraviny, ktoré sa pôstom ušetria, aby ich potom rozdali chudobným rodinám. V kláštoroch oddelia peniaze, ušetrené v deň pôstu, na dobročinný účel.
Podľa učenia cirkevných otcov je pôst dušou modlitby a modlitba dušou pôstu. Pôst sám potom nevydá plody, ak nie je zavlažovaný milosrdenstvom. To však musíme prejavovať nielen k druhým, ale aj k sebe. Telesný pôst musí sprevádzať nemenej významný duchovný pôst.
Čo zahŕňa duchovný pôst?
- Ústa nech vyslovujú požehnanie, ruka dáva almužny. Prinášajme Bohu prvotiny všetkých našich údov.
- Svoje pudy nemôžeme vyhladiť, ale musíme ich držať na uzde.
Svätý Hieronym nám hovorí: „Pôst je pevná veža proti nepriateľovi, istý hrad proti satanovým strelám. Naši predkovia posilňovali pôstom svoje cnosti a žili svoj každodenný život ako anjeli. A svätý Bazil dodáva: „Neobmedzuj svoj pôst len na pokrmy. Pravý pôst je v premáhaní zlých sklonov a chýb. Každú vášeň, ktorá narúša duchovnú pohodu srdca, môžeme označiť za druh opilstva. Pán Ježiš sa nám zjavuje ako dokonalá zdržanlivosť.
Hlavná motivácia pôstu je bezpochyby láska k Bohu. Anzelm Grün v knihe Pôst rozoberá niekoľko aspektov pôstu. Pre Židov bol pôst láskavá prosba k Bohu, ako prejav úctivosti a zároveň ako pokuta a pokánie. Pôst je tiež vnímaný ako cesta obrátenia k Bohu. Pre Krista je pôst symbol smútku (Mt 9, 15). S jeho príchodom sa zmenila podstata pôstu. Pôst jeho učeníkov má nové naplnenie - radostné očakávanie druhého príchodu Krista. Je to zjavenie sa Ženícha na svadobnej hostine.
V Skutkoch apoštolov sa spoločenstvo postí pred misijnou činnosťou Pavla a Barnabáša. Pôst bol samozrejmosťou aj pred vkladaním rúk (Sk 13, 1 - 3). Prví kresťania pôst spájali s liturgiou, nočným bdením a obyčajne sa postilo celé spoločenstvo, čo bolo samozrejmosťou ich bohabojného a spravodlivého života.
V prvotnej Cirkvi od pôstu očakávali ozdravujúci vplyv na dušu a telo. Pôst mal ochraňovať človeka od démonických vplyvov, ktoré doň prenikali spolu s jedením škodlivých potravín. Aj cirkevní otcovia prízvukovali pozitívny vplyv pôstu na dušu a telo. V jednej zo svojich kázní svätý Ján Zlatoústy hovorí, že pôst sú lieky, ktoré nám predpísal „náš milostivý Pán ako milujúci Otec“.
Svätý Ján Kasián hovorí, že prejedanie sa otupuje citlivosť. Keď telo obrastá tukom, obrastá tukom aj duša, ktorá sa stáva tupou, a posilňujú sa aj vášne. Súčasná psychológia tvrdí, že telesné a duševné zdravie vytvára jednotu, o čom písal už svätý Atanáz: „Pozri, čo spôsobuje pôst! Lieči choroby, vysušuje škodlivé šťavy v tele, vyháňa zlých duchov, odstrašuje obscénne myšlienky, spôsobuje priezračnosť ducha, očisťuje srdce, uzdravuje telo a koniec koncov privádza človeka k oltáru Pána.“
Doktor Buchinger, známy liečením pomocou pôstu, píše: „Liečba pôstom - liečba cez odstránenie škodlivých látok, očistu tkaniva, štiav, toxínov, hnisu, podkožných usadenín - soli, hrubej kože a odbúravanie starých buniek.“ Preto má pôst taký veľký vplyv na organizmus. To potvrdzuje realistické chápanie človeka svätým Atanázom.
Potom už pôst posväcuje telo a ono sa stáva chrámom Svätého Ducha. Boh stvoril našu dušu rozumnú, ale po prvotnom hriechu sa stala vášnivou. Koreňom zla sú tri materiálne vášne: nadmerné užívanie jedla a pitia, rozkoše a lakomstvo, ktoré na seba navzájom vplývajú a rodia ďalšie hriechy.
Vášeň jedenia - vstupná brána - nie je ani dobrá ani zlá. V procese pôstu sa otvárajú naše duchovné oči a zisťujeme svoju slabú vytrvalosť, netrpezlivosť, ťažkosť odrieknuť si jedlo z dôvodu veľkej lásky k sebe samému. Prebytočné jedlo tiež spôsobuje napätie nadmerným množstvom spermií a vylučovaním štiav, ktoré vplývajú na mozog. Zdravým asketizmom môže človek tieto sily nie lámať, lebo to provokuje pýchu, ale kontrolovať a využívať na dobro. Doprajeme si, lebo sa milujeme, a to v nás provokuje lakomstvo, „chceme mať“.
Tieto tri vášne pri pôste oddávajú svoju silu pýche - sebaláske. Z čoho následne vyrastá túžba po moci, precitlivenosť, urazenosť, neochota slúžiť a všetko, čo táto neresť so sebou nesie. Jedenie je kontrolkou našej pokory: keď nemáme mieru v jedení, znamená to, že duša nie je celkom pokorná.
Východní otcovia ďalších päť vášní definujú ako duševné: smútok, hnev, nuda, márna sláva, pýcha, ktoré sú medzi sebou prepojené. Keď začneme v pôste obmedzovať materiálne vášne, tie ovplyvňujú duševné vášne, a preto - keď si napríklad odopierame jedlo - začíname byť nervózni, vo svojej pýche začíname súdiť, že iní sa nepostia, alebo ideme do iných závislostí. Preto sa vo verši zo Syropôstnej nedele hovorí o boji podľa zákona.
Súčasťou telesného pôstu je pôst duchovný, ktorý spočíva v mlčanlivosti, fyzickej práci, modlitbe a bdení. Počas duchovného pôstu máme lepšiu kontrolu nad svojimi myšlienkami, túžbami a spoznávame, komu a v akej miere slúžime viac - Bohu alebo svojim idolom.
Myšlienky sú ako vstupná brána dobra alebo zla do našej duše. Je to barometer, akí sme sami pred sebou, lebo v prítomnosti iných svoje vnútro zakrývame. Poznanie samých seba, svojich slabostí nás robí poníženými, uvedomujúc si potrebu pomoci Božej milosti. Pôst nie je trýznenie nášho tela, ale cesta, ktorá nás vovádza do pravdy, cesta sebapoznania, aby sme oddelili zrno od pliev.
Almužnou liečime predovšetkým tretiu materiálnu vášeň, lakomstvo. Almužna a láska k blížnemu je neoddeliteľnou súčasťou pôstu a znakom pobožného života už v Starom zákone: „Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi… keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho a pred svojím telom sa neskrývaš?“ (Iz 58, 6 - 7).
Krista nasledujeme modlitbou, pôstom a almužnou. Bude to mať plnú hodnotu iba vtedy, keď to budeme robiť v čo najväčšej skrytosti. To bolo praxou aj v prvotnej Cirkvi, ako sa hovorí v Hermasovom diele Pastier: „V deň, keď sa postíš, užívaj iba chlieb a vodu. Spočítaj ušetrené a zo svojej dennej stravy máš odovzdať vdove, sirote alebo tomu, kto potrebuje. Musíš si niečo odoprieť, aby z tvojho ušetreného mal niekto úžitok, aby sa nasýtil a pomodlil sa za teba Bohu.“
Duchovní učitelia zdôvodňujú, že pôst si vyberáme sami, no láska k blížnemu je požiadavkou Božieho zákona. V osobe blížneho slúžime samému Kristovi. Týka sa to služby a pohostinnosti, preto je potrebné niekedy pôst porušiť. Láska k blížnemu nás lieči z egoizmu, čo je v konečnom dôsledku cieľom pôstu.
Modlitba patrí do triády pôstu a almužny - je ich pointou, vnútornou podstatou. Jednota tela a duše sa prejavuje aj v tesnom spojení modlitby a pôstu. Telesný pôst v súvislosti s modlitbou je na úrovni telesného gesta (kľačanie, státie, sedenie, zdvihnuté ruky, zopäté ruky). Pôst posilňuje hlavne prosebnú modlitbu.
Pôst s prosebnou modlitbou spájali už v Starom zákone, hlavne v situáciách, ktoré boli nad ľudské sily: Ezdráš vyhlasuje pôst s pokorením sa pred Bohom za šťastnú cestu (Ezd 8, 21 - 23). Jozafat vyhlasuje pôst, keď sa približuje nepriateľské vojsko, pretože je vo veľkej prevahe (2 Krn 20, 21). Boh prišiel na pomoc Izraelitom vždy, keď ho o to prosili.
V Novom zákone Ježiš Kristus hovorí, že určité choroby sa môžu liečiť iba pôstom a modlitbou (Mk 9, 29). V prvotnej cirkvi sa postili za prenasledovateľov. Mnísi sa často postili za hriechy svojich blížnych. Pre Mahátmu Gándhího bol pôst politickou akciou. Pôstom chcel očistiť atmosféru od špiny ľudských hriechov. Bola to solidarita s ľuďmi, ktorých chcel doviesť k Bohu. Cez pôst sa zjednocujeme z osobou, za ktorú sa postíme. Stávame sa milosrdnými.
V gréckom jazyku byť milosrdným znamená preniknúť do vnútra, kde sa nachádzajú naše najtajnejšie pocity. Pôst ma robí spôsobilým spolucítiť a byť milosrdným. Svätý Bernard hovorí: „Pôst modlitbu rozplameňuje a dáva jej istotu. Modlitba dáva silu postiť sa a pôst dáva milosť modliť sa.
Sväté písmo a otcovia mníšskeho života svedčia aj o kajúcnom rozmere pôstu. V Starom zákone je pôst najčastejšou formou pokánia a obrátenia. V pôste si človek uvedomuje, že hriechom rozvrátil poriadok a tým aj harmóniu medzi sebou a Bohom, a preto stráca nad sebou kontrolu, čo ho vovádza do nepokoja. Pôstom človek usporadúva svoje vnútro, harmonizuje telo s dušou a obdarúva ho Božím pokojom. Keď máme disciplínu, duša sa stabilizuje.
Medzi pôstom a Eucharistiou, najväčším aktom kresťanskej pobožnosti, je úzky vzťah. Ten, kto sa postí, zrieka sa jedla a pitia - telesných potrieb. Vo svätom prijímaní oslavujeme chlieb a víno. To, čoho sa zriekame v čase pôstu, je podstatné v zjednocovaní sa s Bohom. Eucharistia je teda naozajstným víťazstvom nad dedičným hriechom, v ktorom človek chcel zo strachu predčasne splniť svoje túžby, ale naopak, ponáral sa do víru, ktorý ho odďaľoval od Boha.
Pôst je individuálny, ako je individuálny každý človek. Svätý Bazil hovoril, že Božia vôľa je nad pôst. Preto v súvislosti s pôstom zohľadňujeme naše podmienky doma, na pracovisku alebo všade, kde sa pohybujeme. Pôst prispôsobujeme aj veku a zdraviu. Čo sa týka zriekania jedla, stanovíme si takú mieru, aby sme boli vytrvalí do konca pôstu a neoslabli pri práci.
Z pôstu sú zrodení proroci, pôst posilňuje mocných, dáva múdrosť zákonodarcom. Pôst je ochrancom duše, vytrvalý spoločník pre telo, zbraň pre bohatierov, a telocvičňa pre športovcov. Pôst odpudzuje pokušenia, požehnáva k nábožnosti; je priateľom bdelosti a pôvodcom cudnosti. Vo vojne bojuje statočne, v pokoji učí pokoj. - Sv.
Zápasíte s hriechom? Mám na mysli hriech, ktorého sa akosi nedokážete zbaviť; hriech, ktorý vás neustále udržiava v stave viny a zúfalstva. Každý z nás si tým prešiel, alebo prechádza - takéto boje sú neoddeliteľnou súčasťou duchovného prežívania. Ak chcete vzpružiť svoj duchovný život, ak chcete zabiť hriech, ktorý vás má v otroctve, ak chcete rásť v spoločenstve s Bohom, siahnite po svätej zbrani pôstu.
Od svojich počiatkov Cirkev učila o potrebe askézy v živote každého kresťana. Presne tak - askéza totiž nie je výsadou mníchov a kňazov, ale aj laikov. Čo teda myslíme pod askézou? Pre naše účely môžeme askézu voľne definovať ako sebazapieranie s konečným cieľom sebaovládania. Askéza je nevyhnutná pre každého, kvôli našim vášňam - intenzívnym telesným túžbam - ktoré sú niekedy označované aj ako žiadostivosť.
Skúsenosť nás učí, že tieto túžby nás často ovládajú spôsobom, ktorý môžeme len ťažko kontrolovať. Svätý Pavol nám hovorí, že „žiadosti ducha a žiadosti tela si navzájom odporujú“. Pamätajme, že žiadosti tela nie sú nevyhnutne zlé, ale pre našu hriešnu prirodzenosť sa dostávajú spod kontroly a chcú nás ovládať.
Ak im nevenujeme pozornosť, naše vášne nás môžu doviesť k správaniu, ktoré je deštruktívne pre dušu - ako obžerstvo, nenávisť, neusporiadané sexuálne správanie alebo závislosti každého druhu. Ich nadvláda nás napokon môže priviesť až do pekla. „Hriešne vášne . . . Keď čelíme realite našich vášní, ľahko strácame odvahu a myslíme si, že ich nikdy nebudeme môcť prekonať. Nariekame: „Ja nešťastný človek!
Našťastie, takto náš príbeh nekončí, nie sme zanechaní napospas ako bezmocní otroci žiadostivosti. Milosťou Božou a zotrvávaním v novom živote, ktorý pre nás vykúpil Ježiš Kristus, môžeme prekonať a podmaniť si naše vášne. Ako dosiahnuť takúto slobodu? „A tak, bratia, sme dlžníkmi, ale nie telu, aby sme museli žiť podľa tela. Lebo ak budete žiť podľa tela, zomriete.
Inak povedané, slobodnými od vášní sa staneme tým, že ich budeme umŕtvovať, necháme ich odumrieť, mocou milosťou posilnenej askézy, konkrétne pôstom. Vo svojej apoštolskej konštitúcii o pokání, Painitemini, pápež Pavol VI. Cvičenie telesného umŕtvovania - celkom vzdialené ľahostajnosti - neznamená odsúdenie tela, ako ráčia predpokladať niektorí Boží synovia. Naopak, umŕtvovanie má za cieľ oslobodiť človeka, ktorý je pre žiadostivosť spútaný svojimi vlastnými zmyslami.
4 tipy, ako sa postiť
Ako začať s pôstom?
Začnite základnými vecami - Prvým krokom pri postení sa je poslúchanie zákonov Cirkvi, teda dodržiavanie pôstu na Popolcovú stredu a Veľký piatok, zdržiavanie sa od mäsitého pokrmu v piatky a dodržiavanie eucharistického pôstu (t.j. Čo sa týka piatkového pôstu od mäsitého pokrmu, je pravdou, že sa tento pôst môže nahradiť iným skutkom sebazaprenia, ale nejaká forma pokánia je stále potrebná. Prečo namiesto vymýšľania nového pôstu neostať pri tom, čo katolíci dodržiavali oddávna? Zdržiavajme sa od mäsa v piatok.
Postiť sa dva dni v roku a zdržiavať sa mäsitého pokrmu v piatok je neuveriteľne jednoduché. Za starých čias bol pôst vyžadovaný každý pracovný deň počas štyridsať-dňového pôstneho obdobia. A dokonca boli aj časy, keď pôst vyžadoval zdržiavanie sa od všetkých mliečnych výrobkov. Aj počas liturgického roka bolo ešte množstvo dní, keď sa vyžadoval pôst a sebazapieranie. Dnes je to pre nás oveľa jednoduchšie, ako v ktorejkoľvek inej etape v histórii Katolíckej cirkvi.
Urobte viac - Ako katolíci by sme nikdy nemali byť spokojní s úplným minimom. Mali by sme sa neustále snažiť dosahovať hlbšie obrátenie. Sv. Podľa toho teda, keď už dodržiavame prikázania Cirkvi, pokračujme na tomto základe a pridajme aj pôst iného druhu. Vynechajte jedno jedlo týždenne, napríklad raňajky alebo obed. Odopierajte si sladkosti v určených dňoch. Medzi hlavnými jedlami dňa nejedzte nič. Úplný pôst jeden deň v týždni (t.j.
Samozrejme, nie je nutné, aby ste sa stále postili od všetkých týchto vecí. Najlepšie je stanoviť si dni pôstu, napríklad stredy a piatky, ako je spomenuté vyššie. Zdržiavajte sa hriechu - Telesný pôst nemá zmysel, ak nie je spojený s duchovným odriekaním hriechu. Sv. Postime sa pôstom, ktorý je hodný a potešujúci pre nášho Pána. Skutočný pôst je posilnením proti hriechu, reči dáva striedmosť, zdržuje nás od hnevu, odďaľuje od nás vášne, ohovárania, falošnosť a klamstvo.
Modlite sa - V pôste nejde iba o silu vôle. Milosť je absolútne nevyhnutná. Pôst vzbudzuje modlitbu a modlitba vzbudzuje pôst. Vyvarujte sa pýchy - S každým druhom pokánia, sebadisciplíny či pôstu prichádza pokušenie k pýche. Čelíme nebezpečenstvu toho, že uveríme, že sme lepší ako iní, pretože sa postíme, alebo že nám samotný pôst stačí k spáse. Ale pôst sám osebe nikdy nie je cieľom, ani nás nerobí dokonalejšími či duchovnejšími než ostatných.
„Daj si pozor, keď začneš umŕtvovať svoje telo sebazapieraním a pôstom,“ hovorí sv. Hieronym, „aby si nepovažoval samého seba za dokonalého a svätého; lebo dokonalosť nespočíva v tejto čnosti.
Veľký pôst
Pod slovom „Veľký pôst“ rozumieme čas od Popolcovej stredy do Veľkej noci. Tento čas zahrňuje štyridsať všedných dní a šesť nedelí. Avšak Cirkev nikdy na nedeľu nepredpisovala pôst. Tento štyridsaťdenný pôst ustanovila Cirkev na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Spasiteľa Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na verejnú činnosť. Začiatky tohto veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do tretieho storočia. Počet dní v podobe, ako to poznáme dnes, sa ustálil v siedmom storočí. V minulosti bol čas Veľkého pôstu chápaný veľmi prísne.
V období Veľkého pôstu sa má uskutočniť v živote kresťana predovšetkým naša vnútorná premena, naše pokánie. Je to určité vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje aj navonok. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Máme sa zvlášť v tento veľkopôstny čas, podľa príkladu Spasiteľa pôstom, modlitbami, almužnou a vôbec naším kajúcnejším životom pripraviť na hodné prijatie sviatostí a na oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva - Veľkej noci.
Pôst v širšom zmysle slova znamená nielen zdržiavať sa mäsitých jedál, ako to často aj u kresťanov počujeme, ale znamená aj zdržiavať sa niečoho, čo nám je prijemné. Pápež Pavol VI. vydal 17.2.1966 apoštolskú konštitúciu „Paenitemini„, ktorou uviedol v Cirkvi nový pôstny poriadok, ktorý presne hovorí o dodržiavaní pôstnej disciplíny pre veriacich katolíkov.
Hneď v úvode sa hovorí, že všetci veriaci majú z Božieho zákona konať pokánie. Tiež že veľkopôstna doba si aj naďalej zachováva svoj charakter pokánia. V súlade s touto konštitúciou nový Kódex kánonického práva, ktorý platí od roku 1983, priniesol teraz záväznú pôstnu disciplínu.
Kán.1252: Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života; zákon pôstu (prísny) však zaväzuje všetkých plnoletých (myslí sa od 18 r.) až do začatia šesťdesiateho roka života.
Kán.1253: Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavanie sa mäsa za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti.
Preto podľa Kódexu ohľadom určenia pôstnej disciplíny vydala pokyny aj Biskupská konferencia ČSFR ešte v spoločnom štáte na svojom zasadaní v Brne dňa 28. januára1992. Pre všetky diecézy na Slovensku platí táto pôstna disciplína:
- Všetky piatky v roku sú dňami pokánia.
- Pod zakázaným mäsom máme rozumieť mäso teplokrvných zvierat. Mäso chladnokrvných zvierat je dovolené (napr.
- Prísny pôst znamená iba raz do dňa sa do sýtosti najesť. Ak by niekto mal veľkú ťažkosť zachovať deň pokánia, môže v jednotlivých prípadoch udeliť farár dišpenz od zachovania dňa pokánia, alebo zmeniť za iné nábožné skutky.
Pôst je súčasťou ľudstva už od nepamäti. V našich podmienkach je najrozšírenejší pôst pochádzajúci z kresťanstva, práve blížiace sa obdobie pred Veľkou nocou. V rímskokatolíckom kalendári začína pôstne obdobie Popolcovou stredou, ktorá je prvým dňom pôstneho obdobia a trvá 40 dní. Tento rok začína 2.3.2022 a končí 14.4.2022. Druhý dlhodobý pôst je v predvianočnom období, tzv.
V Indii sa oslavuje na jar a na jeseň sviatok Navratri, ktorý vychádza tento rok v jarnom období na 1.4.2022. Je to slávnosť Durgá-púdža, ktorá trvá 10 dní, taktiež je spojená s obmedzením prijímania potravy a sprevádzaná modlitbami, meditáciami a spievaním mantier.
Pôst zo zdravotných dôvodov
V dnešnej dobe sú časté aj pôsty zo zdravotných dôvodov, najmä na prečistenie tela, prípadne na chudnutie. Ľudia majú často zakódovanú informáciu, že pôst je hladovka a s tým spojený pocit, že kvôli nedostatku potravy môžu od hladu umrieť. Tento strach nie je oprávnený, najmä ak sa jedná o dobrovoľné, liečebné hladovanie. Ide skôr o nedostatok vôle, keď na prerušenie pôstu stačí otvoriť chladničku.
Podľa účelu pôstu môže byť jeho trvanie krátkodobé (do 7 dní), strednodobé (7-14 dní), alebo dlhodobejšie (21-40 dní). Pre organizmus je blahodárny už aj 24-hodinový pôst jedenkrát v týždni. Krátkodobý pôst si môže vyskúšať každý sám na vlastnej koži. Pôst sa však neodporúča v prípade vážnych zdravotných problémov, či už akútnych alebo chronických.
Pri pôste je dôležitý hlavne príjem tekutín a to najmä vody, prípadne čaju z vhodne zvolených byliniek. S vylučovaním odpadových látok z tela môže pomôcť prechádzka na čerstvom vzduchu alebo aj ľahké cvičenie, joga.
Pôst pôsobí preventívne pri predchádzaní rôznych ochorení, dokonca lieči, má omladzujúci účinok, vyhladzuje vrásky, hojí rany, zlepšuje duševný a telesný stav človeka, odstraňuje prebytočný tuk. Zaujímavý je aj mentálny význam pôstu. Môžeme na sebe pozorovať, ako sa nám prečisťuje myseľ, vnímame a ľahšie pozorujeme svoje myšlienky. Môže slúžiť aj ako tréning ovládania mysle.
Podľa ajurvédy pôst nelikviduje len metabolické toxíny, ale aj mentálne toxíny v podobe nestrávených emócií. Myšlienka pôstu je dať odpočinok tráviacemu ohňu v tele. Ten sa v priebehu pôstu revitalizuje a znova sa zapáli a spáli toxíny, ktoré sa nahromadili v tele. Tým sa zlepší celkové zdravie.