Považské Podhradie, mestská časť Považskej Bystrice, sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Významnou súčasťou tohto dedičstva je rímskokatolícky farský Kostol svätého Ladislava, ktorý stojí ako svedok viery a umeleckého majstrovstva.
Kresťanstvo malo v Považskej Bystrici široké zastúpenie medzi obyvateľmi, čo sa odrazilo aj na počte sakrálnych pamiatok v meste. Na mnohých miestach sa stavali kríže, menšie či väčšie kaplnky a viacnásobnou premenou prešiel aj farský Kostol Navštívenia Panny Márie.
So súhlasom biskupského úradu ho dal postaviť vtedajší majiteľ panstva Anton Sapári. Kostol sa nachádza v Považskej Bystrici, v mestskej časti Považské Podhradie.
Stojí v Považskej Bystrici, v mestskej časti Považské Podhradie. Rímskokatolícky farský Kostol svätého Ladislava bol postavený v neskoroklasicistickom štýle.
Jeho základy boli položené v roku 1843 na mieste starých želiarskych domov, ktoré museli byť odstránené, a na mieste staršej kaplnky. Nebol postavený podľa pôvodných plánov na vyvýšenom mieste. Samotní majitelia panstva dali vchodové dvere zhotoviť od strany kaštieľa.
So stavbou kostola bola postavená súčasne i fara. V areáli kostola sa nachádza Lasaletská kaplnka, v záhrade súsošie Nepoškvrnenej Panny Márie a pred kostolom stojí socha svätého Jána Nepomuckého.
Staval sa 18 rokov a dokončený bol v roku 1861, podľa iných zdrojov v roku 1859. Istý údaj o jestvovaní farnosti je z roku 1369, čo však nevylučuje jej skoršiu existenciu.
Prvá písomná zmienka o považskobystrickej farnosti je v pápežských desiatkových účtoch z roku 1310. Ako filiálky už oddávna patrili do farnosti obce: Moštenec, Kostolec, Kvášovský majer, Zemiansky Kvášov, Milochov, Podmanín, Praznov, Považská Teplá, Vrtižer, Zálužie a Záskalie.
Orlové a Považské Podhradie boli vyňaté po zriadení samostatnej farnosti. Až do 18. stor. patril do farnosti aj Prečín. V 19. stor. sa spomínajú Sihoťský majer, Zálužský majer, samoty Kúnovec a Galanovec. Vrchteplá bola presunutá pod túto farnosť na začiatku 20. V súčasnosti má farnosť Považská Bystrica tieto filiálky: Milochov, Podmanín, Praznov a Zemiansky Kvašov. Do farnosti patria sídliská resp.
Na sídlisku Rozkvet, ktoré je v súčasnosti samostatnou farnosťou (Považská Bystrica - Rozkvet), sa nachádza starobylá Kaplnka sv. Heleny, pochádzajúca zo 17. storočia, v súčasnosti slúžiaca ako farský kostol novozriadenej farnosti.
Pri požiari domu Jána Vavríka 4.septembra 1888 kostol zhorel. Dva zvony sa pri požiari úplne rozbili. Zvony nahradil ďalší majiteľ panstva barón Popper a vysvätené boli v roku 1927. Kostol bol obnovený až v roku 1929. V roku 1938 bol do kostola zakúpený nový organ.
Opravovaný bol v rokoch 1949, 1981, 2012 a 2014. V roku 2007 sa obcou prehnala veterná smršť, ktorá z kostolnej veže strhla medenú krytinu z nedávnej rekonštrukcie. V roku 2012 bol vysvätený nový zvon Svätý Tomáš Apoštol.
Rekonštrukciou prešli zvyšné tri zvony a tiež budova fary. Je to jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Fasáda je členená lizénovým rámom. Výmaľba je z roku 1949 a jej autorom je R. O. Dollinger.
Vnútorné zariadenie pochádza z polovice 19.storočia a z 20.storočia. Voľný obraz Svätého Ladislava z bývalého hlavného oltára je z 2.polovice 19.storočia.
Pôvodný kostol bol postavený v neskorogotickom slohu koncom 14. stor. Z neho sa zachovalo len presbytérium a zadná časť s vežou. Bol zasvätený tajomstvu Návštevy Panny Márie. Stál uprostred bývalého cintorína.
Po stavebných úpravách ho posvätil v r. Kostol prešiel renesančnou a barokovou úpravou a viacerými prestavbami. Najväčšia bola ukončená v r. 1939 za farára Štefana Bergendyho, kedy z jednoloďového kostolíka vznikol mohutný trojloďový chrám. V roku 1941 (7.
Súčasný kostol má dĺžku 47 m a šírku 32 m. V presbytériu na stene nad oltárom je freska od majstra Edmunda Massanyiho z roku 1959. V strede je výjav navštívenia Panny Márie.
Vpravo je zobrazený kľačiaci pápež, pápežská tiara, zemeguľa s tromi klasmi; na zem zostupuje anjel s olivovou ratolesťou, prinášajúci pokoj. Vľavo sú štyria prichádzajúci anjeli: prvý nesie ľaliu (Gabriel), druhý meč a štít (Michal).
Okná v presbytériu a v bočných lodiach zdobia vitráže Vincenta Hložníka. V r. V hlavnej lodi sa nachádza mramorová krstiteľnica. Naľavo smerom k mramorovej kazateľnici je bočný oltár so sochou sv.
V pravej bočnej lodi maľba na stene nad oltárom zobrazuje udalosti Pánovho umučenia: dominuje Kristus na kríži, ďalej Posledná večera, Ježiš v Getsemanskej záhrade, Judášova zrada, Petrovo zapretie, Ježiš pred veľradou, v hornej časti Ježiš pred Pilátom, bičovanie, korunovanie tŕním, Ježiš nesúci kríž.
Vitráže nad bočným vchodom zobrazujú sv. Juraja, sv. Moniku /chybne bolo uvedené, že Máriu Magdalénu/ a sv. Mikuláša; loď je doplnená obrazmi sv. Pátra Pia a bl.
Presbytérium a zadná časť ľavej bočnej lode sú z pôvodného gotického kostola, ktorý bol oveľa nižšie od terajšieho, preto sa k týmto častiam zostupuje po 6 schodoch. V presbytériu je starý drevený neogotický oltár, zobrazujúci tajomstvo návštevy Panny Márie u Alžbety.
Po bokoch svätostánku sa nachádzajú reliéfy anjelov, výjav z obetovania Izáka a veľkňaz Melchizedech; v strede nad svätostánkom je socha Panny Márie a Alžbety, po bokoch sv. Štefan Prvomučeník s kameňmi a sv.
Na ľavej strane tohto starého presbytéria sa nachádza gotické výklenkové pastofórium s mriežkou z 15. stor. a kamenné renesančné zo 16. stor.; Napravo od oltára sa nachádza gotická nika, ktorá pravdepodobne slúžila na odkladanie bohoslužobných predmetov.
Môžeme si tu tiež všimnúť renesančný portál z vchodu do dnes už nejestvujúcej sakristie (naľavo pri pastofóriu). Zvláštnou ozdobou starého kostola bol zachovaný alabastrový reliéf, pochádzajúci pravdepodobne z hradnej kaplnky, zobrazujúci hrad a mesto a grófske rodiny Balassovcov a Méreiovcov (nachádza sa na pravej strane presbytéria).
Po obvode presbytéria je sedem goticky lomených okien s čiastočne zachovanými kružbami. Presbytérium je zaklenuté gotickou rebrovou klenbou s jedným žľabom, ktoré dosadá do polygonálnych prstencov. Na triumfálnom oblúku gotického presbytéria sú konsekračné kríže z 15. stor.
Predná trojica okien ľavej bočnej lode znázorňuje Ježišovo zvestovanie, narodenie a obetovanie v chráme. Na oknách v strede je zobrazený Ježiš v Getsemanskej záhrade, Sedembolestná pod krížom s Ježišom a Veronika na krížovej ceste. V zadnej časti ľavej bočnej lode, pod vežou pôvodného kostola, sa nachádza mariánska kaplnka so sochou Lurdskej Panny Márie a obrazom sv.
Nad vchodom do tejto kaplnky bolo v r. 1999 umiestnené súsošie Ukrižovania od žilinského sochára Jozefa Antona Weismanna, ktoré sa pôvodne nachádzalo vo fasádovom výklenku z vonkajšej strany kostola pri hlavnom vchode; keďže bolo mnohokrát terčom vandalizmu, po reštaurovaní bolo premiestnené do vnútra kostola. V ľavej bočnej lodi sa nachádzajú aj drevené sochy sv. Terézie Ježiškovej a sv.
Pod starým kostolom bolo päť krýpt - tri pre rodinu Balassovcov, štvrtá rodiny Sapáriovcov a piata pre občanov. Predsieň kostola zdobia 3 epitafy (náhrobníky) bývalých bystrických zemepánov. Pôvodne boli asi v krypte pod kostolom.
Prvý - Rafaela Podmanického, známeho prepadmi, lúpežami a drancovaním. Druhý epitaf zobrazuje Žigmunda Balassu, tretí Alžbetu Zborovskú. Nachádzajú sa tu tiež dva reliéfy, ktoré boli pravdepodobne čiastkami týchto náhrobníkov; zobrazujú sv. Petra s knihou a kľúčom a dve ženské postavy.
Zaujímavosťou tohto kostola sú dve rozdielne veže. Staršia veža je pôvodná; jej vzhľad sa častejšie menil. V novšej veži sú umiestnené 4 zvony: najväčší Najsvätejšej Trojice z r. 1922, uliaty v Trenčíne; potom sv. Jozef z r. 1921, liaty v Chomutove; Anjel Strážca taktiež z r. 1921, liaty v Chomutove; najmenší - umieráčik pochádza z r. 1798, bol preliaty v r.
Pred rímskokatolíckym kostolom Svätého Ladislava sa nachádza socha svätého Jána Nepomuckého z roku 1759 od neznámeho autora. V dňoch 16. a 17.marca 1784 veľká povodeň túto sochu odkiaľsi priniesla na troskách drevenej plti do chotára obce.
Spolu s ňou bolo na plti aj päť malých líp. Socha bola obnovená a postavená na mieste, kde bola nájdená. Na tom istom mieste boli vysadené aj lipy. Z nich vyrástla iba jediná a to do mohutných rozmerov. Pri výstavbe umelého koryta rieky Váh v rokoch 1958-1963 bola lipa zrezaná. Socha bola v roku 1979 zo záplavového územia premiestnená na súčasné miesto pred kostol.
Kostol sv. Ladislava v Považskom Podhradí
Okrem Kostola svätého Ladislava sa v Považskej Bystrici a okolí nachádzajú aj ďalšie sakrálne pamiatky:
- Kaplnka svätej Heleny
- Kaplnka Najsvätejšej Trojice
- Kaplnka na Rybárikovom Laze
- Socha svätého Júdu Tadeáša
- Socha Panny Márie pred kostolom
- Socha sv. Jána Nepomuckého
Tieto pamiatky svedčia o hlbokých kresťanských koreňoch regiónu a jeho bohatej kultúrnej histórii.
Významné udalosti v Považskom Podhradí
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1784 | Veľká povodeň, ktorá priplavila sochu sv. Jána Nepomuckého |
| 1843 | Položenie základov Kostola sv. Ladislava |
| 1888 | Požiar kostola |
| 1929 | Obnova kostola po požiari |
| 2012 | Vysviacka nového zvonu „Svätý Tomáš Apoštol“ |
V blízkosti kostola bol postavený pomník padlým občanom Považského Podhradia v 1. svetovej vojne.
Na južnej strane nezalesneného hradného vrchu sa nachádza jednoposchodový menší kaštieľ s viacerými vežičkami, vsadený do úbočia tohto vrchu. Je postavený v duchu renesancie. Druhý kaštieľ, ktorý je väčší a v rokokovom slohu, sa nachádza na juhovýchodnej strane blízko umelého koryta Váhu. Vpravo od kaštieľa stojí menší objekt, zrejme hospodárska budova.
Medzi obidvoma kaštieľmi stáli nižšie stavby, asi domky želiarov, či panských sluhov. V blízkosti kaštieľov boli údajne cintorín a krypty rodiny Balassovcov, o čom svedčil kamenný kríž, na ktorý si pamätníci dobre spomínali.
Pod hradným kopcom si všimnite aj menší renesančný kaštieľ, domácimi nazývaný Burg (buď podľa sv. Burga alebo nemeckého slova burg - hrad). Dali ho postaviť v roku 1631 Balašovci, ktorí uprednostnili bývanie v pohodlnom a luxusnom kaštieli pred stredovekým hradom.
Prístup:
- 🚗 Autom do Považského Podhradia, kde môžete zaparkovať pri kostole alebo kúsok vyššie pri menšom renesančnom kaštieli.
- Vlakom alebo autobusom do Považskej Bystrice, odtiaľ mestskou hromadnou dopravou (zastávka Považské Podhradie - Kaštieľ), ktorá sa nachádza hneď pri kostole.
- 🚶♀️ Cesta od kostola k hradu trvá asi 20 minút pešo, prevažne cez les, na konci trasy je strmšie stúpanie.
Na nádvorí burgu bola založená a postavená prvá škola. Prvým učiteľom bol František Kompánek, po ňom Andrej Antol.
Kostol sv. Ladislava v Považskom Podhradí je nielen dôležitým náboženským centrom, ale aj významnou kultúrnou pamiatkou, ktorá obohacuje históriu a identitu tohto regiónu.