Slovensko je krajina bohatá na kultúrne dedičstvo, ktoré sa odráža v rozmanitosti sakrálnych pamiatok. Medzi ne patria aj kostoly, ktoré sú svedkami histórie a ľudskej tvorivosti. Niektoré z nich prešli zložitou cestou, boli premiestnené, obnovené a zachované pre budúce generácie. Tento článok sa zameriava na históriu a premiestnenie kostolov na Slovensku, s dôrazom na príbeh Katedrály sv. Mikuláša vo Veľkej Frankovej.
Veľká Franková a jej historické korene
Obec Veľká Franková vznikla v roku 1296 ako šoltýska osada, ktorú založil šoltýs Franko, patriaci k rodine Berzevičovcov. V priebehu svojej histórie obec patrila rôznym majiteľom, vrátane kartuziánov z Červeného Kláštora a rehole kamaldulov. Farnosť Veľká Franková bola založená až v roku 1747, čo naznačuje, že farský kostol v obci predtým neexistoval.
Napriek tomu je veľmi pravdepodobné, že v obci stál sakrálny objekt, či už filiálny kostol alebo kaplnka, už dávno pred vznikom tunajšej farnosti. Pri obnove súčasného kostola v roku 1979 bola nájdená listina, ktorá uvádza, že na mieste, kde stojí súčasný kostol, stál predtým drevený kostol, ktorý postavili kamaldulskí mnísi z Červeného Kláštora. Podľa údajov na listine sa drevený kostol zrútil 10. marca 1854.
Katedrála sv. Mikuláša: Tajomstvo preneseného oltára
V mesiacoch september až október 2000 bol kostol podrobený komplexnému reštaurátorskému prieskumu, ktorý sa zameral na hlavný oltár. Hlavný oltár v kostole je neskoro barokovo-rokokový a je evidentne starší než samotný kostol. Jeho umelecko-historické charakteristiky ho zaraďujú približne do obdobia druhej polovice 18. storočia, teda do doby existencie bývalého dreveného kostola.
Je možné uvažovať o tom, že oltár bol pôvodne vytvorený pre bývalý drevený kostol a po jeho zrútení bol prenesený do nového kostola. Existujú dve hlavné hypotézy:
- Zrútenie starého kostola pod lavínou, čo by sťažilo záchranu oltára.
- Časový odstup medzi zrútením starého kostola a postavením nového (približne 10 rokov), čo vyvoláva otázku, kde a ako by bol oltár uložený.
Druhou, oveľa pravdepodobnejšou možnosťou je, že oltár bol do nového kostola premiestnený z inej lokality. Ani tento predpoklad sa však nedá potvrdiť a nie je známe, odkiaľ mohol byť oltár prenesený. História oltára, miesto a presnejší čas jeho vzniku preto ostávajú zatiaľ neznáme.
Oltár sv. Mikuláša predstavuje charakteristickú barokovú stĺpovú architektúru, rámujúcu ústredný oltárny obraz a doplnenú sochárskou figurálnou zložkou. Základná pôvodná skladba a architektonická kompozícia oltára už nie je kompletná, oltár je sekundárne upravovaný a prispôsobovaný terajšiemu umiestneniu v kostole.
Ústredný obraz sv. Mikuláša bol vymenený v 20. storočí. Pôvodný centrálny obraz oltára je aktuálne zavesený na stene kostola.
Umelecko-historický význam oltára
Vznik oltára možno položiť orientačne do druhej polovice 18. storočia. Oltár nesie znaky vrcholného baroka a rokoka, zároveň však aj prejavy rustikalizmu a istej maniery. Vychádzajúc z predpokladu, že oltár bol vytvorený pre bývalý drevený kostol, postavený kamaldulmi, bolo by možné ho datovať medzi roky 1710 až 1780, pričom umelecko-historickou analýzou by bolo možné upresniť datovanie na roky 1750-80.
Z hľadiska umelecko-historického zaradenia a hodnotenia sa tomuto dielu zatiaľ v odbornej literatúre nevenovala pozornosť. Vychádzajúc z jeho charakteristík však predbežne sa nedá predpokladať jeho vznik v domácej spišskej dielni a pokiaľ by sa akceptovala jeho súvislosť s činnosťou kamaldulov na Červenom Kláštore, bolo by možné uvažovať aj o umeleckom prepojení s Poľskom.
Obnova a reštaurovanie kostola
V roku 2009 bola uskutočnená výmaľba kostola a zreštaurovanie bočných oltárov. Počas výmaľby kostola sa urobila nová elektroinštalácia, ozvučenie a osvetlenie kostola. V roku 2010 sa zreštaurovala kazateľnica a krížová cesta. Od 2. mája 2011 do 15. mája 2011 sa zreštaurovala empora (priečelie chórusa), architektúra orgána ako aj socha Najsvätejšieho srdca Ježišovho, socha sv. Terézie a socha sv. Alojza.
V roku 2013 bol vybudovaný oporný múr okolo kostola. V apríli 2014 prebiehala elektrifikácia zvonov vo zvonici.
Premiestňovanie kostolov na Slovensku: Príklady a osudy
Príbeh Katedrály sv. Mikuláša vo Veľkej Frankovej nie je ojedinelý. Na Slovensku existuje niekoľko príkladov kostolov, ktoré boli premiestnené z rôznych dôvodov. Jedným z najznámejších príkladov je drevený artikulárny kostol v Svätom Kríži, ktorý bol prenesený z obce Paludza kvôli výstavbe vodného diela Liptovská Mara.
Niektoré kostoly boli premiestnené do skanzenov a múzeí, aby boli zachované pre budúce generácie. Iné boli predané do susedných obcí, ktoré si nemohli dovoliť postaviť nový kostol. Drevený chrám zo Zemplína bol dokonca predaný trikrát a nakoniec putoval až do Čiech.
Tabuľka: Premiestnené drevené kostoly na Slovensku
| Pôvodná obec | Nová lokalita | Rok premiestnenia |
|---|---|---|
| Mikulášová | Bardejovské Kúpele | 1926 |
| Kožuchovce | Košice | 1927 |
| Paludza | Svätý Kríž | 1974 |
Drevené kostoly, ktoré sú zapísané v zozname UNESCO:
- Hervartov
- Tvrdošín
- Leštiny
- Hronsek
- Kežmarok
- Bodružal
- Ladomírová
- Ruská Bystrá
Studničky s liečivou vodou
Už v stredoveku boli studničky s liečivou vodou alebo uctievané pozostatky svätých, napr. stopy v kameni, cieľom pravidelných náboženských pútí veriacich nielen z blízkeho okolia. Kláštory a fary ich starostlivo udržiavali ako vzácnu relikviu, ktorá bola zdrojom ich príjmov a zároveň slúžila k upevňovaniu kresťanskej viery.