Odchod Kňaza do Novej Farnosti: Dôvody a Význam

V živote farnosti nastávajú chvíle zmien, kedy prichádza k preloženiu kňaza do novej farnosti. Tieto zmeny sú bežnou súčasťou fungovania cirkvi a majú svoje opodstatnenie. Veriaci v niektorých obciach si postupne zvykajú na nové tváre v kostole.

V týchto dňoch prišlo rozhodnutie z Košického arcibiskupstva o preložení nášho p. kaplána vdp. Touto cestou by som sa mu chcel v mene nás všetkých poďakovať za všetko, čo tu počas svojho pôsobenia vykonal a zanechal.

Zaujímavou zhodou okolností v rovnakom čase odchádzajú z našej farnosti obaja duchovní - farár farnosti vdp. Jozef Černák, aj kaplán vdp. Miroslav Cimerák.

Počas Týždňa modlitieb za duchovné povolania, ktorý prežívame pred Nedeľou Dobrého pastiera, si pripomíname dôležitosť modlitieb za kňazské a duchovné povolania. Pripomeňme si, že veriaci, ktorý sa v tomto týždni nábožne zúčastní na verejnej pobožnosti za kňazské a duchovné povolania, môže za obvyklých podmienok získať úplné odpustky.

V mnohých farnostiach je zaužívaná prax, predovšetkým každý prvý štvrtok mesiaca, modliť sa na tento úmysel.

Dôvody preloženia kňaza

Dôvody zmien bývajú rôzne. Stáva sa, že kňaz dozrel na novú výzvu v podobe náročnejšej farnosti alebo naopak, potrebuje si oddýchnuť.

Personálne zmeny sú často potrebné pre obe strany. Aj kňazi sa podľa hovorcu diecézy neraz musia posunúť ďalej. Aj samotní kňazi sa totiž vyvíjajú a naberajú skúsenosti a prax, ktoré diecézny biskup môže využiť na inom mieste, ktoré napríklad stagnuje a potrebuje nový impulz. Dôvodom sú podľa neho niekedy aj náročné aktivity na novom pôsobisku kňaza, napríklad rekonštrukcia či stavba farskej budovy alebo kostola, ktoré si vyžadujú skúseného kňaza aj dobrého manažéra zároveň.

Ako pre farnosť, tak aj pre samotného kňaza je to často potreba. Málokto si uvedomuje, že dlhodobejší pobyt kňaza na jednom mieste môže spôsobiť jeho vyhorenie. Vyčerpá všetky možnosti, ktoré mohol vo farnosti zmeniť, povedať, zaviesť, vybudovať, rekonštruovať, či modernizovať. Môže začať stagnovať a to neprospieva ani jemu, ani farnosti. Zmena pôsobenia tak v konečnom dôsledku umožňuje kňazovi na novom mieste chytiť druhý dych - možno niekedy začať akoby so všetkým odznova v novom prostredí. No predsa je to motivujúce pre neho a aj pre farnosť, do ktorej bol premiestnený. Niektorí kňazi sa tak vo farnosti zdržia rok, iní oveľa dlhšie.

Konferencia biskupov Slovenska prijala odporúčanie, aby kňaz pôsobil v jednej farnosti maximálne deväť rokov. Zmeny sa preto uskutočňujú každý rok, spravidla koncom júna po kňazských vysviackach, kedy sú novokňazov umiestnia do ich prvých miest pôsobenia.

Vdp. Jozef Černák odchádza do kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre za vicerektora - ekonóma. Bude sa starať o formáciu bohoslovcov a taktiež o materiálne zabezpečenie chodu seminára.

Vdp. Miroslav Cimerák od 1.júla pôsobí ako kaplán vo farnosti Chrenová v Nitre a zároveň ako notár na biskupskom úrade.

Pán farár Jozef Černák pôsobil v našej farnosti od roku 2001, teda 14 rokov. Počas všetkých tých rokov zveľaďoval a rekonštruoval všetky sakrálne pamiatky v našej obci, aby mohli slúžiť aj ďalším generáciám veriacich. Trpezlivo sa venoval nielen legislatívnym procesom, ktoré s tým súviseli, ale svojou šikovnosťou a technickou zdatnosťou často prispel aj k samotnej realizácii prác. S rovnakým zápalom sa však venoval aj farníkom - poznal všetkých po mene, pristupoval k nim láskavo, ľudsky a priateľsky. Vedel si na svoju stranu získať aj deti a mládež, ktorým vštepoval morálne a mravné hodnoty. Pre mnohé z detí sú nezabudnuteľné spoločné výlety počas jarných alebo letných prázdnin. Vždy podporoval aktivity rodinných spoločenstiev, ale bol oporou aj starým a chorým veriacim.

Mladučký kaplán Miroslav Cimerák prišiel do našej farnosti pred dvoma rokmi. Od prvého dňa bol milý, ústretový a ochotný voči každému. Svojím konaním aj za taký krátky čas, akým sú dva roky dokázal, že je skromný, pokorný, pozorný voči potrebám iných, ale najmä hrdý na to, že môže slúžiť Bohu. Svojím úsmevom, rozhľadenosťou v duchovných aj svetských otázkach, ale aj svojím humorom si získal sympatie všetkých obyvateľov obce.

Posolstvo odchádzajúcich kňazov

„Milí veriaci tejto našej močenskej farnosti, či už z Močenka, alebo z Hornej Kráľovej, chcem sa poďakovať za tých 14 nádherných rokov, ktoré som prežil ja a spolu s ďalšími kňazmi v tejto farnosti. Tak ako to bežne býva v živote sú aj dni, kedy sa radujeme, kedy máme úsmev na tvári, ale niekedy príde trošku aj ten smútok, to je život. Chcem naozaj úprimne poďakovať všetkým vám, ktorí ste spolu s nami, s kňazmi, ktorí sme tu pôsobili vytvárali spoločenstvo, budovali, tvorili túto farnosť, či už materiálne, ale hlavne duchovne. Dali sme sľub poslušnosti, pokory a vlastne tento sľub napĺňam aj tým rozhodnutím, že som dobrovoľne súhlasil s prijatím novej služby, aj odchodom z tejto farnosti, takže za všetko ešte raz ďakujem a všetkým vám prajem, aby ste mali viac tých radostných, slnečných, nádherných dní, než tých smutnejších,“ poprial veriacim vdp. Jozef Černák.

„Som naozaj nesmierne vďačný, vďačný pánu Bohu, vďačný vám všetkým milí močenčania i kráľovania, vďační za to, že som tu mohol prežiť nádherné dva roky. Hovorí sa, že človek potrebuje dve nohy, aby mohol chodiť tak, aby nekríval, no a naozaj ten jeden rok, keď to porovnám so svojim predchádzajúcim pôsobiskom to bola veľmi krátka doba, dva už je predsa len viac. Človek začína tých ľudí poznávať, aj oni jeho a odkrývať aj mnoho dobra, ktoré sa nikdy verejne nechváli, ale zostáva skryté. To dobro som aj ja v tomto čase naozaj veľakrát videl, nenápadné, ale stále prítomné a za túto vašu dobrotu, ktorú som pociťoval aj ja ako kňaz medzi vami vám chcem z celého srdca úprimne poďakovať a opätovne popriať to, aby sme sa mohli vidieť nielen tak, ako sa vídame tu v tejto zemi z tváre do tváre, ale raz sa vidieť aj z tváre do tváre vo večnosti. Verím, že tak ako ja plný vďačnosti budem spomínať na vás, na dobrého pána farára, ktorý ma tu dva roky trpel a mal možno so mnou aj očistec, že budete na mňa pamätať aj vy,“ odkázal veriacim vdp. Miroslav Cimerák.

Týždeň modlitieb za duchovné povolania.

Dva roky zhrnúť do pár viet nie je ľahké. Tak ako nebolo ľahké jemu prísť do novej farnosti a medzi nových ľudí. No už po pár dňoch sa ,,oťukal“ a každým dňom si získaval ľudí, deti, mládež, starších vo všetkých spoločenstvách a filiálkach našej farnosti. Sväté omše so zaujímavými témami, kamarátsky prístup s miništrantmi, s mladými, futbalové štvrtky, cez spovedanie si našiel blízky vzťah aj k seniorom a chorým.

Cudzia mu nebola ani práca okolo kostolov, farského dvora, fary. Už keď sme ho dlhšie hľadali a nevedeli nájsť, vedeli sme, že ho pravdepodobne nájdeme s kosačkou na záhrade. Nemôžeme nespomenúť jeho zmysel pre poriadok, upratovalo sa všetko, kde sa len dalo. Jeho zanietenosť a zápal do práce bol vždy nákazlivý.

Svoj kňazský sľub dodržiaval nielen vo vzťahu k Cirkvi a k Bohu, ale aj k veriacim. Ľudský a láskavý prístup, vypočutie, rozhovor, pomoc, nasmerovanie. Asi takto by sme mohli charakterizovať evanjelizáciu nášho pána kaplána v našej farnosti. ,,Nášho“ píšem preto, lebo hoci odchádza aj keď nie ďaleko v našich srdciach a mysliach ostáva.

Úloha kňaza v spoločenstve

Kňaz nie je ženatý a ani nebude mať vlastnú rodinu. Žiadna žena, žiadne deti. Jeho rodinou sú jeho farníci. Kňaz môže slúžiť vo farnosti asi päť až sedem rokov. Možno vás prekvapí, že tie peniaze, ktoré dávate cirkvi nie sú pre kňaza. Plat, ktorý dostávajú je minimálny a vystačí na pokrytie základných výdavkov, na stravu, oblečenie. Zatiaľ čo my pracujeme na pevne stanovený počet hodín s dvoma voľnými dňami v týždni, od kňazov sa očakáva, že budú v pohotovosti 24 hodín denne, 7 dní v týždni!

Preto sa nehnevajte, ak vám neodpovedajú, keď ich potrebujete. Ak počujete niekoho hovoriť o konkrétnom kňazovi niečo zlé, napomeňte ho. Pamätajte, že kňazi sú sami a občas potrebujú spoločnosť. Venujte pozornosť ich emocionálnym, fyzickým a duševným potrebám. Nie je ľahké vstať a ísť sám o 2. alebo 3. hodine ráno, keď kňaza v súrnom prípade zavolajú napríklad kvôli zaopatreniu umierajúceho. Ak k nim v takú neskorú hodinu niekto príde prosiť o pomoc, musia vstať z hlbokého spánku a poslúžiť. A ráno sa od nich očakáva, že budú slúžiť svätú omšu. A pritom sami zvyčajne nemajú nikoho, kto by tu bol pre nich keď chorí alebo potrebujú pomoc. Napriek tomu všetkému sú povinní vykonávať svoje povinnosti.

Spomeňte si preto na ich narodeniny, výročia vysviacky a dôležité udalosti v ich živote. Oslavujte s nimi, plačte s nimi. Ponúknite im rameno, o ktoré sa môžu oprieť. Ak padnú, nesúďte ich a ani nekritizujte. Pomôžte im na ich ceste životom. Neurazte sa, ak nesplnia vaše očakávania. Starajte sa teda o svojich kňazov. A pamätajte v modlitbe na tých, ktorí vás krstili, birmovali, sobášili a slúžili vám vo vašich farnostiach. Aj na tých, ktorí slúžia omše na vaše úmysly a modlia sa za vás. Nezabudnite na to, že bez kňazov sa do neba nedostaneme. Jedine kňaz nás môže spovedať. Jedine kňaz dokáže premeniť chlieb a víno na telo a krv Kristovu. Ak na zemi nebudú kňazi, nastane tu peklo. Prečo?

Panna Mária hovorí, že ak stratíte rešpekt voči kňazom, stratíte tiež rešpekt voči Cirkvi a Bohu. Vždy počas jej každého mesačného zjavenia, hovorí tým istým spôsobom niečo dôležité o kňazoch. Ak je Ježiš tým, ktorý ma učí, aby som každému otvorila dvere, musím to urobť. Ten istý Ježiš ma učí, aby som otvorila dvere Vám a ak je Vám tento Ježiš prekážkou v tom, komu otvoríte dvere, tak choďte domov. To si myslím. Vždy dávame vinu niekomu inému, ale nikdy nezačíname od seba. Aký som? Čo robím pre Boha? A preto je najľahšie povedať, že oni sú radikálni, oni sú takí alebo takí. S mojim Bohom môžem dokázať všetko. Žila som v Sarajeve a väčšina ľudí boli moslimovia, málo bolo pravoslávnych. Ale v našom dome sme mali kríž a Pannu Máriu. Ľudia prichádzali do nášho domu a pýtali sa, a ja som im vysvetľovala, čo to znamená. Ale akúkoľvek cenu by som musela zaplatiť, nikdy by som zo steny nezložila ani ten kríž ani Pannu Máriu. A to preto, lebo naši rodičia nás dobre naučili, že ak musíš zomrieť za Boha, tak potom budeš žiť večne. Panna Mária taktiež povedala: “Nezabudnite za modliť za vašich pastierov. Ich kňazské ruky sú požehnané mojim synom.” A toto je dôvod, prečo Vás vrúcne prosím, že až sa vrátite do vašich farností, ukážte ostatným ako mať v úcte našich kňazov. Ak váš kňaz nerobí veci spôsobom, akým by podľa Vás mal, nesúďte ho. Zoberte ruženec a modlite sa za neho k dobrému Bohu. Je mi ľúto, že s Vami nemôžem zdieľať viac z toho, čo sa má v budúcnosti stať, ale môžem Vám povedať ešte jednu vec. Máme tento čas, ktorý práve žijeme a máme potom čas víťazstva srdca Panny Márie. Medzi týmito dvoma časmi existuje most a týmto mostom sú naši kňazi. A toto je dôvod, prečo Panna Mária nalieha, aby sme sa za nich modlili, pretože tento most potrebuje byť dosť silný na to, aby cezeň každý z nás mohol prejsť. Pretože Panna Mária povedala: “ja budem víťaziť po boku kňazov”. Vo svojom včerajšom posolstve tak Panna Mária povedala, že nemáme súdiť našich kňazov a nezabúdajme, že náš nebeský Otec si ich vybral. Ale je to iné, keď vám jej slová hovorím ja, pretože výraz jej tváre povedal oveľa viac. Povedala by som, že tým myslela to “ako sa opovažujete súdiť, pretože Boh je jediný komu to prináleží.” Ako môžeme vziať do našich vlastných rúk to, čo prináleží iba Bohu? Pretože ak Boh pozýva kňazov do služby, Boh ich bude aj súdiť.

Staň sa kňazom, pretože svet potrebuje hrdinov. Staň sa kňazom, pretože bez kňazov nemáme prístup ku Kristovi. Kristus pred svojím vystúpením do neba povedal: “A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.” A tento sľub dodržiava úžasným spôsobom: v Eucharistii. Eucharistická hostia už nie je chlieb, je to sám Kristus, skutočne prítomný. Staň sa kňazom, ktorý sprostredkúva odpustenie hriechov. Sviatosť zmierenia je jediná sviatosť, ktorú Ježiš ustanovil po zmŕtvychvstaní, keď dýchol na apoštolov a povedal: “Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.” (Jn 20,23). Ježiš Kristus bol muž s tvárou. Ľudské srdce potrebuje stále vidieť človeka, ktorý sa správa podobne ako Kristus, aby plne pochopil Jeho posolstvo. Staň sa kňazom, pretože svet potrebuje otcov.

Kňaz nemôže zaujať miesto otca v domácnosti. Nie je otec. Ale kňazi sú praví otcovia. Predsedajú najdôležitejším momentom nášho života. Sú to mužské postavy, ktoré nás formujú. Staň sa kňazom, aby si rozšíril svoju rodinu. Nakoniec Ježiš dáva apoštolom zvláštny dôvod opustiť ich rodiny a nasledovať ho, keď hovorí: “A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života.” (Mt 19,29). Kňazi hovoria, že jedným z najťažších aspektov kňazstva je prechod z jednej farnosti do druhej. Cítia sa, ako by ich vykorenenili z rodiny.

tags: #v #ktorom #mesiaci #odchadza #knaz #do