Chrám Krista Spasiteľa v Moskve je najväčší pravoslávny chrám na svete a priam architektonický skvost. Do hlavnej lode sa zmestí až 10 tisíc veriacich a s kupolou, ktorá je vysoká 103 metrov, pôsobí naozaj impozantne. Niektorí turisti tento chrám prezývajú "Pussy Riot Cathedral". Je to preto, že sa tu uskutočnilo v roku 2012 známe provokatívne vystúpenie ruskej punkovej skupiny. Je zvláštne, ako sa podarilo členom skupiny preniesť všetku aparatúru a techniku cez ochranku, pretože pri vstupe totiž každého návštevníka kontroluje ruská ochranka.
Veľmi často sa stáva, že ohromený návštevník si nevšimne nenápadných schodov, ktoré vedú do suterénu. Tam sa však nájde prekvapenie - ďalší chrám. Môžeme teda povedať, že chrám Krista Spasiteľa tvoria až dva chrámy.
Počas exkurzií sa človek dozvie mnoho zaujímavých vecí a tento chrám má veľmi bohatú históriu, ale nenechajte sa zmýliť. Tento súčasný chrám je len replika chrámu, ktorý tu stál kedysi.
Chrám Krista Spasiteľa v Moskve
História Chrámu Krista Spasiteľa
Pôvodný chrám bol postavený ako pripomienka víťazstva nad Napoleonom a staval sa cez 40 rokov. Vtedy sa jednalo o jeden z najprestížnejších a najdrahších projektov architekta Konstantina A. Thona. Iba na zlatú kupolu sa spotrebovalo 425 kg zlata.
Stalinovi bol však tento prejav viery tŕňom v oku, a tak v roku 1931 dal tento chrám vyhodiť do povetria. Chrám údajne kazil Stalinovi panorámu komunistického veľkomesta, rozhodol sa ho preto vyhodiť do vzduchu. Hovorí sa, že práve tu mal vyrásť Palác Sovietov, gigantická administratívna budova stalinskej epochy, ktorej výška mala dosahovať neuveriteľných 495 metrov a mala sa stať najvyššou budovou sveta. Na jej vrchole mala stáť obrovská socha Lenina.
Súdruhovia však nedomysleli, že v takej výške by kvôli oblakom Leninovi boli vidieť iba špičky jeho topánok. Osud to však rozhodol inak a po odstránení trosiek chrámu stavitelia zistili, že zo spodu presakuje voda, plány sa teda zmenili a na mieste chrámu vyrástol bazén. Pomník hlúposti Stalina.
So stavbou sa začalo ale prerušila ju druhá svetová vojna. Po vojne sa stavba nedokončila ale jej základy sa využívali ako obrovský bazén. Na začiatku deväťdesiatych rokov vzniklo združenie na obnovu chrámu, a tak bol pôvodný chrám v rokoch 1994-97 obnovený.
Pôvodný Chrám Krista Spasiteľa
Zaujímavosti o chráme a Moskve
Majestátna Moskva si vaše srdce získa už pri prvej návšteve. Moskva je mestom dvoch tvárí. Na jednej strane predstavuje modernú metropolu plnú zábavy, nočného života a pokrokových stavieb. Na druhej ponúka nevídané kultúrne bohatstvo a historické pamiatky. Priamo v centre mesta sa vyníma Moskovský kremeľ, najväčšia obývaná pevnosť v Európe. Veľkolepé múry s výškou 5 až 19 metrov sa tiahnu v dĺžke viac ako dva kilometre.
Najznámejším chrámom Moskvy je bez pochýb chrám Vasiľa Blaženého na juhovýchodnej strane Červeného námestia. Na prvý pohľad rozprávková stavba s bohatým zdobením je vlastne pripomienkou na ťažké časy. Stavba bola realizovaná v 16. storočí ako spomienka na trpké obdobie bojov o Kazaň. Postavili ju na príkaz cára Ivana Hrozného. Pozostáva z ôsmich kostolov. Symbolizujú jednotlivé dni bojov. Stavba prepája európske prvky s ázijskými.
Všetky hlavné ulice Moskvy sa zbiehajú na jednom jedinom námestí. Hovoríme o slávnom Červenom námestí s neuveriteľným množstvom zaujímavostí. Pôvodný chrám Krista Spasiteľa bol postavený v 19. storočí na počesť víťazstva nad Napoleonom. Stalinova moc však zastihla osud i tohto krásneho kostola. Necelých 50 rokov po jeho dokončení bola stavba strhnutá za účelom výstavby paláca Sovietov. K započatiu stavby paláca však nedošlo a kostol sa podarilo obnoviť.
Zvonica Ivana Hrozného bola postavená v 16. storočí. V tých dobách išlo o najvyššiu stavbu Moskvy. Niet preto divu, že sa využívala tiež ako strážna veža. Hlavnou atrakciou zvonice je zvon Car kolokol, najväčší zvon na svete. Prezrieť si ho môžete hneď vedľa zvonice. Medený zvon váži takmer 202 ton. Prípravy na výrobu trvali 1,5 roka.
Mauzóleum Vladimira Iľjiča Lenina na Červenom námestí patrí k najnavštevovanejším miestam v Moskve. O záujme turistov jasne vypovedá dlhá rada čakajúca na vstup. V mauzóleu je vystavené zabalzamované telo prvého komunistického vodcu Vladimira Iľjiča Lenina.
Priamo v srdci Moskvy sa vyníma veľkolepá budova Veľkého divadla známa skôr pod miestnym názvom Boľšoj teatr. Divadlo má v repertoári činoherné, operné a baletné predstavenia. Svetové uznanie a významné postavenie si vyslúžil predovšetkým baletný súbor moskovského divadla.
Štátne historické múzeum na Červenom námestí zachytáva bohatú históriu ruského národa. Zbierky múzea obsahujú exponáty od čias stredoveku až po začiatok 20. storočia. Múzeum na ploche 4000 m² vystavuje viac ako 20000 predmetov. Finančne náročnú stavbu dal postaviť cár Alexander II.
Najvyššou budovou Moskvy, donedávna i sveta, je televízna veža Ostankino. Meria úctyhodných 540 metrov. S jej výstavbou sa začalo v roku 1963. Dokončená bola o päť rokov neskôr.
Biely dom nenájdete len v Amerike, ale i v Moskve. 102 metrov vysoká stavba z 20. storočia bola postavená v štýle socialistického realizmu. Exteriér stavby je obložený bielym mramorom. Mal zvýrazňovať bohatstvo Moskvy i celej krajiny. Od svojho vzniku bola využívaná na vládne účely.
Lomonosova univerzita je ďalšou obrovskou stavbou, ktorú nájdete v Moskve vo Vorobojových horách. Zaujímavé je, že je takmer na vlas rovnaká ako 7 ďalších budov. Podľa želania Stalina dali postaviť jednu takúto budovu na každé sté výročie založenia Moskvy. Ôsmu budovu podarovali Poľsku a stojí vo Varšave. Jedna z týchto budov je Ministerstvom zahraničných vecí a je dvojfarebná, lebo jej druhá časť - špička, bola dostavaná neskôr na želanie Stalina.
374m vysoká veža Federácie v Moskve je najvyššou vežou v Európe a nachádza sa v tzv. Moscow city - komplexe moderných administratívnych budov. Má 89 poschodí a vyvezie vás tam výťah rýchlosťou 8 metrov za sekundu. K tejto veži máme pre vás aj sladkú informáciu - nachádza sa tam najvyššie položená výrobňa zmrzliny.
Chrámy a kostoly sú veľmi zaujímavé stavby, okrem bohato zdobených stien či iných sakrálnych komponentov a dekóráciií môžu v sebe ukrývať aj iné tajomstvá ako napríklad tajné chodby, či miesnosti. Inak tomu nie je ani v Kostole Zosnutia presvätej Bohorodičky (tzv. Uspenskij sobor) v Kremli, kde je skrytý tajný balkón. Je schovaný vo veži a vďaka tomu bežným okom nie je vidieť. „Doplatili“ na to aj napoleonskí vojaci, ktorí počas rabovalia lúpili všetko a kradli aj v kostoloch. V tomto chráme však najväčšie bohatsvo bolo ukryté práve v spomínanom balkóne a tak odišli naprázdno.
Ak budete dávať dobrý pozor počas plavby po rieke Neva, môžete tam nájsť umiestnenú malú kovovú sošku vtáčika. Ide o čížika a uvidíte ho pri právnickej fakulte. Tu ho umiestnili práve preto, lebo študenti nosili svojho času zeleno-žlté uniformy a tak pripomínali čížikov.
Jedno z najväčších múzeí sveta je petrohradská Ermitáž. Nachádzajú sa tam vyše 3 milióny exponátov. Ak by ste chceli pri každom stráviť aspoň 1 minútu museli by ste tam chodiť celé 2 roky na 8 hodín denne a aj cez víkendy. Toto obrovské množstvo umeleckých diel je strážené rôznymi systémami. Niekedy však na stopercentnú bezpečnosť elektronika nestačí a takéto diela môže poškodiť, čas, vlhkosť či hlodavci. Práve kvôli hlodavcom chovajú v Ermitáži mačky, väčšinou je ich tam okolo 70.
Dane tu boli od nepamäti a ak nazrieme do históriu nájdeme tam naozaj rôzne kuriozity. Napríklad daň za klobúk, daň z tetovania či piercingu, daň z okien, daň zo sladkostí či daň zo zbabelosti. Veľkú kreativitu pri zdaňovaní predviedol ruský cár Peter Veľký, ktorý zdanil brady. Teda konkrétne tých mužov, ktorí brady nosili.
Určite všetci poznáte rozprávku o Babe Jage - no viete podľa čoho baba Jaga vznikla? Ak navštívite múzeum Kolomenskoje v Moskve, nájdete tam informácie o pravekej kultúre tzv. diakovskej, ktorá mala zvláštny obrad pochovávania mŕtvych do domčekov s urnami, kde sa ukladal popol zosnulého. Takéto domčeky stávali na okraji mesta a starali sa o nich staršie ženy. Keďže sa tieto ženy starali o „zosnulých“ môžeme si ľahko domyslieť, že sa o nich povrávali rôzne príbehy.
Názov Kremeľ pochádza z gréckeho slova kremlos - breh nad riekou. Súčasnú podobu dostal najmä v rokoch 1470 až 1530 za vlády veľkokniežat Ivana III. a Vasilija III., ktorí do Moskvy povolávali nielen ruských, ale predovšetkým talianskych staviteľov a architektov.
Od roku 1712 do roku 1918, bol hlavným mestom cárskeho Ruska Sankt Peterburg (Petrohrad, od roku 1918 Leningrad). Presťahovanie cárskeho dvora z Moskvy do Sankt Peterburgu sa uskutočnilo za cára Petra I. Veľkého, keď tento cár zvíťazil nad Švédmi v roku 1703 a získal prístup k pobrežiu Baltského mora. Vtedy vybudoval na jednom z ostrovov močaristého ústia rieky Nevy, Petropavlovskú pevnosť - základ - Sankt Petrburgu.
Kremeľ sa budoval ako pevnosť na ľavom brehu rieky Moskvy, na 40 m vysokom návrší. Je preto obkolesený 2 235 m dlhým, 19 m vysokým a 6,5 m hrubým múrom. Na ploche 28 hektárov sa tu v priebehu storočia postavili chrámy, pýšiace sa pozlátenými kupolami, impozantné štátne budovy, zväčša s ľahkými sedlovými strechami. Kremeľský múr prerušuje 20 strážnych veží, z ktorých päť tvoria brány Kremľa. Do nich hviezdicovité ústia hlavné triedy mesta. Najznámejšia je Spaská veža, postavená v roku 1491, je vysoká 67 m.
Z kremeľských stavieb najvýznamnejšia je Chrám Nanebovzatia Panny Mária (Uspenský chrám). Postavil ho podľa vzorov starej vladimírskej a su z ďalšej architektúry Aristotele Fioravanti, ktorého dal cár priviesť z Benátok. Chrám nazývajú aj Katedrálou, je vysoký 38 m a bol miestom korunovácie cárov.
Už od prvých krokov vás Moskva ohúri. 12-miliónový "štát v štáte", plný fascinujúcej architektúry, svedčiacej o unikátnej histórii Moskvy, ale aj dynamickej súčasnosti ruského medveďa (veď práve tu nájdete osem z desiatich najvyšších mrakodrapov Európy). Metropola sa nachádza uprostred európskej časti Ruska, medzi riekami Oka a Volga, a prvá zmienka o nej ako o meste pochádza z 12. storočia. Meno má rovnaké ako rieka, pretekajúca mestom a pôvodne vraj znamená ´mokré, blatisté miesto´ alebo ´močarisko´. Postupne sa Moskva stala sídlom samostatného kniežatstva, v 16. storočí tu vládol Ivan Hrozný, ktorý tu dal vybudovať množstvo chrámov. Moskva dnes - to je prelínanie slávnej histórie s ultra-modernou výstavbou.
Našu prehliadku ruskej metropoly začíname uprostred Moskvy - na tzv. Nultom kilometrovníku. Ak sa postavíte do stredu tohto kruhu čelom k hotelu a hodíte za seba mincu, malo by to znamenať, že sa do Moskvy ešte určite vrátite. Hneď vedľa ´nultého moskovského bodu´ sa nachádza Iverská kaplnka. Je to je relatívne nová stavba, postavená na mieste pôvodnej, zbúranej kaplnky. Dôvod jej zbúrania bol celkom jednoduchý a prozaický - aby sa vojenských prehliadok na Červenom námestí mohli zúčastňovať aj ťažké a nadrozmerné mechanizmy, ktorým musel svätostánok jednoducho uvoľniť priestor...
To už sa nám odkrýva slávne Červené námestie vo svojej plnej kráse. Nikolskaja ulica vytvára typický tunajší kolorit mesta, je vždy osadená rôznymi svetielkami, girlandami a v sezóne vianočnými guľami. V týchto miestach uvidíte aj GUM (v plnom názve: Гoсударственный универсальный магазин - Gosudarstvennyj univerzaľnyj magazin), v ktorom bol osadený vôbec prvý eskalátor v Sovietskom zväze. Je to najväčší obchodný komplex v celej krajine, postavený už v roku 1893. Svojou architektúrou, ale aj ponukou tovaru predbehol svoju dobu. Nádherný pohľad je na neho najmä večer, keď je osvetlený viac ako deväťtisíc žiarovkami. Dodnes je to jeden z najluxusnejších a najmodernejších obchodných domov Európy, pravidelne sa zaraďujúci medzi top 10 nákupných centier. Okrem toho, že je elegantný zvonku, zapôsobí na vás určite aj interiérom - je to viac vznešená galéria, ako len ďalšie neosobné nevzhľadné moderné centrum. Okrem nakupovania slúži aj na iné účely, pravidelne sa tu dejú rôzne zaujímavé výstavy a expozície, napríklad o vesmíre, kozmonautoch a ich strave.
Prečo sa vlastne volá Červené námestie červené? Nie, aj keď to možno zvádza, nemá to nič spoločné s predchádzajúcim režimom, ani s preliatou krvou ruských vojakov. A netýka sa to ani červených múrov Kremľa, pretože v čase, keď názov námestia vznikol, múry boli ešte biele. Jedná sa len o jednoduchú jazykovú slovnú hračku. Krasnaja ploščaď síce dnes po rusky znamená Červené námestie, no kedysi sa krasnyj hovorilo nielen červenej farbe, ale aj niečomu naozaj peknému, krásnemu. V minulosti boli na námestí drevené domčeky, no pre obavy z požiaru a blízkosti panovníckych budov vydal koncom 15. storočia cár Ivan III. dekrét tieto domy strhnúť. Námestie potom dlho slúžilo ako trhovisko, konali sa tu aj popravy, či prehliadka cárskej gardy. V sovietskej ére sa tu začala tradícia veľkolepých vojenských prehliadok a manifestácií.
No s čím sa určite spája Červené námestie dnes najviac, je jeho neoddeliteľný symbol - Kremeľ. Kremeľ je baštou, pevnosťou Moskvy, veď presne slovko pevnosť v ruštine kremeľ znamená, takže ho nájdete vlastne v každom väčšom ruskom meste. No ten v Moskve, samozrejme, nemá páru. Spoza jeho impozantných múrov na nás vykúka žltobiela budova s vlajkou na vrchole - ctihodný úrad prezidenta. Uprostred námestia, bližšie k múru, sa nachádza cintorín, na ktorom je pochovaných niekoľko komunistických pohlavárov a hrdinov bývalého Sovietskeho zväzu. Napríklad Jurij Gagarin - prvý muž vo vesmíre, či diktátor Josif Visarjonovič Stalin. Cintorínu dominuje mauzóleum nesmrteľného V. I. Lenina.
Vstup do mauzólea je možný len v určité dni, a aj to len v doobedňajších hodinách. Lotériou je vždy aj to, či tu práve neprebiehajú nejaké reparácie. Každopádne, ak aj máte to šťastie, že je mauzóleum otvorené, treba si vyčkať rad, a nikdy nie malý! Takisto nemôžete mať so sebou žiadnu elektroniku ani tekutiny. Všetko to musíte nechať v úschovni, alebo ak je vás viac, dohodnite sa, že sa na návšteve u báťušku Lenina prestriedate. Tiež rátajte s tým, že vo vnútri sa nemôžete zastavovať, a pochopiteľne, keďže ste bez elektroniky, tak si jedného z velikánov ruskej histórie - či už v zlom, alebo dobrom slova zmysle, určite ani nevyfotíte. Vôbec, celé vnútro pôsobí dosť ponuro a chladne.
Stavebnou dominantou Červeného námestia je určite chrám Vasilija Blaženého. Rozprávkovo krásna budova, ktorú aspoň z pohľadníc, či propagačných fotiek Moskvy pozná snáď každý. Čo symbolizuje? V Rusku všetky takéto nádherné chrámy aj iné veľkolepé stavby vznikali ako oslava konkrétnych historických udalostí - napríklad víťazstvo nad Napoleonom, porazenie zlatej hordy, víťazstvo nad nacistickým Nemeckom a podobne. Chrám Vasila Blaženého bol postavený na príkaz Ivana IV. (Hrozného), na počesť víťazstva nad Kazanským chanátom a dobytia mesta Kazaň. Celé jeho obliehanie trvalo osem dní. Tie symbolizuje osem menších vežičiek okolo centrálnej, ktorá má pripomínať poľný stan. Chrám postavený v 16. storočí má svojou architektúrou symbolizovať spojenie Ruska s Európou a Áziou. Keď sa krajina v 30-tych rokoch minulého storočia prihlásia k ateizmu, chrám sa stal súčasťou Štátneho historického múzea, ako chrám a boží stánok začal znovu slúžiť až v roku 1990. Zaujímavosťou je, že celá stavba sa kedysi nevolala jednotne, ale podľa jednotlivých vežičiek, tá ústredná mala meno Pokrovskoj Cerkva. Dnešný názov chrám Vasilija Blaženého získal až po pristavení desiatej vežičky. Práve v tejto vežičke je vážený občan Vasilij Blažený pochovaný. Táto legendárna postava Moskvy sa tešila obrovskej obľube. Bol to muž, akým sa hovorilo aj radikálne zbožný, alebo blázon do Krista. Naozaj mu horelo srdce pre Boha, poradil a pomohol vždy, keď mohol. Dokonca sa nebál ani Ivana Hrozného, a vďaka jeho popularite voči nemu Ivan Hrozný nikdy nezasiahol. Vasilij bol naozaj svojskou postavou, chodieval po meste bežne nahý alebo sporo odetý aj keď v Moskve zúrila zima.
Za chrámom Vasilija Blaženého nájdete Park Zaradie. Ide o akúsi pozoruhodnú mini- botanickú záhradu, kde majú byť faunou zastúpené všetky klimatické pásma obrovského Ruska. Dnes je to okrem iného aj jeden z najstráženejších parkov sveta, pretože sa už stalo, že skupinka iniciatívnych čínskych turistov si rozobrala niektoré rastlinky z parku domov ako suveníry. Preto moja rada znie rastliny neničte. Dominantou je výstavisko pripomína amfiteáter. Pri ňom sa nachádza malý vistý most v tvare písmena V.
Čo vlastne znamená v ruštine slovíčko kremeľ? Kremeľ je pomenovanie pre prvé pevnosti, väčšinou drevené, ktoré vznikali ešte v časoch Kyjevskej Rusi. Dnes sa jednoznačne najvýznamnejšia z nich nachádza v Moskve. Asi každý pozná záber na Moskvu s výhľadom na typické červené múry Kremľa. Táto slávna stavba s trojuholníkovým pôdorysom má obvod cca 2,3 kilometra a dnes je to najväčšia obývaná pevnosť Európy. Miesto, kde dnes Kremeľ stojí, bolo obývané Slovanmi už v 2. tisícročí pred naším letopočtom, pevnosť tu bola založená v 11. storočí. Dnes tak typickú červenú farbu nadobudol moskovský Kremeľ až v 15. storočí, pôvodne bol biely. Vežičky takisto pribudli až o dvesto rokov neskôr. Dnes je ich dvadsať, každá z nich má meno, najvyššia z nich je Trojická (79 metrov). Momentálne je Kremeľ oficiálnym sídlom prezidenta Ruskej federácie, je tu takisto múzeum.
V rámci Kremľu sa nachádzajú aj dva významné chrámy zo 14. storočia - Uspenskij Sobor (Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky) a Archanjelský chrám (Chrám Archanjela Michaela). Uspenskij sobor je veľkolepou stavbou svojej doby. Mal to byť symbol sily Ivana Veľkého, v chráme malo byť stelesnené právo na nezávislosť od Zlatej hordy (Mongolov a Tatárov) a mal tiež svedčiť o tom, že aj Rusi sú schopní veľkolepých architektonických diel a zároveň tak zvýšiť morálku vzoprenia sa výbojným Mongolom. Práve pod vedením Ivana Veľkého moskovské kniežatstvo prvýkrát v bitke pri rieke Ugra Mongolov porazilo.
Príbeh chrámu je každopádne zaujímavý. Rusi si ho nevedeli postaviť sami. Boli tu pokusy Krivcovova i Myškina. No neuspeli, pretože nepoužívali natoľko moderné staviteľské prvky ako v západnej Európe. Navyše, v roku 1474 na túto oblasť udrelo zemetrasenie a zničilo aj tie chabé rozostavané pokusy. A tak Ivan III. povolal architektov z Talianska - vtedajšiu absolútnu elitu v tomto odbore. Do Moskvy prišiel architekt Ridolfo Fioravanti, ktorý dal celú pôvodnú stavbu, či skôr ruinu strhnúť. Namiesto výkopovej jamy plnej sutín, použil dubové koly. Tým stavbe zabezpečil kvalitnejšie podložie a mohla byť tak vyššia. Vôbec prvýkrát boli vtedy v Rusku použité stĺpy s kruhovým pôdorysom, ale aj typické cibuľkovité kupoly na vežičkách. Interiér je vyzdobený novšími maľbami, z tých pôvodných sa nezachovali žiadne. Dôvod? Časté požiare a následné rekonštrukcie. V kamenných kvádroch v interiéri, ktoré hneď upútajú vašu pozornosť sú pochovaní najvyšší cirkevní predstavitelia z čias cárskeho Ruska. Tento významný chrám nebol len symbolom sily a veľkosti ruského národa.
Archanjelský sobor je zasa chrámom, kde sa konali pohreby ruských panovníkov za éry, keď bolo hlavné mesto v Moskve. Uvidíte tu sarkofágy, tesne naukladané vedľa seba, všetky hroby panovníkov sú ozdobené dvojhlavou orlicou. To je symbol cára a ak ho má niekto na hrobe, znamená to, že aspoň na chvíľku zasadol na ruský trón. Interiér je inak celkovo veľmi tmavý a pochmúrny. Rovnako ako v každom pravoslávnom chráme, aj tu vás upúta ikonostas - drevená „brána“, symbolicky oddeľujúca kňaza od veriacich, niečo ako nebo a zem.
V Kremli na Ivanovskom námestí nájdete aj Car-puška - obrovské bronzové delo, vyrobené v 16.storočí pre cára Fiodora I. S hmotnosťou takmer 40 ton, dĺžkou päť metrov a kalibrom 890 milimetrov sa radí k najväčším na svete. Legenda hovorí, že sa z neho nikdy nestrieľalo a nebolo reálne využité v boji. No keďže bolo vyrobené v dobe, kedy sa z každého vyrobeného kanónu muselo aspoň raz cvične vystreliť, najnovšie analýzy potvrdzujú, že sa z neho predsa len strieľalo. Delo bolo istú dobu zapísané v Guinessovej knihe rekordov ako najväčšie na svete, no cez II. svetovú vojnu ho prekonala dvojica nemeckých kanónov Schwerer Gustav a Dora, ktoré vážili až 1 350 ton. Len o pár metrov ďalej je umiestnený obrovský zvon Car-kolokol, nazývaný tiež Veľký uspenský zvon, alebo cársky zvon. Je to najväčší zvon na svete, ktorý nikdy nezvonil. Celý váži viac ako dvesto ton, je z bronzu. Vznikol pod rukami Ivana Motorina a jeho syna Michaila Motorina. Mnohí nesprávne tvrdia, že tento zvon pukol už pri výrobe nesprávnym chladením. Nie je to pravda - praskol až o dva roky neskôr, keď v dielni vypukol požiar a príliš prudkým schladením to bronzový zvon nevydržal.
Jednou z ukážok nádhernej klasicistickej architektúry v rámci Kremľa je Senátny palác, ktorý sa uprostred celého komplexu vyníma. Jeho výstavba sa začala v 18. storočí, na príkaz Kataríny II. vybudovať nové vládne sídlo. Budova má reprezentovať ideály práva, zákonu, spravodlivosti. Dnes je sídlom ruského prezidenta, o čom svedčí aj štandarda ako symbol ruskej štátnosti, mávajúca na stožiari nad kupolou budovy.
A teraz sa už pohnime z veľkolepého Kremľa do celkom iného sveta Moskvy. Ideme preskúmať metro ruskej metropoly! Druhé najvyťaženejšie metro na svete po Tokiu. Jeho prvé stanice vznikali už v 30. rokoch 20. storočia. Preto je nezmyselné tvrdenie, že metro v Moskve je také hlboké, aby zároveň slúžilo ako protiatómový kryt . Mnoho staníc moskovského metra je neskutočne krásne vyzdobených. Veľmi často sa tu používala žula, mramor, rôzne reliéfy, sochy či krištáľové lustre. Medzi najkrajšie stanice patria Arbatskaja, Partizanskaja, Beloruskaja, alebo stanica Park Pobedy. Tá, uložená v hĺbke asi 73 metrov, je stanicou s najdlhším eskalátorom v Európe - 125 metrovým. Celý systém má dnes sedemnásť liniek, 265 staníc, koľajnice majú spolu viac ako 400 kilometrov. Metro je svojský ekosystém sám o sebe. Typický pach vydýchaného vzduchu, zmiešaného s prepáleným motorovým olejom, je tu cítiť pri každom vstupe do metra. Cena jednej jazdy je paušálna, je jedno, či pôjdete jednu zastávku alebo pätnásť. A nikto nerieši ani to, ako dlho sa v metre zdržíte. Pokojne tu v podzemí môžete stráviť celý deň, ako to robí aj množstvo pouličných umelcov, žobrákov, bezdomovcov.