Povolanie učeníkov v evanjeliu podľa Jána: Interpretácia a význam

Evanjelium podľa Jána sa odlišuje pri opise povolania od evanjelií Matúša, Marka a Lukáša, čiže od tzv. synoptických evanjelií.

V štvrtom evanjeliu sa povolanie piatich učeníkov viaže úzko na Jána Krstiteľa. Prví Ježišovi učeníci boli teda spočiatku Jánovými učeníkmi.

Táto stať o povolaní piatich učeníkov vychádza z hodnotenia svätého Jána Krstiteľa, ako je vyjadrené v prológu Jánovho evanjelia (Jn 1,1-18), kde je Ján Krstiteľ opísaný ako ten, čo vedie svojím svedectvom ľudí ku viere v Ježiša.

Prvý piati učeníci prichádzajú k viere v Ježiša postupne, definitívne uveria v Ježiša Krista po zázraku na svadbe v Káne Galilejskej.

Potvrdzujú to slová na záver opisu zázračného premenenia vody na víno: Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu.

Sled prvých udalostí na začiatku evanjelia sa viaže na jednotlivé dni týždňa, ktoré postupujú a striedajú sa (vv. 19.29.35.43. tretí deň 2,1), čím uplynie v úvode Jánovho evanjelia sedem dní týždňa.

Povolanie prvých učeníkov počas siedmich dní nám pripomína stvorenie sveta za sedem dní, ako ho opisuje Kniha Genezis (Gen 1,1-2,3).

Vzápätí však v druhom kroku oboch scén predstavuje sa neodkladné svedectvo Ježišových učeníkov, ktorí pôsobia už ako apoštoli a vyhľadajú iných, aby im umožnili spoznať Ježiša: Ondrej nájde Šimona Petra a svedčí o ňom ako Mesiášovi; Filip vyhľadá Natanaela a svedčí o Ježišovi ako naplnení Zákona a Prorokov.

Postupnosť viery učeníkov v Ježiša odrážajú v úryvku mimoriadne skoncentrované Ježišove tituly.

Je pozoruhodné, že na niekoľkých riadkoch nachádzame Ježiša označeného ako Baránka Božieho (v. 36), Rabbiho (v. 38), Mesiáša (v. 41 ), toho, ktorý je naplnením Zákona a Prorokov (v. 45), Jozefovho syna (v. 45), Božieho Syna (v. 49), kráľa Izraela (v. 49), Syna človeka (v. 51).

Táto naliehavá postupnosť titulov na začiatku Jánovho evanjelia odhaľuje Ježišovu mimoriadnu dôstojnosť a autoritu, ktorá sa nedá vyjadriť iba jedným titulom.

Prekrásny obraz, ktorým nám samotný Ježiš pomáha poznať svoju osobu, nachádzame v rozhovore s Natanaelom.

Keď Pán Ježiš hovoril Natanaelovi o väčších veciach, odkazuje nás na starozákonný príbeh o Jakubovi.

Jakub mal totiž na mieste, ktoré potom sám pomenoval menom Betel čiže Boží dom sen, v ktorom videl Pána a rebrík opretý o otvorené neba s pohybujúcimi sa anjelmi na ňom.

To miesto bolo pre Jakuba Božím domom a bránou do neba.

Kľúčové motívy povolania učeníkov

V bližšom komentári veršov sa sústreďme na niektoré kľúčové motívy.

Na Jánovo slovo: Hľa, Baránok Boží, sa odoberú dvaja učeníci za Ježišom.

Tento titul odkazuje na Starý zákon.

Ježiš je ten opravdivý baránok každoročnej židovskej Veľkej noci, ktorého židia na pamiatku odchodu z Egypta zabíjali a konzumovali.

Takto chápali Baránka západní cirkevní otcovia.

Ježiš je baránkom iste aj na spôsob trpiaceho Pánovho služobníka, ktorého ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom (Iz 53,7).

K tomuto druhému výkladu mali blízko východní cirkevní otcovia.

Keď Ježiš zazrel dvoch učeníkov prvý krát prehovorí v evanjeliu: Čo hľadáte?

Je to Ježišova veľavravná otázka znejúca učeníkom, ale aj čitateľom.

Je to otázka o dôvode a zmysle celkového hľadania a chcenia v živote človeka.

Reakcia zaskočených učeníkov zaznie v otázke vzhľadom na možnosť byť Ježišovým učeníkom: Rabbi, kde bývaš?

Pýtajú sa, kde Ježiš býva.

Sväté Písmo na inom mieste spomína o Ježišovi, že Syn človeka nemá kde hlavu skloniť (Mt 8,20; Lk 9,58), ale neprotirečí to skutočnosti, že v Jánovom evanjeliu Ježiš má svoj domov, on sám je Božím domom a volá ľudí k sebe: Poďte a uvidíte!

Význam tejto reči presahuje obyčajnú pozemskú úroveň.

Ježiš ich pozýva, aby prišli k nemu.

Sloveso prísť viazané na Ježiša sa často v Jánovom evanjeliu používa pre opis viery (3,21; 5,40; 6,35.37.45; 7,37: Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije).

Taktiež sloveso vidieť je v Jánovom evanjeliu kľúčovým pre vieru.

V Jn 5,40 v slovách: vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život (porov. aj 6,40.47) je večný život prísľubom pre toho, kto príde k Ježišovi, vidí ho a uverí v neho.

Ak formácia učeníkov začína tým, že prídu k Ježišovi, aby videli, kde býva a zostali u neho, bude zavŕšená tým, že uvidia jeho slávu a uveria v neho (2,11).

Táto udalosť je anticipáciou slov v 12,26: Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník.

Ježiš je v tomto pozvaní podobný Božej múdrosti, ktorá v Knihe múdrosti predbieha, aby sa dala poznať tým, čo po nej túžia a sama ide vyhľadať tých, ktorí sú jej hodní (6,12.13.16); v Knihe prísloví (1,20-28) zasa volá na uliciach pozývajúc ľudí, aby prišli k nej; tí čo odmietnu pozvanie, ju budú hľadať, no nenájdu.

V gréckom texte je poznámka o tom, že učeníci vošli k Ježišovi, keď bolo desať hodín, naše štyri hodiny popoludní.

Ondrej po svojej novej skúsenosti odíde za Šimonom Petrom, aby ho kvôli Ježišovi vyhľadal.

Tým sa vyjadrí jeho poslanie, že učeník má konať ako apoštol, ktorý iných privádza k Ježišovi.

Ondrej ohlasuje Petrovi objav a vie, že Ježiš je Mesiáš, hovorí: Našli sme (gr. heurékamen) Mesiáša.

Jeho pobyt s Ježišom mu postačil na objav hlbšieho poznania Ježiša.

Pozoruhodným v štvrtom evanjeliu je to, že práve Ondrej vyzná Ježiša ako Mesiáš, pričom v iných evanjeliách to je práve Šimon Peter (Mk 8,29 par.).

Jánovo evanjelium spája mesiášske vyznanie s povolaním Šimona a zmenou jeho mena ako to máme v Matúšovi 16,16-18.

Zmena mena tak ako v Starom zákone (Gn 17,5; 32,28) súvisí so zmenou poslania v dejinách spásy.

Iba evanjelisti Matúš a Ján túto zmenu mena Šimona opíšu, iní ju berú za samozrejmú.

Šimon mal v aramejčine prímenie Kéfa: Skala, teda Peter.

Táto slovná hra medzi mužským menom a skalou je dokonalá iba v aramejčine, kde meno aj skala znie rovnako Kéfa; v gréčtine sa meno Petros odlišuje od ženského podst. mena petra, čiže skala.

Kéfa nebolo v tej dobe vlastné meno, ale je pomenovaním, ktoré vysvetľuje niečo typické v povahe alebo úlohe Šimona.

Matúš rozoberá podrobnejšie vzťah mena s Petrovou úlohou v Cirkvi, kde bude on jej základným kameňom.

V druhej polovici príbehu, kde Pán povolá ďalších dvoch učeníkov, sa dozvieme o jeho zámere odísť do rodnej Galiley.

Na druhý deň ešte asi za Jordánom sám vyhľadá a povolá Filipa z Betsaidy odkiaľ pochádzal aj Ondrej i Peter.

Filip podobne ako Ondrej, privedie k Ježišovi Natanaela z galilejskej Kány (porov. Jn 21,2),3 tam Ježiš na tretí deň s matkou a učeníkmi príde ako pozvaný hosť na svadbu.

Filipa vyzve sám Ježiš nasledovať ho.

Filip sa stal jeho učeníkom a po skúsenosti s Ježišom ho vo svojom svedectve chápe ako naplnenie očakávaní predpovedí Zákona a Prorokov.

Ježiš naplnil predpoveď, že Boh pošle proroka ako Mojžiša (Dt 18,18n), ktorý je podobný Eliášovi.

Skeptický Natanael mal voči Ježišovi z malého neznámeho Nazareta najskôr výhrady, vydá sa s Filipom na cestu, aby sa stretol s Ježišom, ktorého vyzná ako kráľa Izreala.

Je pravým Izraelitom a opakom židov z deviatej kapitoly, ktorí síce prijímajú Mojžiša, no odmietajú výzvu Ježiša, aby konečne otvorili oči a uvideli podstatu Ježiša, a tým sami upadajú do slepoty (9,41).

Tak ako Ján aj Pavol rozlišuje členov vyvoleného národa, Pavol v Liste Rimanom napísal: Veď nie všetci, čo sú z Izraela, sú Izrael (9,6).

Natanael je ochotný ísť za Ježišom, čo je prvý krok, aby v neho uveril.

Natanaela udivilo Ježišovo nadprirodzené poznanie Ježiša, že ho videl pod figovníkom ešte predtým, ako ho zavolal Filip.

Toto poznanie má Ježiš vďaka vzťahu s Otcom (3,35; 11,42).

Pozícia pod figovníkom v židovských dobových podaniach (midrášoch) označovala výnimočnú pozíciu učenca zákona alebo učiteľa, ktorý tam študoval zákon, alebo figovník mohol naznačovať strom poznania v raji.

Natanaela získalo Ježišovo zázračné poznanie a sám spozná Ježiša už nielen ako kráľa Izraela, ale najmä ako Božieho Syna, čo je viera v Ježišovo božstvo.

Ježiš dotiahne dialóg s Natanaelom, že jeho viera sa bude zakladať na väčších veciach, ku ktorým patrí bezprostredný zázrak Ježiša v Káne na svadbe.

Ježiš pridá o sebe výrok ako Synovi človeka.

Tento titul v evanjeliách nájdeme vždy len na perách Ježiša, čo je historická ozvena Ježišovho používania tohto starozákonného titulu z Knihy Daniel (7,13).

V dôraznom výroku pomocou dvojitého Amen, Amen, hovorím vám Ježiš povie nielen Natanealovi ale všetkým učeníkom a čitateľom: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.

Jakub videl vo sne rebrík opretý o nebesia s anjelmi na ňom (Gn 28,17).

Týmto rebríkom je teraz Ježiš.

Výrok tak poukazuje na prítomnosť Boha na zemi v osobe Ježiša.

On, Syn človeka, žijúci a kráčajúci po zemi, predstavuje Božiu prítomnosť a činnosť.

On je tou bránou do neba a Božím domom (hebr.

Čo odkazuje Jánov text nám, poslucháčom Božieho slova.

Dáva do našej pozornosti najmä nenahraditeľný význam svedectva (gr. martyria).

Celé Jánovo evanjelium je veľkým svedectvom, neustále sa slová svedčiť a svedectvo v ňom používajú (33- resp. 14-krát).

To prvé svedectvo v evanjeliu je od Jána Krstiteľa; umožní odchod učeníkov k Ježišovi.

Ani Ján ho nezískal sám od seba, ale od Boha, a preto ho podáva ďalej.

Pokorný predchodca Ježiša si nepúta učeníkov k sebe, ale verný svojmu vyznaniu, že on je iba hlas, odkazuje ostatných na Ježiša (1,23).

Ján je hlasom pre Ježiša.

Takýmto hlasom pre Ježiša sa máme stať aj my.

Ján chce v prvom rade, aby iní tiež objavili veľkosť Ježiša.

A naozaj obaja učeníci sa vybrali za Ježišom.

Oni potom opakovali, čo videli u svojho pôvodného učiteľa.

Tomáš Akvinský komentuje, že Ján nepovedal učeníkom: Choďte za ním, aby si učeníci nemysleli, že robia Ježišovi láskavosť, ak ho nasledujú; ale vyzdvihne Ježišovu prednosť, aby pochopili, že robia dobre sebe, keď ho nasledujú.

Preto povie: “Hľa Baránok Boží”, čiže, pozrite, kde je milosť a očistujúca sila od hriechu; veď baránok bol obetovaný na odpustenie hriechov (Ev. sec.

Popri význame svedectva je v celom príbehu smerodajná iniciatíva Ježiša.

Pred začiatkom nasledovania učeníkov je to Ježiš, ktorý sa chopí iniciatívy: obráti sa a hovorí čo hľadáte?

Koná podľa svojho neskoršieho výroku: Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás (15,16).

Prvé slová Pána Ježiša v Jánovom evanjeliu sú otázkou, ktorú kladie každému, kto ho chce nasledovať: čo hľadáš, čo hľadáte?

Za týmito slovami sa skrýva viac ako iba banálna otázka, prečo idú učeníci za ním.

Otázka sa týka základnej potreby človeka, prečo sa obracať na Boha.

Aj otázka učeníka: Učiteľ, kde bývaš musí byť poňatá na hlbšej teologickej rovine.

Človek chce byť s Bohom, neustále sa usiluje uniknúť pred dočasnosťou, zmenou a smrťou, každý hľadá niečo pevné, stabilné.

Ježiš odpovie všeobecným pozvaním k viere: Poďte a uvidíte!

Zostali u neho, neodradili sa.

Neskôr sa vyberá Ježiš na cestu do Galiley, sám vyhľadá na nej učeníka Filipa.

Ježiš sa chopí iniciatívy a sám povoláva.

A práve v tom je výnimočnou postavou v stati Ondrej a slová jeho objavu slovami: Našli sme Mesiáša (gr. heurékamen ton Messian).

Vďaka Jánovmu slovu objavil mimoriadnu osobu Ježiša, s ktorým nadobudne po pozvaní Ježiša novú skúsenosť spoločenstva s Bohom.

Spolu s druhým učeníkom, asi Jánom Zebedejovým išiel za Ježišom a zostal s ním.

Jeho svedectvo Šimonovi bolo presvedčivé, pretože ho mal podložené aj skúsenosťou s Ježišom.

Z jeho slova cítiť, že ho naozaj našli, že ho majú, že je v nich!

I naše slovo o Ježišovi - jednotlivo, ale aj celej Cirkvi - bude presvedčivé, ak svedčí o skúsenosti s Ježišom.

Najmä slovo nás kňazov by sa malo zakladať a odvíjať od hlbokej osobnej skúsenosti s Pánom.

Ondrej aj inde v evanjeliu privádza a hovorí o iných Ježišovi: hovorí o chlapcovi s piatimi chlebami a dvoma rybami (Jn 6,9); a privedie spolu s Filipom k Ježišovi grécky hovoriacich Židov (12,20n).

Je to typický rys Ondreja, ktorý by sme si chceli osvojiť ako bežný postup v službe pre vieru iných.

Boh si totiž vedie k sebe ľudí pomocou ľudí.

Iste to bolo aj v našom živote podobne, cez rodičov, priateľa, katechétu, kňaza...

Ondrej je vzorom, aby sme s našou vierou neboli statickí, aby sme nezastali, ale boli v pohybe, vyšli od Ježiša za inými a priviedli ich k Ježišovi.

Potrebujeme tu nielen slová, ale najmä skúsenosť s Ježišom doloženú slovom.

Svätý Ondrej je mimoriadnou postavou. Stal sa veľmi uctievaný v Oriente.

Je patrónom Byzancie, Ruska, ale aj Škótska.

Je vo veľkej úcte vo Východnej cirkvi, na zobrazeniach býva ukrižovaný na kríži v tvare X.

Podľa sv. Jána Chryzostoma je Ondrej „Peter pred Petrom“, pretože ako prvý vyznal že Ježiš je Mesiáš, čo sa pripisuje bežne jeho bratovi Petrovi (Mk 6,29 par).

Origenes (Catena Frag.

Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové postavy a ich úlohy pri povolaní učeníkov v Jánovom evanjeliu:

Duccio di Buoninsegna - Povolanie apoštolov Petra a Ondreja

tags: #povolanie #ucenikov #evanjelium #podla #jana