Požehnanie: Význam, ako odpovedať a hlbší pohľad

Požehnanie je slovo, ktoré často počujeme, no nie vždy si uvedomujeme jeho hlboký význam. Čo presne znamená žehnať a ako by sme mali na požehnanie reagovať? Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty požehnania, jeho význam v náboženskom kontexte a v každodennom živote.

Požehnanie flotily.

Čo je to požehnanie?

Slovo požehnanie má pôvod v latinskom slove "benedictio", čo znamená dobrorečiť. Požehnanie je viac než len vyprosovanie dobra; zahŕňa aj velebenie, oslavovanie a vzdávanie vďaky. V hebrejskom jazyku slovo "beraka" znamená dar, čo naznačuje obojstranný vzťah medzi darcom a obdarovaným.

Podstata požehnania teda nespočíva len v tom, že vyprosujeme dobro pre niekoho alebo označujeme niečo znakom kríža, ale že vzdávame Bohu vďaku. Každé požehnanie je duchovnou skutočnosťou, ktorá v prvom rade vyjadruje dobrorečenie, zvelebovanie Boha, darcu všetkých dobrých darov, a zároveň je spojené s modlitbou, prosbou o jeho posilu, ochranu, dary potrebné pre nábožný život.

Požehnanie je mostom medzi Bohom a človekom. Najdokonalejším požehnaním je osoba Ježiša Krista, o ktorom svätý Pavol napísal, že „v ňom nás Boh požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním“ (Ef 1, 3).

Význam požehnania v živote

Požehnanie má hlboký význam v živote veriacich. Vyjadruje nádej, vieru a dôveru v Božiu prítomnosť a pomoc. Požehnanie nie je len prázdny rituál, ale akt, ktorý nás spája s Bohom a pripomína nám, že nie sme sami.

Byť kresťanom znamená byť povolaný zdediť Božie požehnanie. Musíš odpovedať na volanie. Dostávaš vzťah s Bohom, ktorý si si nezabezpečil sám. Ježiš to urobil za teba. V tom je nádherný pokoj. Vtedy vieš, že je to v poriadku, pretože s Ježišom je všetko dokonalé. Nič nechýba. Medzi Bohom a Ním nie je ani jediný tieň. On ťa zachránil do tohto slobodného a otvoreného vzťahu. Toto sa stalo na Golgote. Vtedy Ježiš vystúpil zo svojho požehnaného vzťahu s Otcom, aby teba voviedol do neho.

Pánovo požehnanie obsahuje všetko, čo Jeho smrť znamená. Keď človek zomrie, všetko, čo vlastní, prechádza na iných. V Ježišovej smrti celé Jeho vlastníctvo prešlo na nás. Ježiš bol z hľadiska pozemského majetku chudobný. Iní si vzali to, čo mal. Na druhej strane vlastnil duchovné bohatstvo. Dalo by sa opísať takto: vzťah dieťaťa s Bohom.

Dostávaš požehnanie vzťahu dieťaťa, pretože si bol vyvolený, zdediť ho. Požehnanie nie je odmenou za tvoje skutky. Dosiahol to niekto iný.

Ako reagovať na požehnanie?

Prijímanie požehnania by nemalo byť automatické. Je dôležité uvedomiť si, čo sa deje, a otvoriť svoje srdce pre Božiu milosť. Keď kňaz požehnáva, hovorí Pán Ježiš, že On sám požehnáva. Požehnanie je prekypovaním Božej svätosti, nebeskou rosou pre dušu, skrze ktorú môže byť všetko, čo sa vykoná, plodné.

Preto je dôležité prijímať požehnanie s vrúcnosťou a pozornosťou. Pred prijatím požehnania si chudobný, po jeho prijatí si bohatý. Bolí ma, že požehnanie Cirkvi je tak málo oceňované a zriedka prijímané. Prostredníctvom neho sa utvrdzuje dobrá vôľa. Podujatia získavajú novú mimoriadnu ochranu. Slabosť sa posilní mojou mocou. Myšlienky zduchovnejú a zlé vplyvy sa zneškodnia. Udelil som môjmu požehnanniu bezhraničnú moc. Čím je väčšia horlivosť s akou sa moje požehnanie dáva a prijíma, tým je väčšia jeho účinnosť. Či sa požehnáva dieťa alebo i celý svet, požehnanie je oveľa väčšie než tisíce svetov.

Vždy, keď si požehnaný, si užšie spojený s Bohom, opäť posvätený, ozdravený a chránený láskou jeho svätého Srdca. Často držím skryté výsledky môjho požehnania tak, aby sa spoznali až vo večnosti. Často sa zdá, že požehnania sú bez výsledku. A predsa je obdivuhodný ich vplyv. Aj výsledky zdanlivo neplodné sú požehnaním, získaným prostredníctvom svätého požehnania. Moje požehnania mnohokrát spôsobujú účinky neznáme duši. Preto maj veľkú dôveru tomuto prekypovaniu môjho svätého Srdca. A vážne uvažuj nad týmto darom, v ktorom zjavné výsledky sú ti skryté. Prijímaj sväté požehnanie úprimne, lebo jeho milosti vstúpia iba do poníženého srdca. Prijímaj ho s dobrou vôľou a s úmyslom byť lepšou a ono prenikne do hĺbky tvojho srdca a utvorí svoje účinky.

Sväteniny a požehnania

Sväteniny sú posvätné znaky, ktoré ustanovila Cirkev, aby posvätila určité okolnosti života. Medzi sväteniny patria aj požehnania osôb, jedla, predmetov či miest. Sväteniny nás pripravujú na prijatie milosti a uspôsobujú na spoluprácu s ňou.

Je dôležité rozlišovať medzi sviatosťami a sväteninami. Sviatosti boli ustanovené samotným Kristom a majú za cieľ priame posvätenie ľudskej duše. Sväteniny boli ustanovené Cirkvou a majú rôzne určenia. Sviatosť má vždy za cieľ priame posvätenie ľudskej duše, sväteniny majú rôzne určenie.

Aké sväteniny poznáme? Predovšetkým sú to požehnania - osôb, jedla, predmetov či miest, budov, zariadenia v kostole, predmetov slúžiacich ľudovej nábožnosti, ale aj rozličných činností a príležitostí. „Niektoré požehnania majú trvalý dosah, lebo ich účinok je v tom, že zasväcujú osoby Bohu a vyhradzujú predmety a miesta na liturgické účely,“ vysvetľuje Katechizmus a zároveň upozorňuje, že žiadne požehnanie určené osobe sa nesmie zamieňať so sviatostnou vysviackou. „Požehnania sú oslavou Boha za jeho diela a dary a súčasne orodovaním Cirkvi, aby ľudia mohli používať Božie dary v duchu evanjelia,“ sumarizuje Katechizmus.

Kým u niektorých svätenín je ich udeľovanie rezervované výhradne biskupom, kňazom či diakonom, niektoré iné môžu udeľovať aj laici, ktorí majú primerané kvality. Druhý vatikánsky koncil v konštitúcii Sacrosanctum concilium (v slovenčine Konštitúcia o posvätnej liturgii) v tejto súvislosti priam vyzýva, aby požehnaní vyhradených biskupom či kňazom bolo čo najmenej. „Treba sa postarať o to, aby aspoň v osobitných okolnostiach a so súhlasom ordinára mohli niektoré sväteniny udeľovať aj laici, ktorí majú náležité vlastnosti,“ píše sa v Konštitúcii. „Každý pokrstený je povolaný, aby bol požehnaním a aby požehnával,“ vysvetľuje Katechizmus.

Typickým príkladom, kedy laik udeľuje sväteninu, je rodičovské požehnanie dieťaťa či požehnanie jedla v rodine.

Sväteniny si nemožno zamieňať s amuletmi či zaklínadlami. Sväteniny totiž nefungujú na princípe, že by okolo nás automaticky vytvárali nejakú ochrannú zónu, nemajú moc samy v sebe. Účinok prijatého požehnania či posväteného predmetu nutne predpokladá správne disponovaného ducha.

Preklínanie a jeho dôsledky

Na rozdiel od požehnania, preklínanie je negatívny akt, ktorý môže mať vážne dôsledky na život človeka. Preklínanie je najbežnejšou formou čarovania, je najjednoduchšie a najviac rozšírené. Cieľom preklínania je zastaviť rozvoj života jednotlivca a preklínanie je tiež hlavným dôvodom, prečo sa zastaví prebudenie.

Existuje niekoľko foriem preklínania:

• Bežné nadávky
• Slová autorít
• Sebapreklínanie
• Satanovi služobníci
• Slová kresťanov

Proti kliatbam treba bojovať a dá sa proti nim bojovať. Je nutné posilniť vlastnú identitu v Kristovi a veriaci sa musia posilniť aj v tom, že ich práca je tou najlepšou činnosťou na celej zemi. Taktiež je treba posilniť sa v Pánovi, že v nás je silnejší, ako ten, ktorý je v tých, ktorí preklínajú. Nevyhnutné je dať svoj život plne pod Božiu vládu, nech žiadne Slovo nestojí proti nám. Naplniť sa Duchom Svätým je to najlepšie, čo môžeme robiť. Využívajme právo zväzovať a rozväzovať. Všetky kliatby je treba „demontovať“ v rámci duchovného boja. Dá sa to.

Ako sa starať o požehnané predmety?

Požehnané predmety by sme mali mať v úcte. To znamená, že ich uchovávame na dôstojnom mieste, používame ich len na to, na čo boli určené, a chránime ich pred znehodnotením. Ak už neslúžia svojmu účelu, treba ich zničiť tak, aby nedošlo k ich zneucteniu. Ak sa dajú spáliť, treba ich spáliť, ak nie, tak uložiť do požehnanej zeme, napríklad na cintorín. Požehnanú alebo krstnú vodu vyliať na miesto, po ktorom sa nechodí.

Tabuľka: Rozdiely medzi sviatosťami a sväteninami

tags: #pozehnanie #ako #odpovedat