Požehnávanie jedla, vínne tradície a zvyky na Slovensku

Požehnávanie jedla a vody je hlboko zakorenená tradícia v mnohých kultúrach a náboženstvách, ktorá presahuje samotný akt konzumácie. Od starovekých rituálov až po súčasné praktiky, požehnávanie jedla a vody je prejavom vďaky, úcty a duchovného spojenia. V slovenskej kultúre, silne ovplyvnenej kresťanstvom, má táto tradícia osobitné miesto a prejavuje sa rôznymi spôsobmi, najmä v súvislosti s kresťanskými sviatkami a bežným životom.

Veľkonočný košík s tradičnými jedlami

Požehnávanie v kresťanstve: Snaha o posvätenie života

V kresťanstve, konkrétne v Katolíckej cirkvi, sa verí, že Boh si želá, aby sa každý aspekt nášho života stal svätým a požehnaným. Cirkev sa snaží posvätiť aj veci, ktoré bežne užívame, ako napríklad jedlo a nápoje. Aj alkoholický nápoj - víno - sa môže stať svätým.

Požehnanie vína na sviatok sv. Jána Apoštola

Vo vianočnej oktáve Cirkev slávi sviatok sv. apoštola Jána a na slávenie má vyhradené špeciálne požehnanie. Táto tradícia vychádza z legendy o živote svätého Jána. Podľa legendy Jána vyzvali jeho nepriatelia, aby vypil pohár vína naplnený jedom. Popisy legendy sa líšia v tom, čo sa stalo ďalej, ale Ján buď vypil víno a neutrpel žiadnu otravu, alebo víno požehnal a z kalicha vystúpil jed v podobe hada. Na pamiatku tejto udalosti má Cirkev špeciálne požehnanie vína, ktoré možno nájsť v Rímskom rituáli.

Požehnanie odkazuje na legendu a tiež na liečivé vlastnosti vína. Súčasťou je modlitba, ktorú kňaz použije po svätej omši vo sviatok sv. Jána: „Pane, náš Bože, ty dávaš mnoho dobrých darov. Aj víno je tvojím darom. Je plodom zeme a ľudskej práce a tvoj Syn Ježiš Kristus si ho zvolil ako znamenie novej zmluvy vo svojej krvi. Rozmnož nad nami svoje milosrdenstvo a preukáž nám svoju milosť, ako si to už mnohokrát urobil tým, ktorí dúfali v tvoju dobrotivosť. Požehnaj + toto víno, ktoré si nám dal ako plod viniča a našej práce, a všetkých, ktorí ho budú požívať, napĺňaj svojím požehnaním, aby hľadali teba, pravý vinič, a upevňuj ich v zdraví tela i duše. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov."

Ďalšia časť modlitby znie: "Podľa tvojho zaľúbenia, Pane Bože, požehnaj + a posväť + túto nádobu vína (alebo iného nápoja) silou svojej pravice; a daj, aby pre zásluhy svätého Jána, apoštola a evanjelistu, všetci tvoji veriaci, ktorí ho pijú, našli v ňom pomoc a ochranu.

Modlitba pred jedlom: Vďačnosť za dary

Modlitba pred jedlom je dôležitým prejavom vďačnosti za pokrm, ktorý máme na stole. Je to príležitosť poďakovať Bohu za Jeho požehnanie, za tých, ktorí jedlo pripravili, a za všetkých, ktorí sa o nás starajú. Pred každým jedlom je krásnym zvykom zastaviť sa na chvíľu a poďakovať Bohu za dary, ktoré nám dal. Modlitba pred obedom nám pomáha uvedomiť si, že nie všetci majú toľko ako my, a že každý pokrm je požehnaním. Modlitba pred jedlom je dôležitou súčasťou kresťanského života, pretože nás spája s Bohom aj v bežných každodenných činnostiach, ako je jedenie a pitie. V modlitbe pred jedlom uzatvárame okamih tým, že si uvedomujeme Božiu prítomnosť a jeho úlohu v našom každodennom živote. Je to čas na zastavenie sa, na sústredenie sa na Božiu milosť a na vyjadrenie vďaky za všetko, čo nám Boh dáva.

V tradičnej modlitbe pred jedlom sa hovorí: "Požehnaj nás, Pane, a tieto Tvoje dary, ktoré máme prijať z Tvojej dobroty, skrze Krista, nášho Pána." Po jedle sa zasa modlíme: "Ďakujeme Ti za všetky Tvoje dary, Všemohúci Bože, ktorý žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen. Nech duše verných zosnulých, skrze Božie milosrdenstvo, odpočívajú v pokoji."

Požehnávanie veľkonočných pokrmov

Požehnávanie veľkonočných jedál je starobylá tradícia, ktorá súvisí so starou pôstnou disciplínou. Počas 40-dňového pôstu sa veriaci zdržiavajú nielen mäsitého pokrmu, ale aj pokrmov zo syra či vajec. Tieto jedlá veriaci prinášajú na požehnanie a po skončení 40-dňového pôstu je tento prvý pokrm doma požívaný, povedzme na slávnosť Veľkej noci. Svätenie jedál začína na východe Slovenska tradične už na Bielu sobotu. Ľudia prichádzajú do kostolov s košíkmi plnými jedla.

Požehnanie pokrmov pripomína, že spoločenstvo so zmŕtvychvstalým Kristom pri eucharistickom stole má pokračovať doma v hostine lásky - agapé. Tomuto obradu môže predsedať kňaz, alebo diakon. Po prečítaní Božieho slova sa kňaz, alebo diakon, modlí modlitbu požehnanie nad pokrmom, potom pokrmy kropí svätenou vodou a incenzuje.

Medzi tradičné veľkonočné jedlá, ktoré sa svätia, patria:

• Paska: Sladký okrúhly chlieb, symbolizujúci Ježiša Krista, Chlieb života.
• Vajíčka: Symbol nového života a vzkriesenia.
• Šunka a klobása: Symbol hojnosti a radosti.
• Chren: Symbol horkosti Ježišovho utrpenia.
• Soľ: Symbol očistenia a ochrany.

Tradičný veľkonočný košík na Slovensku

Ďalšie požehnania

Počas roka si veriaci dávajú požehnávať aj ružence, sošky a iné náboženské predmety. Je zvykom tiež žehnať domy, autá, polia atď. Dôvod k rôznym požehnaniam nachádzame už v Starom zákone. Tam vidíme, ako pred smrťou otec žehnal svoje deti, zvlášť prvorodeného (porov. Gn 27, 1nn). Vkladaním svojich rúk naňho preniesol nielen právo na hmotný majetok, ktorý po sebe zanechával, ale tiež dedičstvo duchovné: prísľub Bohom daný jemu a jeho potomstvu, odovzdal mu dejiny vlastného rodu i národa a pod. I Ježiš žehnal učeníkov, deti, ktoré k nemu privádzali, žehnal chlieb atď. (porov. Lk 24, 51; Mt 19, 13; 26, 26). Cirkev v tomto požehnávaní ľudí, zvierať, vecí, určitých miest, či budov pokračuje.

Sväteniny, medzi ktoré patria aj spomenuté požehnania, ustanovila Cirkev teda na základe biblickej tradície. Sväteniny na rozdiel od sviatostí neudeľujú milosť Ducha Svätého, ale iba pripravujú na prijatie ovocia sviatostí a uspôsobujú na spoluprácu s ňou. Na príklade môžeme najlepšie uvidieť, aký je rozdiel medzi siedmimi sviatosťami a rôznymi sväteninami. Tak napr. eucharistický chlieb sa tiež „žehná“, posväcuje, avšak neomylnou silou slov samotného Krista. Preto sa z chleba stáva Kristovo telo. Ak sa žehnajú, v úvode spomínané v košíku prinesené chleby, tak každý veriaci vie, že si domov nenesie chlieb premenený na Kristovo telo, ale „len“ kňazom - zástupcom Cirkvi požehnaný chlieb. Ak však aj tento „požehnaný“ chlieb nemá takú istú hodnotu, ako onen „premenený“, predsa len jeho požehnanie nie je bez zmyslu. Teológovia hovoria, že vo sviatostiach pôsobí Kristovo slovo, vo sväteninách pôsobí modlitba Cirkvi. A práve táto modlitba spôsobuje ich účinnosť.

Požehnané a svätené predmety teda nie sú nejaké ochranné talizmany pre šťastie, neslúžia na to, aby sa s nimi vykonávala nejaká mágia. Ide tu skôr o vonkajšie symbolické vyjadrenie spoločenstva v modlitbe. Bez ducha modlitby preto nepomôže ruženec zavesený na spätnom zrkadielku, svätená voda vo sväteničke, či soška svätého v kabelke.

Rozumný kresťan by sa mal chrániť pred dvojakou krajnosťou: ani by to nemal s používaním žehnaní a svätenín preháňať, ale by nimi nemal ani pohŕdať (ako niečím, čo k modernému kresťanskému životu už nepatrí). I skrze ne sa totiž vonkajší svet stáva viac posväteným a človek sa skrze veci viditeľného sveta, ktoré boli kedysi príčinou jeho pádu, znovu viac približuje k Bohu.

Regionálne rozdiely a zvyky na Slovensku

Veľká noc je na Slovensku sviatkom, ktorý spája kresťanskú vieru, rodinné tradície a ľudový folklór. Veľkonočné sviatky majú korene v židovskom sviatku Pesach, ktorým si Židia pripomínali vyslobodenie z egyptského otroctva. Práve počas týchto dní bol podľa kresťanskej tradície ukrižovaný Ježiš Kristus, čo sviatku Veľkej noci dalo nový, hlboký význam. Popri duchovnom rozmere sa však zachovali aj ľudové zvyky, ktoré oslavujú jar, plodnosť a nový život. V ich kombinácii vznikli tradície výnimočné pre každý región. Niektorí ľudia varili jedlá zo zelených rastlín, umývali sa v potokoch či pálili oheň pred kostolmi.

Hoci sú Košice druhým najväčším mestom Slovenska, veľkonočná atmosféra tu vôbec nestráca na autenticite. V niektorých mestských častiach sa dodnes konajú oblievačky, počas ktorých chlapci chodia s vedrami vody a rapkáčmi. V okolí Košíc, napríklad v Rozhanovciach, Valalikoch či Medzeve, sa tradície prelínajú s folklórom. Obľúbené sú šibáky - pletené korbáče z vŕbového prútia. V Medzeve sa Veľká noc slávi s pokojom a úctou k starým zvykom. Jedným z nich je zakopanie kraslice pod ovocný strom, ktoré symbolizuje nový život a nádej na bohatú úrodu.

Na Zemplíne, v mestách ako Trebišov, Michalovce, Vinné či Slovenské Nové Mesto má Veľká noc často veselší a spontánnejší charakter. Na Zelený štvrtok sa na Zemplíne tradične varia pirohy plnené kapustou, tvarohom či lekvárom. Veľký piatok je dňom prísneho pôstu, mnohí ľudia nepracujú, najmä neporušujú zem, čo má symbolizovať úctu k ukrižovanému Kristovi a jeho uloženiu do hrobu. Najmä v pondelok sa tu uskutočňujú veľkolepé oblievačky, kde chlapci oblievajú dievčatá nielen vedrami vody, ale hádžu ich do potokov či oblievajú vodou zo studne. Na sviatočnom stole určite nájdete domácu klobásu, cviklu s chrenom, vajíčka, hrudku a pasku (sladký okrúhly chlieb). V niektorých domácnostiach sa pripravuje aj kyslá kapusta s údeným, čo je špecialita Zemplína.

Zvyšky posväteného jedla, ktoré sa nespotrebujú, ľudia zakopávajú do zeme alebo spaľujú, aby podľa zvyku nemohli byť zneužité pri čarovaní. V Sečovciach sa dievčatá na sviatočné dni obliekajú do červených šiat, často zdobených korálkami a stužkami, pričom červená symbolizuje vnútornú silu a energiu. Dôležitou súčasťou sviatkov je výmena darov, pri ktorej si členovia rodiny navzájom odovzdávajú symbolické predmety ako vajíčka či farebné stužky. Touto tradíciou si prejavujú lásku, spolupatričnosť a vďačnosť.

V Prešove a jeho okolí je citeľný silný vplyv gréckokatolíckej cirkvi. Sviatky tu vrcholia nočnou paschálnou liturgiou. V dedinách ako Lemešany, Chminianska Nová Ves či Fintice sa svätia košíky s jedlom pred kostolom. Prešovčania si zakladajú aj na zdobení kraslíc technikami ako vyškrabávanie či vosková batika.

V Zborove pri Bardejove má Veľká noc výrazne komunitný rozmer. Najvýraznejším zvykom je stráženie Božieho hrobu, dobrovoľníci sa striedajú pri hrobe od Veľkého piatku až do večernej veľkonočnej vigílie.

V Levoči, Spišskej Novej Vsi, Žehre a okolitých obciach sa na Veľký piatok sa konajú krížové cesty, niekde aj s hercami v historických kostýmoch. Na slávnostných stoloch nájdeme makové a orechové koláče, údeniny, plnené vajíčka, kapustnicu s klobásou, pasku a hrudku. V Žehre sa posledná pôstna nedeľa pred Veľkou nocou nesie v duchu ticha a spomienky na predkov, rodiny zapaľujú sviece, rozjímajú a vyhýbajú sa hlučným činnostiam. V Levoči má ticho výnimočné miesto aj na Bielu sobotu, keď sa v domácnostiach nezapína televízia, nehrá hudba a deň sa venuje vnútornému stíšeniu.

V rusínskych a ukrajinských oblastiach severovýchodného Slovenska, vo Svidníku, Ladomirovej, Krajnej Poľane či Vyšnom Komárniku je vrcholom sviatkov veľkonočná nočná liturgia, po ktorej sa svätia košíky s jedlom pod holým nebom. V Ladomirovej je jedinečným zvykom trojité požehnanie košíkov, počas ktorého kňaz trikrát obchádza veriacich a požehnáva jedlá. Každý okruh má svoj význam: utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Krista. Do košíkov sa vkladajú aj tzv. rodinné kraslice, venované jednotlivým členom rodiny.

Židovské tradície požehnávania

V židovskej tradícii má požehnávanie jedla a vína tiež dôležité miesto. Pred jedlom sa zvyčajne neprednáša želanie "dobrú chuť", ale prednesie sa požehnanie po jedle. Tak isto nie je zvykom požehnávať samotné jedlo, ale skôr poďakovať B-hu za všetko, čo pre nás stvoril a dáva nám. Stôl je v židovskej tradícii oltárom, na ktorom sú obetované pokrmy, ktoré nám umožňujú žiť. Po jedle sa prednášajú štyri požehnania, za potravu a živenie, za zem, za Jeruzalem a za B-žiu dobrotu. Hovorí sa: "Požehnaný buď Pane, Ktorý sa staráš o všetkých."

Medzi dôležité požehnania patria:

• Netilat Jadajim: Požehnanie pri umývaní rúk.
• Še haKol: Všeobecné požehnanie pred jedlom.
• HaMoci Lechem: Požehnanie nad chlebom.
• HaGafen: Požehnanie nad vínom.
• Birkat haMazon: Poďakovanie po jedle.
• Šehechejanu: Požehnanie pri zvláštnej príležitosti.
• HaTov VehaMetiv: Požehnanie pri dobrých správach.
• Dajan HaEmet: Požehnanie pri zlých správach.
• Kriat Šema: Požehnanie pri príprave na spánok.

Víno predstavuje v židovskej tradícii radosť a zastáva pri mnohých príležitostiach významnú úlohu. Víno musí byť produkované podľa prísnych pravidiel a jeho konzumácia podlieha pravidlám kašrutu. Každá šabatová večera sa začína prednesením požehnania nad vínom a vypitím tzv. kidušového pohára.

Dôležitosť požehnávania v súčasnosti

V dnešnom svete, kde je jedlo často vnímané len ako prostriedok na uspokojenie hladu, je dôležité pripomínať si duchovný rozmer jedla a vody. Požehnávanie nám pomáha uvedomiť si, že jedlo nie je len výsledkom našej práce, ale aj darom od Boha alebo prírody. Je to príležitosť na vďačnosť a na zamyslenie sa nad tými, ktorí nemajú dostatok jedla.

Ochrana a vedenie Pána sú zásadné pri našich rozhodnutiach o jedle, aby sme prijímali to, čo je pre nás zdravé. Duch Svätý nás v modlitbe vedie k správnym rozhodnutiam.

V histórii sa vyskytli prípady, kedy bolo jedlo úmyselne zasiahnuté „kliatbou“. Existujú záznamy o čarodejniciach, ktoré pridávali elixíry do jedla alebo nápojov s cieľom ovplyvniť tých, ktorí ich konzumovali.

Svätomartinské oslavy a tradícia mladého vína

Svätomartinské oslavy sú veľmi zaujímavou tradíciou spojenou so sviatkom sv. Martina, ktorý sa oslavuje 11. novembra. Svätý Martin z Tours (316/336 - 397) bol rímsky vojak, ktorý sa stal kresťanským mníchom a neskôr biskupom. Je známy svojim súcitom a láskavosťou, pričom najslávnejšia legenda hovorí o tom, ako rozdelil svoj plášť s chudobným žobrákom počas chladnej zimy. Svätomartinské oslavy sa začali ako pripomienka jeho skutkovej podstaty a šírenia kresťanskej viery.

V mnohých európskych krajinách sa vyvinuli rôzne zvyky tak spojené sviatkom sv. Martina:

• Martinská hus a víno: Pečená hus a mladé víno sú najznámejšie pokrmy spojené s týmto sviatkom.
• Lampiónové sprievody: V niektorých krajinách, ako je Nemecko a Rakúsko, deti organizujú sprievody s lampiónmi a spievajú piesne na počesť sv. Martina.
• Charita a pomoc: Sviatok sv.

Svätomartinské oslavy sa zachovali v mnohých európskych krajinách a ich podoba sa prispôsobila moderným zvyklostiam. Oslavy sú často sprevádzané kultúrnymi podujatiami, ako sú jarmoky, koncerty či folklórne vystúpenia. V niektorých oblastiach sa zachovali aj starodávne zvyky, pričom ľudia si stále pripomínajú význam sv.

Svätomartinské oslavy sú úzko spojené s tradíciou mladých vín, ktorá má hlboké korene najmä v regiónoch s vinárskou tradíciou, ako je Slovensko, Česko, ale aj Rakúsko a Francúzsko (napr. Mladé víno je víno z najnovšej úrody, ktoré sa oficiálne otvára a ochutnáva práve okolo 11. novembra, na sviatok sv. Martina. Tento termín nebol zvolený náhodne - vinári takto symbolicky ukončujú vinársku sezónu a prezentujú prvé víno z novej úrody. U nás na Slovensku sa oslava Mladých vín stala spoločenskou udalosťou. Svätomartinské víno sa môže oficiálne predávať len od 11.

Tento sviatok sa často spája s vinárskymi podujatiami, degustáciami a sprievodnými kultúrnymi akciami. V Českej republike má tradícia Mladého vína podobnú popularitu. Svätomartinské víno sa začalo oficiálne uvádzať na trh v roku 2005, kedy sa zaviedla značka „Svatomartinské víno,“ aby podporila kvalitu a rozmanitosť českých vín. Odvtedy je 11. november oslavou, počas ktorej sa otvárajú nové fľaše a organizujú sa vinárske slávnosti.

Mladé víno symbolizuje nový začiatok, sviežosť a hojnosť úrody. V deň 11. november o 11:00 sa oficiálne začína ochutnávanie mladého vína. Niekde sú tieto akcie sprevádzané slávnostnými príhovormi, prípitkami. Vinohrady a vinárne organizujú rôzne podujatia, kde sa degustuje mladé víno. Ochutnávanie mladého vína je neodmysliteľne spojené s tradičnými jedlami, ktoré zvýrazňujú jeho sviežu chuť. V niektorých oblastiach sa organizujú aj jazdecké sprievody na koňoch, ktoré pripomínajú sv. V niektorých vinárskych regiónoch je tradícia, že kňazi požehnávajú nové víno a vinice, aby bol ďalší rok bohatý na úrodu. Mnoho vinárov počas Svätomartinských otvára svoje pivnice a vinárne pre širokú verejnosť. Tieto zvyky a tradície vytvárajú jedinečný zážitok, ktorý je nielen o degustácii vína, ale aj o prepojení s kultúrou, históriou a spoločenstvom.

Najikonickejším jedlom Svätomartinských slávností je pečená hus s lokšami a dusenou kapustou. Hus očistite, osušte a potrite soľou a rascou (môžete pridať aj kmín). Pečte ju pomaly, zvyčajne 4-5 hodín, pri teplote (okolo 150 °C), aby bola šťavnatá a jemná. Toto jedlo sa krásne spája s mladým vínom, ktoré vyváži bohatú chuť husi a kyslosť kapusty.

Pečená hus s lokšami a dusenou kapustou, tradičné jedlo na Svätého Martina

K pečenej husi s lokšami a dusenou kapustou sa skvelo hodia vína, ktoré svojou sviežosťou a kyselinkou dokážu vyvážiť bohatú chuť jedla. Svätovavrinecké alebo Modrý Portugal: Mladé, ľahšie červené vína s jemnými ovocnými tónmi. Mladé vína, podávané na Svätomartinské slávnosti, sú ideálne, pretože svojím a nekomplikovaným profilom dopĺňajú tradičné jedlo.

Slovenské vinárske oblasti

Opäť je tu moja najobľúbenejšia sezóna v roku. Hrozno, oberačky, otvorené pivnice, dni vína a samotné víno. Netreba ani cestovať ďaleko, stačí zohnať šoféra alebo ubytovanie u nás na Slovensku, prípadne si odskočiť kúsok za hranice a ocitneš sa na miestach ako v Toskánsku, pri Porte či vo francúzskom Bordeaux. Po dvoch rokoch bez poriadnych podujatí máme teraz skvelú možnosť opäť si užiť vinárstvo na Slovensku.

Víno sa na Slovensku pestovalo už v 6. storočí pred naším letopočtom, je u nás najstarším poľnohospodárskym oborom, a tak je jasné, že na Slovensku máme lokality, ktorých podmienky sú perfektné na pestovanie tohto nápoja bohov. Teším sa, že aj u nás stále vzniká čoraz viac malých aj tých exkluzívnejších vinárstiev, ktoré majú svoj genius loci a ja tak mám kde tráviť voľné víkendy. Slovensko má 6 vinárskych oblastí a každú z nich ti trochu priblížim. Ak máš chuť počas jesene vyraziť na vínnu cestu, bude ťažké si vybrať, pretože rôzne kúty po Slovensku ponúkajú iné zážitky. Čo je však fajn, je možnosť výberu podľa iných parametrov - napríklad či chceš navyše bicyklovať alebo ísť na turistiku.

Malokarpatská vínna oblasť: Je jednou z najpopulárnejších na Slovensku, pretože je to odtiaľ na skok k našim susedom, do Česka aj do Rakúska, ktorí tiež majú svoje naj vinárske lokality. Funguje tu aj Malokarpatská vínna cesta, kde sa počas roka konajú viaceré podujatia spojené s vínom, napríklad Slávnosti sv. Huberta pri burčiaku vo Sv. Jure, Modranské vinobranie alebo Deň vínnych pivníc v Trnave.

Južné Slovensko: Je druhá najväčšia vinárska oblasť u nás. Vhodné podmienky na pestovanie tu má hlavne Cabernet Sauvignon, no nájdeš tu aj Rizling alebo Frankovku. Práve tu je fajn vybehnúť tiež na bicykel, vedie tadiaľto medzinárodná Dunajská cyklotrasa, ktorá je súčasťou Kamenínskej vínnej cesty, ktorej súčasťou je celé Dolné Pohronie. Vínne lokality sú tu prevažne mestá Šamorín, Komárno, Galanta, Dunajská Streda a Štúrovo. Navyše to odtiaľto nie je vôbec ďaleko na schladenie sa v Balatone.

Nitrianska vínna oblasť: Myslíš, že môžeme tvrdiť, že tu v podstate začala vinárska tradícia na Slovensku? Pretože už nitrianske knieža Svätoplukov si bol vedomý toho, aký je to poklad a posielal sudy vína ako dary. Z Nitry pochádzajú prvé zmienky o výrobe vína na našom území. Nitrianska vínna oblasť je charakteristická tým, že na jej pomerne malom území nájdete vína s odlišnými vlastnosťami. Okrem Nitry sa vinič pestuje aj v známych Topoľčiankach, Vrábľoch či v Seredi. Vedie tadiaľto najdlhšia vínna cesta na Slovensku - Nitrianska kráľovská vínna cesta.

Stredoslovenská vínna oblasť: Lokality od Hontu po Gemer a na juhu až po hranice s Maďarskom tvoria Stredoslovenskú vínnu oblasť. Zaujímavé je, že tunajšia veľká časť vínnych pivníc je vytesaná do sopečných hornín, pretože pôvodne pivnice slúžili ako úkryty pred nájazdmi Turkov. Asi najpopulárnejšou lokalitou tejto oblasti je obec Sebechleby, kde v časti Stará hora stojí niečo cez 100 takmer 200-ročných vinárskych domčekov s pivnicami, ktoré sú Pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Koná sa tu aj podujatie Oberačka po sebechlebsky. Okolo hradu v Modrom Kameni vedia Modrokamenská vínna cesta.

Východoslovenská vínna oblasť: Na východe sa vinohradníctvo rozbehlo za čias socializmu, a tak je to ešte pomerne mladý región, no darí sa tu Sauvignonu, Cabernetu aj Svätovavrineckému. Turnianska vínna cesta predstavuje a poukazuje na významnú vinohradnícku oblasť, jeho históriu, tradície a zvyky, tradičnú gastronómiu a tradičné remeslá.

Vinársky región Tokaj: Leží na slovenských hraniciach s Maďarskom. Jeho väčšia časť leží u našich južných susedov, no buďme radi, že aj nám sa z neho trochu uštedrilo. Podobne ako na strednom Slovensku tu nájdeme vínne pivničky slúžiaca na rovnaké účely. Navštíviť ich môžeš napríklad cez podujatie Tokaj Unplugged v júni alebo počas Tokajskej vínnej cesty.

Prehľad vinárskych podujatí na Slovensku

Slovensko ponúka bohatý kalendár vinárskych podujatí, ktoré lákajú milovníkov vína z celého sveta. Tu je prehľad niektorých z nich:

tags: #pozehnanie #jedal #vinne