Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.
Termín Veľkej noci nie je stály, každoročne sa mení. Veľká noc však nie je len oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale i oslavou príchodu jari. Sú to akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním jari ako životodarného ročného obdobia.
Kedysi to bola výsada iba žien. Šunka, klobása, sladký chlebový koláč a k tomu tradičná syrová hrudka. K sobote počas veľkonočných sviatkov, patrí podľa tradícií aj požehnanie jedál. Veriaci si jedlo prinášajú v prútených košíkoch.
Ilustračný obrázok: Typický obsah veľkonočného košíka.
Požehnanie jedál je tradičným zvykom najmä na východe Slovenska. Ľudia prichádzajú s košíkmi plnými jedla, ktoré si počas pôstu odopierali.
"Po dlhom štyridsaťdňovom pôste prichádza obdobie hojnosti a človek si uvedomuje, že všetko je Boží dar, a tak chce toto požívanie po pôste, začať s požehnaním," vysvetlil Marek Kreheľ, dekan farnosti sv.
Neodmysliteľnou súčasťou veľkonočných jedál sú, okrem sladkého chleba, aj takzvaný syrek, alebo hrudka. Ide o tradičný veľkonočný pokrm, ktorý si vďaka jednoduchému receptu, vie každý doma pripraviť sám.
"Liter mlieka a koľko chcete vajíčok, troška soli, cukru," vysvetlili obyvatelia.
Obsah košíkov skončí na veľkonočných stoloch. Niekde sa prísne dodržiava pôst až do vzkriesenia, ktoré sa viaže až na nedeľu. V niektorých domácnostiach si ešte budú musieť na veľkonočné dobroty počkať.
Ľudia prichádzajú s košíkmi plnými jedla, ktoré si počas pôstu odopierali. "Spravidla sa nejedlo mäso, výrobky z mlieka a vajec, a potom ľudia prinášali tieto dary práve na požehnanie. To, že máme čo jesť, nie je náhoda, ale sú to Božie dobrodenia," priblížil.
Veľkonočný Týždeň a Jeho Dni
Veľkonočný týždeň, nazývaný aj tichý, svätý alebo veľký, sa začína Kvetnou nedeľou, ktorá sa tento rok slávila 28. marca. Tento deň pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. Názov sviatku je odvodený od kvetov - palmových ratolestí, ktorými ľud Ježiša nadšene vítal. Na Slovensku majú podobu vŕbových prútikov - bahniatok. V katolíckych kostoloch ich kňazi počas Kvetnej nedele posvätia, čím halúzky podľa ľudovej tradície získavajú veľkú moc.
Traduje sa, že bahniatka potom dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov od chorôb, zásahu bleskom, pred požiarom či inými pohromami.
Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kresťanského kalendára nazýva Zeleným štvrtkom, údajne podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde prišlo k zatknutiu Ježiša Krista. Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva. V tento deň sa v katolíckej cirkvi slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi. Sú známe obradom umývania nôh 12 mužom.
V gréckokatolíckej cirkvi sa počas svätej liturgie na Zelený štvrtok predpoludním posväcuje myro - olej používaný na vysluhovanie sviatosti birmovania (myropomazania). Ustanovenie Večere Pánovej si na Zelený štvrtok pripomínajú počas služieb Božích aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV). Podľa tradície sa v tento deň majú jesť jedlá zelenej farby, aby sa ľudia po celý rok tešili dobrému zdraviu.
Veľkonočný týždeň pokračuje Veľkým piatkom - dňom spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa na Veľký piatok neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Evanjelici považujú tento deň za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť do sýtosti sa môžu len raz za deň. Veľký piatok uznáva asi 40 štátov ako sviatok pracovného pokoja.
Biela sobota je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. V katolíckej cirkvi sa v Bielu sobotu za bežných okolností mimo pandémie veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia. Počas Veľkonočnej vigílie sa znovu rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Najstarší a najväčší sviatok liturgického roka sa vo všetkých kresťanských cirkvách slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Končí sa obdobie 40-dňového pôstu, na sviatočných stoloch v mnohých domácnostiach nechýbajú vajíčka, údená šunka, veľkonočný baranček či koláče.
Veľkonočný pondelok je z hľadiska ľudovej tradície významným dňom veľkonočných sviatkov. Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka a oblievačka. Najčastejšie sa ženy i dievčatá šibú korbáčmi z vŕbového prútia, ktoré je symbolom jarnej prírody. Ich dotyk vraj omladzuje, prináša silu a krásu. Rovnaký účinok sa prisudzuje aj polievaniu vodou. Šibači a polievači okrem pohostenia dostávajú zdobené vajíčko - kraslicu, v súčasnosti už vyrobené aj z čokolády, alebo mašľu na korbáč.
Na území Slovenska sa lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka. S vítaním jari - príchodom Vesny - súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období.
Obrázok: Vynášanie Moreny, tradičný slovenský zvyk.
Tradície v Rodinách
Aj keď sa požehnanie jedál konalo v sobotu popoludní, mali by sa podľa Kreheľa jesť po slávení Bielej soboty alebo slávnosti Zmŕtvychvstania Pána.
"V rodinách sú všelijaké tradície, niekde to je tak, že už po požehnaní, keď ich prinesú domov, ich konzumujú.
Rodina Bombová si na požehnanie priniesla v košíku tradičné veľkonočné jedlá - šunku, vajíčka, domáci chlieb, bábovku, baránka, klobásy, hrudku a soľ.
"Pri príprave pomáhali aj deti. Recepty mám po mojich rodičoch, odovzdáva sa to z generácie na generáciu. Učím to aj svoje deti, dúfam, že to budú vedieť v budúcnosti samy pripravovať," povedala Mária Bombová.
"Je to sestrin košík, ale videla som, čo tam vkladá. Také tradičné východoslovenské jedlá, hrudku, šunku, klobásu, vajíčka, baránka z masla a pečený koláč - pasku. Sú to tradície, pripomína mi to detstvo a rodinu," dodala veriaca Anna Micenková.
Nie vo všetkých regiónoch Slovenska sa koná požehnávanie jedál.Kreheľ to za nadprácu kňazov na východnom Slovensku nepovažuje. "Pre nás je to vždy stretnutie s ľuďmi mimo liturgiu, mimo kostola, a vždy to má nádych radosti, pretože sme v bezprostrednom kontakte s deťmi, mladými, v podstate s celou farnosťou, dokonca aj s tými, ktorí neprichádzajú na slávenie eucharistie a veľkonočných obradov.
Gréckokatolícka Cirkev v Banskej Bystrici a Brezne
Gréckokatolícku farnosť v Bratislave zriadil v roku 1936 bl. Pavel Gojdič - prešovský biskup. Systematizácia sa uskutočnila 6. októbra 1939 Ministerstvom školstva a národnej osvety. Farnosť nezahrňovala iba Bratislavu, ale aj celé Považie až po Žilinu.
V nedeľu 18. mája 2003 navštívil vtedajší prešovský eparcha mons. Ján Babiak SJ Banskú Bystricu, kde počas slávnostnej archijerejskej svätej liturgie v chráme svätej Alžbety uviedol do úradu prvého protopresbytera Mgr. Petra Sabola. Od toho času farnosť Brezno bola spravovaná farnosťou Banská Bystrica.
Gréckokatolícka farnosť v Brezne je zasvätená blahoslavenému hieromučeníkivi Vasiľovi Hopkovi. Liturgická spomienka je každoročne 11. mája.
V nedeľu 9. Septembra 2007 o 9,00 pred svätou liturgiou bol uvedený do farnosti novovymenovaný kňaz o. Mgr. Ján Kovaľ. Veriaci z farnosti Brezno sa spolu s veriacimi z farností Šumiac a Telgárt zúčastnili na vysviacke prvého bratislavského eparchu gréckokatolíckej cirkvi v Mestskej hale v Prešove.
Našu farnosť poctil návštevou o. Mikuláš Tresa CSsR. V homílií nám o. Mikuláš pripomenul skutočný zmysel pôstu v tomto 40 dňovom období - je to čas pokánia. Iba cez modlitbu každý z nás nájde pokoj, ktorý tak všetci hľadáme a túžime po ňom, ako málo sa modlíme a pritom iba modlitba nás môže priviesť opäť na správnu cestu ku všetkému pozitívnemu, dobrému a svätému, po čom ľudské srdce najviac túži.
Na Veľkonočnú nedeľu sa konala Utiereň Vzkriesenia, ktorá sa začala prenesením pláštenice na prestol, kde zostáva 40 dní, až do sviatku Nanebovtúpenia Pána. Nádherným symbolom v našom obrade je otvorenie dverí chrámu počas utierne Vzkriesenia. Kňaz otvára krížom chrámové dvere, ako Kristus otvoril brány neba a veriaci spievajú slávnostný spev „Christos voskrese“.
Po svätej liturgii sa konalo posvätenie veľkonočných pokrmov, tzv.
Veriaci farnosti Brezno sa zúčastnili na Archieparchialnej odpustovej slávnosti Zosnutia Presvätej Bohorodičky a 20. výročia vyhlásenia Baziliky Minor v Ľutine, ktorá sa konala 16. - 17. 8. 2008.
V nedeľu 24. augusta, podľa gréckokatolíckeho liturgického kalendára: v 15. nedeľu po Päťdesiatnici, navštívil vladyka Peter gréckokatolícku farnosť Brezno. V Piaristickom chráme slúžil archijerejskú svätú liturgiu. Pred ňou posvätil kalichovú súpravu, ktorá bola zakúpená z milodarov veriacich. Na slávnosti sa zúčastnil aj o. Peter Sabol, ktorý vo farnosti v minulosti pastoračne pôsobil, dekan rímskokatolíckej farnosti v Brezne Mons. Jozef Hrtús a o. Vojtech Rosík.
Gréckokatolícka farnosť Brezno bola zriadená, rozhodnutím prešovského eparchu Mons. Jána Babjaka v roku 2003 vyčlenením z farnosti Šumiac. Do farnosti Brezno spadá celý okres Brezno, okrem farnosti Šumiac a Telgárt. Podľa nového územného usporiadania Gréckokatolíckej cirkvi patrí farnosť do novozriadenej Bratislavskej eparchie. Od septembra 2007 je správcom farnosti o. Ján Kovaľ. Patrónom farnosti Brezno je bl.
V nedeľu o Samaritánke 10. mája 2009 navštívil vladyka Peter, bratislavský eparcha, gréckokatolícku farnosť v Brezne pri príležitosti prvej odpustovej slávnosti. Farnosť je zasvätená bl. biskupovi a mučeníkovi Vasiľovi Hopkovi.
Siedmu nedeľu po Pasche, 16. mája 2010 slávili gréckokatolícki veriaci v Brezne odpustovú slávnosť ku cti blahoslaveného hieromučeníka Vasiľa Hopka. Spolu s vladykom Petrom slávili sv. liturgiu v Piaristickom chráme o. Peter Sabol - tajomník eparchu, o. Ján Krupa - farár z Banskej Bystrice, o. Vojtech Rosík a domáci farár o. Ján Kovaľ.
Naša farnosť s o. Jánom Kovaľom spolu s veriacimi z farnosti Šumiac a Telgárt navštívili najvýznamnejšie pútnické miesto Prešovskej archieparchie v Ľutine a zúčastnili sa hlavnej archijerejskej svätej liturgie.
Gréckokatolícka cirkev, farnosť Brezno prijala túto vzácnu relikviu 12. mája, ktorá bola vystavená k verejnej úcte v Piaristickom chráme do nedele 15. mája. V prvý deň duchovnej obnovy Eucharistickému sláveniu predchádzal Moleben k svätým Cyrilovi a Metodovi. Hlavným celebrantom bol o. Ján Krupa, farár z Banskej Bystrice.
Sobota bola tretím dňom našej duchovnej obnovy. Po Molebene k blahoslavenému Vasiľovi Hokovi nasledovalo slávenie Eucharistie. Homíliu predniesol miestny dekan rímskokatolíckej farnosti v Brezne vdp. Jozef Fričovský.
Katolíci a pravoslávni slávia tohtoročnú Veľkú noc spolu. Obrad pravoslávnej cirkvi je odlišný od obradov katolíkov a evanjelikov.
„V piatok si pripomíname uloženie Ježiša do hrobu v podobe plaštenice. Vzkriesenie sa začína ráno o piatej V jednotlivých farnostiach sa začína obrad Vzkriesenia polnocou. „Vo Svidníckom okrese je trebárs vo zvyku, že Vzkriesenie - Utiereň Vzkriesenia, sa koná zväčša o piatej ráno, kde sa oslavuje Zmŕtvychvstanie Krista. Je to najradostnejší sviatok pravoslávnej cirkvi,“ informoval teológ Maroš Černý.
Po Utierni nasleduje posvätenie jedál. Jedlá si prinášajú veriaci v košíkoch. Sú to trebárs klasické jedlá ako šunka, klobása, maslo, soľ i paska.
Mnoho ľudí sa teší na pondelkovú oblievačku. „Nespája sa to s cirkevnou tradíciou. Viacerí veriaci i teológovia sa voči tomu ohradzujú, pretože ide o pohanský zvyk, keď rozlievaním vody rozháňali kresťanov,“ priblížil M. Černý.
Veľká noc má svoje korene v slávení hebrejského sviatku Pesah. Pesah v preklade znamená prechod. Židia si pripomínajú odchod z egyptského otroctva.
Prehľad obradov Veľkonočné trojdnie vo rímsko-katolíckej farnosťi svätého Mikuláša v Prešove:
- Zelený štvrtok Pánovej večere18.00 Svätá omša - KONKATEDRÁLA sv. Mikuláša
- Veľký piatok - Slávenie utrpenia a smrti Pána15.00 Obrady - KONKATEDRÁLA sv. Mikuláša
- Biela sobota19.30 Obrady Veľkonočnej vigílie KONKATEDRÁLA sv. Mikuláša
- Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstaniaKonkatedrála sv. Mikuláša Sv. omše: 5.45, 6.30, 7.45, 10.00, 11.30 - slávnostná, 18.00
Požehnanie veľkonočných jedál na Bielu sobotu: 15.00, 17.00 hod. Konkatedrála sv. Mikuláša
tags: #pozehnanie #velkonocnych #pokrmov #banska #bystrica