Katechizmus pohlavného života je súbor morálnych a etických princípov, ktoré definujú správne chápanie a prežívanie sexuality v kontexte viery. V Katolíckej cirkvi sa táto téma opiera o učenie Biblie a Tradície, pričom zdôrazňuje význam sexuality ako daru od Boha, ktorý má slúžiť na zjednotenie manželov a plodenie nového života.
Základné Princípy
Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi, sexuálny styk má byť výrazom najosobnejšej dôvernosti a komplementárnosti medzi mužom a ženou zjednotených v manželstve. Keď sa oddelia dva základné významy ľudskej sexuality, zjednocujúci a prokreatívny (otvorený pre nový život), popiera sa originálny úmysel Stvoriteľa.
Pohlavné spolunažívanie je vyhradené výlučne pre manželov. Každý sexuálny styk pred manželstvom alebo mimo neho je vždy ťažkým hriechom, pre ktorý - bez svätej spovede - nemožno pristúpiť k sviatostnému prijímaniu.
Homosexualita a Čistota
Homosexuálne praktiky sú nemravné a Cirkev ich hodnotí ako hriechy, „ktoré sú v závažnom rozpore s čistotou“ (KKC, 2396). Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi: „Tradícia, opierajúc sa o Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, ‚že homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené‘. Sú proti prirodzenému zákonu.
Rovnako však heterosexuálne aj homosexuálne osoby sú povolané k čistote. Kristus podáva ruku všetkým.
Voľný Zväzok
Voľný zväzok (voľná láska) jestvuje vtedy, keď muž a žena odmietajú dať právnu a verejnú formu vzťahu, ktorý zahŕňa v sebe sexuálnu intímnosť. Výraz „voľný zväzok“ je zavádzajúci. Čo môže znamenať aký zväzok, v ktorom sa osoby navzájom nezaväzujú a tým dokazujú nedostatok dôvery k druhému, k sebe alebo v budúcnosť?
Výraz „voľný zväzok“ sa vzťahuje na rozličné situácie: konkubinát, odmietanie manželstva ako takého, neschopnosť zaviazať sa dlhodobými záväzkami. Všetky tieto situácie urážajú dôstojnosť manželstva, ničia samu ideu rodiny a oslabujú zmysel pre vernosť. Sú v rozpore s morálnym zákonom: pohlavný úkon má mať miesto jedine v manželstve. Mimo neho je vždy ťažkým hriechom a vylučuje zo sviatostného prijímania.
Prirodzené Plánovanie Rodičovstva
Cirkev zostáva verná svojmu učeniu, keď uznáva, že manželia môžu brať do úvahy neplodné obdobia, alebo keď vyhlasuje za vždy nedovolené používanie takých prostriedkov, ktoré priamo prekážajú počatiu. Treba však súčasne uznať, že iba v prvom prípade sa manželia vedia zdržať manželského styku v plodných obdobiach, kedykoľvek z primeraných dôvodov nie je želateľné počať dieťa. Keď sa však vráti neplodné obdobie, užívajú manželský styk, aby si prejavovali vzájomnú lásku a udržovali sľúbenú vernosť.
Ak jestvujú primerané dôvody, ktoré pochádzajú z telesného alebo duševného stavu manželov alebo z vonkajších okolností, podľa učenia Cirkvi manželia môžu sledovať prirodzený rytmus obsiahnutý v plodivých schopnostiach tak, že budú manželsky obcovať iba v neplodnom období, a tak kontrolovať pôrodnosť.
Praktický Pohľad na Manželský Život
V mnohom nás na našej ceste inšpiroval poľský kapucín Xaver Knotz, ktorý sa venuje sprevádzaniu manželských párov, najmä čo sa týka ich intímneho partnerského života. Manželia mu rozprávajú o svojich skúsenostiach a on ako službu ďalším párom sprostredkúva tieto skúsenosti doplnené kresťanským pohľadom (teologickým, biblickým, psychologickým, filozofickým-personalizmus), aby manželom pomohol rásť v kresťanskej zrelosti aj vo sfére sexuality.
Knotz napríklad hovorí, že manželia si môžu vzájomnú lásku vyjadrovať prejavovaním si nežností aj v období manželského zdržiavania sa, pokiaľ sú si vedomí hranice (v období, keď nechcú počať dieťa, v zmysle vyššie povedaného) a tú hranicu pomenoval jasne a presne: ovládať resp. korigovať svoje vzájomné sexuálne vzrušenie tak, aby nedošlo k výronu mimo pohlavných orgánov manželky, čiže nedošlo k nemu vôbec (v období, keď nechcú počať dieťa).
Páter Knotz často používa slovné spojenie „celebrovanie (slávenie) manželského (sexuálneho) aktu“, čím naznačuje podobnosť so slávením liturgie Eucharistie: vzdialenejšia príprava na toto slávenie, bezprostredná príprava (predohra), špeciálna atmosféra (sviečky, hudba, parfém...), oblečenie, ktoré napomáha ku slávnostnejšej atmosfére. Toto slávenie má dynamiku, spád, vyvrcholenie... Je prostriedkom, ktorým sa osoby manželov spájajú navzájom, a spájajú sa aj s Bohom - ako prostredníctvom všetkých ostatných sviatostí sa veriaci určitým spôsobom spájajú s Bohom - prežívajú Jeho prítomnosť. Radostnú, intenzívnu, vzrušujúcu, plnú nadšenia a vášne pre partnera. Veď týmto svojím konaním majú účasť na Božom stvoriteľskom diele a Pán Boh keď niečo tvorí, určite sa pri tom nenudí.
Boží zákon zjavuje plný význam manželskej lásky, chráni ju a vedie k skutočnej ľudskej dokonalosti. Nemôže jestvovať naozajstné protirečenie medzi Božími zákonmi o odovzdávaní života a o udržovaní pravej manželskej lásky.
Sviatosti Cirkvi sa navzájom dopĺňajú. Jednoduchá implikácia „Ak sa pre manželov toto pozvanie Cirkvi stane ich životným štýlom, potom ich to ‚núti‘, v dobrom zmysle slova, často prijímať aj iné sviatosti, najmä Eucharistiu a sv. Sviatosti nie sú oddelené, navzájom nesúvisiace entity, ale sú vo vzájomnom vzťahu, lebo majú jeden spoločný zdroj. Hoci špecifická sviatostná milosť je vlastná každej sviatosti, vždy je to milosť Ducha Svätého udelená Kristom, aby premieňala tých, čo ju prijímajú, pripodobňujúc ich Božiemu Synovi.
Dokonaným sa manželstvo stáva až po sobášnom obrade v kostole, keď nastane svadobná noc a odohrá sa to, čo je právnickým jazykom vyjadrené takto: Manželia ľudským spôsobom medzi sebou vykonali manželský úkon, sám osebe vhodný na splodenie dieťaťa, na ktorý je manželstvo svojou prirodzenosťou zamerané a ktorým sa manželia stávajú jedným telom. Teda až prvé sexuálne spolunažívanie manželov robí uzavretie sviatosti manželstva úplným. Znamená to, že sexuálny akt manželov je priamo včlenený do ich vzájomného vyslúženia si sviatosti manželstva a každý ich ďalší spoločný intímny akt ich napája na tento sviatostný prameň: je pre nich zdrojom (aj) duchovnej posily a osobného posväcovania sa. Inými slovami, (prvý) sexuálny akt je súčasťou vzájomného vyslúženia si sviatosti manželstva medzi snúbencami.
Spájajúc sa v jednom tele, predstavujú zasnúbenie Božieho Syna s ľudskou prirodzenosťou. Preto „v radostiach lásky a ich rodinného života im Kristus už na tomto svete dáva vopred zakúsiť Baránkovu svadobnú hostinu“.
Manželská láska sa osobitne prejavuje a uplatňuje vlastným manželským úkonom. Úkony, ktorými sa manželia intímne a čisto spájajú, sú čestné a dôstojné, a ak sa konajú spôsobom skutočne ľudským, vyjadrujú a napomáhajú vzájomné darovanie sa, ktorým sa navzájom radostne a vďačne obohacujú.
Ak sa v kresťanoch uzdraví ich pohľad na sexualitu a jej prežívanie, potom to bude mať celkový vplyv aj na intenzitu a hĺbku ich náboženského života. Možno práve preto pápež Ján Pavol II. začal svoj pontifikát päť rokov (!) trvajúcou sériou stredajších katechéz na tému sexuality, pričom prezentoval katolícky pohľad na intímny vzťah muža a ženy v Božom pláne a vysvetľoval ho nie iba z teologickej a biblickej perspektívy, ale aj na základe svojich pastoračných skúseností z duchovného sprevádzania manželských párov.
Mýty o Sexualite v Manželstve
Je nemálo ľudí, ktorí majú predstavu (a nie sú to len neveriaci), že Cirkev je taká skostnatená, že aj sex medzi manželmi je naformátovaný a nemá mať prečo šťavu. Verejne koluje množstvo tvrdení o tom, čo môže a nemôže katolík za dverami manželskej spálne. Pozrime sa na niektoré z nich:
- Prerušovaný styk je dovolený. Lož. Prečo však nie je prerušovaný styk dovolený? Manželstvo ako ustanovizeň má podľa učenia Cirkvi spĺňať dve základné požiadavky: dobro manželov a plodenie detí.
- Muž musí vždy dosiahnuť vyvrcholenie pred ženou. Lož. Niekedy to ani nie je možné, z jednoduchého dôvodu: muž ako fyziologická bytosť je stavaný po stránke sexuálnej úplne inak ako žena. Kým jemu trvá veľmi krátko, aby sa vzrušil a bol pripravený na styk, pre ženu je potrebný dlhší čas a dobré zázemie, aby sa uvoľnila a aj ona dosiahla vyvrcholenie. Je povolené, aby muž aj po svojom vyvrcholení ženu v rámci styku ešte uspokojil masírovaním a stimulovaním jej citlivých miest.
- Petting je povolený. V opačnom prípade toto pohrávanie sa s telom jedného či oboch prináša postupne do manželstva (či si to priznajú, alebo nie) nespokojnosť a otupenie vzťahu či oslabenie duchovného pohľadu. Petting totiž hovorí: Chcem teraz len hru s tvojím telom, nechcem ťa celú/celého takú/takého, aká/aký si.
- Manžel môže s telom manželky nakladať, ako sa mu zachce. Lož. Hoci majú obaja manželia tvoriť jednotu a žena má byť v určitom zmysle slova podriadená mužovi ako hlave domácej cirkvi, neznamená to, že manžel môže s ňou a s jej telom nakladať, ako a kedy sa mu zachce.
- Boh zakazuje radosť zo sexu. Lož. Opak je pravdou: Boh stvoril nádheru manželského spojenia práve preto takú slobodnú, krásnu, vzrušujúcu a príťažlivú, lebo túžil, aby naplnenie tela a ducha vyplývajúce z celého aktu spojenia manželov bolo pre nich radosťou a inšpiráciou.
- Orálny sex je medzi manželmi - katolíkmi zakázaný. Lož. Orálne uspokojenie nie je ani úctivé, ani ľudské, ani prirodzené, navyše, chýba mu presne ten aspekt naplnenia manželského styku, ako aj pri petingu: a to plodivý, teda vykonaný spôsobom, ktorý by predpokladal možnosť počatia dieťatka - aj keď k tomu nemusí dôjsť. Orálny sex nemôže byť pre veriacich manželov náhradou bežného styku pri zdravotných problémoch alebo rizikovom tehotenstve. Navyše, tento spôsob prežívania sexuality bez konečného zjednotenia sa v telesnom spojení nebuduje jednotu medzi manželmi.
- Masturbácia nikomu neubližuje. Lož. Aby sme pochopili jej zákernosť, treba sa vrátiť k podstate...
Zákon zjavuje plný význam manželskej lásky, chráni ju a vedie k skutočnej ľudskej dokonalosti. Podstata manželskej intimity nie je len čosi čisto biologické, ale dotýka sa jadra ľudskej osobnosti.
Pred pár týždňami jedno kresťanské médium prinieslo rozhovor s kardinálom zo západoafrickej Burkiny Faso. Svoj príhovor adresoval miestnym veriacim a zameral sa v ňom na manželstvo. Okrem iného povedal: „Manželstvo má dva ciele. Manželstvo má tieto dva ciele a ich súčasťou je aj sexuálny rozmer. Manželstvo sa nesmie vylučovať so zodpovedným rodičovstvom. Treba oba ciele vyvážiť, aby jeden neprevážil na úkor druhého.
Termín „uzatvorené“ vyjadruje, že ide o manželstvo slávené platne podľa stanovených noriem. Slovo „nedokonané“ poukazuje na skutočnosť, že manželia po uzatvorení manželstva ľudským spôsobom medzi sebou nevykonali manželský úkon, sám osebe vhodný na splodenie dieťaťa, na ktorý je manželstvo svojou prirodzenosťou zamerané (porov.
Intímny život pred sobášom nemá žiaden vplyv na dokonanie manželstva. Manželský styk musí byť vykonaný po sobáši, a to takým spôsobom, ktorý zodpovedá dôstojnosti ľudskej osoby. Hoci je nedokonané manželstvo platné, možno ho rozviazať, keďže nedosiahlo plnosť a dokonalosť podľa Božej vôle. Takúto právomoc má jedine pápež. Počas procesu sa berie do úvahy aj dôvod nesúhlasu.
Odpoveď nám ponúka sv. Ján Pavol II. Dokonanie manželstva teda vyjadruje a napomáha k vzájomnému darovaniu sa, ktorým sa manželia obohacujú.
V takomto odovzdaní sa - v takom, aké vyjadria muž a žena v manželskom sľube - je teda obsiahnutá jednota a plodnosť. Muž a žena si sľubujú, že chcú tvoriť takú jednotu lásky, ktorá ich presahuje a skrze ktorú môže vzniknúť nový človek. Ak potom konkrétne majú v manželstve pohlavný styk, ktorý je výrazom ich úcty, lásky a nie je úmyselne zablokovaný voči prijatiu života, vtedy vždy nanovo sprítomňujú svoj manželský sľub.
V čistom srdci býva Boh a ovocím jeho Ducha je láska, pokoj, radosť, miernosť, zdržanlivosť… Nečistota je opak. Nie, zoznam neexistuje - ale je možné orientovať sa a rozpoznať dobro od zla. Katechizmus hovorí, že každý človek má svedomie - ak je správne vychované, napovie mu to. Svedomie je potrebné formovať v úplnosti, nielen v oblasti tela.
Realita, s ktorou sa opakovane stretáme pri prípravách snúbencov, je, že túto encykliku nepoznajú. Chúlostivou zónou je plodné obdobie a uspokojovanie oboch alebo jedného z manželov vzájomným láskaním a dotýkaním sa bez sexuálneho naplnenia. Aj keď manželia predchádzajú tehotenstvu a volia si v plodnom období zdržanlivosť od pohlavného styku, neznamená to zdržanlivosť od fyzického kontaktu, dotykov, prejavov lásky… Musia pochopiť, že skutočne „normálny“ je len manželský akt, ktorý je prejavom jednoty a úmyselne nie je uzavretý životu.
Manželská odluka
Manželstvo je obrazom lásky Krista a Cirkvi. Manželia sú povolaní prežívať toto tajomstvo v každodennosti svojho spolužitia. Avšak v dôsledku istých závažných okolností sa môže toto spolunažívanie stať nemožným. Vtedy prichádza na rad inštitút manželskej odluky (niekedy nazývanej aj rozluky). Čo presne manželská odluka je? Aké dôvody k nej môžu viesť?
Pod pojmom odluka rozumieme oslobodenie od povinnosti manželského spolunažívania, ktorá plynie z uzatvorenia manželstva. V praxi to znamená, že manželia, hoci žijú oddelene, pred Cirkvou sú stále ako manžel a manželka, teda nemôžu uzavrieť nové manželstvo. Nejedná sa o akúsi formu „cirkevného rozvodu“ ani o ekvivalent civilného rozvodu.
Dôvody, ktoré vedú k manželskej odluke nazývame kánonickými dôvodmi. Aby sme mohli hovoriť o cudzoložstve, je potrebné splniť viaceré podmienky: musí sa jednať o vedomý a dobrovoľný sexuálny akt (bez nátlaku, či násilia). Zároveň o tom musí mať nevinná stránka tzv.
V duchu kresťanskej lásky je nevinná stránka nabádaná k tomu, aby veľkodušne odpustila previnilému manželskému partnerovi a neprerušila manželské spolunažívanie. Ak sa rozhodne pokračovať v manželskom spolunažívaní aj potom, čo sa dozvedela o cudzoložstve, považuje sa toto rozhodnutie za odpustenie (tzv. odpustenie mlčky). Druhou možnosťou je výslovné odpustenie manželovi.
Naopak, toto právo nadobúda vtedy, ak z jej strany nedošlo k odpusteniu cudzoložstva (výslovne ani mlčky), ak sama nedala dôvod na cudzoložstvo (napr. nevľúdnosťou, neopodstatneným odopieraním sexuálneho spolužitia), či dokonca, ak s ním nesúhlasila, alebo sa ho sama nedopustila.
Ak sa nevinná stránka rozhodne využiť právo na odluku a preruší manželské spolunažívanie, má povinnosť do šiestich mesiacov predložiť svoju žiadosť biskupovi. Proces manželskej odluky je možné riešiť administratívnou cestou (to znamená, že biskup vydá o veci dekrét), ďalej prostredníctvom ústneho sporového procesu a napokon cestou riadneho sporového procesu. Najčastejšie zvolenou a zároveň najrýchlejšou cestou je administratívny proces.
Žiadateľ najskôr vyhľadá v mieste svojho trvalého alebo prechodného bydliska svojho farára, ktorý následne postúpi žiadosť biskupovi. Potom, čo biskup prijme túto žiadosť, predvolá si manželov na osobné stretnutie, kde ich vypočuje. Biskup celú vec posúdi a stanoví čas odlúčenia, pričom sa snaží priviesť manželov k odpusteniu. Ak sa táto snaha o zmierenie ukáže ako neúspešná, rozhodne, či má odlúčenie trvať aj naďalej. V prípade, že predĺženie odlúčenia schváli, považuje sa svojou povahou za trvalé.
Druhou kategóriou kánonických dôvodov pre odlúčenie manželov je fyzické alebo duševné nebezpečenstvo, hroziace jednému z manželov, či deťom, alebo iné vážne znepríjemňovanie manželského spolužitia. Môže sa jednať o týranie, vzájomné hádky, ktoré vedú až k násiliu ale aj alkoholizmus spojený s násilím, či navádzanie na také správanie, ktoré protirečí náboženskému presvedčeniu druhého manžela (napr. navádzanie na kriminálnu činnosť, nútenie k praktizovaniu iného vierovyznania).
Tak ako v predošlom prípade, aj tu vzniká nevinnej stránke právo na odlúčenie, o ktoré môže požiadať biskupa prostredníctvom svojho farára. Ak by hrozilo nebezpečenstvo z oneskorenia, môže sa odlúčiť okamžite aj na základe vlastného rozhodnutia. Avšak aj naďalej je viazaná povinnosťou predložiť žiadosť o odlúčenie svojmu biskupovi do šiestich mesiacov.
V týchto spomínaných prípadoch môže biskup udeliť toto povolenie na určitú dobu alebo na neurčitú dobu, nikdy však natrvalo. Toto povolenie je vždy udelené iba prechodne. Po zaniknutí dôvodov, ktoré viedli k odluke, treba obnoviť manželské spolunažívanie s výnimkou prípadov, kedy cirkevná autorita stanovila inak.
Často sa však stáva, že vzájomné vzťahy manželov sú natoľko rozvrátené, že obnovenie spolužitia je nemožné. Pochopiteľne, aj v situácii odlúčenia manželov je nevyhnutné zaistiť ich prirodzené potreby, predovšetkým nevinnej stránky a takisto aj detí. Kánonické právo zdôrazňuje nutnosť primeraného materiálneho zabezpečenia a výchovy detí. Keďže je nemožné dosiahnuť tieto ciele prostredníctvom autority Cirkvi, treba celú vec postúpiť aj civilným súdom.
Avšak niekedy je možné tieto ciele dosiahnuť iba cestou civilného rozvodu. „Žiadosť o rozvod pred civilným súdom by mala obsahovať vyhlásenie žiadateľa o tom, že nemá úmysel zrušiť manželský zväzok v rozpore s kánonickým právom, že chce zabezpečiť civilnoprávnu ochranu pre seba a svoje deti, a že nemá úmysel opätovne sa zosobášiť podľa civilného práva, ak ho na to civilný rozsudok bude oprávňovať.“
Aj Katechizmus katolíckej cirkvi konštatuje, že civilný rozvod sa stáva tolerovateľným (teda nie je morálnym previnením) v tom prípade, ak je jediným možným spôsobom ako možno zabezpečiť legitímne práva, akými sú starostlivosť o deti, či ochrana majetku.
tags: #katechizmus #katolickej #cirkvi #intimny #zivot