V židovskej a kresťanskej tradícii má požehnanie hlboký a rozsiahly význam. Tento článok sa zaoberá povahou a šírením Božieho požehnania v biblických dejinách, ktoré popisujú jeho rozkvet, ale aj úpadok v živote jednotlivcov i národov. Pozrime sa na niektoré z najdôležitejších aspektov požehnania a jeho prejavov.
Bežne k pojmu požehnanie (po hebr. berechá), ľudia vzťahujú veľa priaznivých skutočností, ktoré majú vo Svätom písme svoj pôvod od Pána Boha. Osoží si najprv užšie zadefinovať samotný fenomén požehnania.
Požehnanie v židovskej tradícii
V židovskej tradícii existuje mnoho požehnaní, ktoré sa prednášajú pri rôznych príležitostiach. Medzi najznámejšie patria:
- Modeh Ani - požehnanie pri vstávaní. B-h obnovuje dušu v rámci nášho tela za účelom prežitia ďalšieho dňa. Niekedy sa to zrovnáva so vzkriesením. Tak ako je nám ráno umožnené znovu vidieť svetlo a vnímať svet okolo seba, tak bude aj pri vzkriesení možné vidieť nekonečné svetlo a vnímať nekonečný svet.
- Netilat Jadajim - požehnanie pri umývaní rúk. Podľa niektorých učencov je potrebné rituálne umytie rúk, s patričným požehnaním, hneď po vstávaní. Okrem toho sa samozrejme ruky rovnakým spôsobom umývajú aj pred jedlom a pred spaním. Rituálne umytie rúk ma svoj presný postup a v skutočnosti by mali byť ruky pred rituálnym umývaním už fyzicky čisté. Podľa tradície, pri umývaní postupujeme tak, že vodu lejeme trikrát, striedavo na každú ruku - pravú, ľavú … atď.
- Še haKol - všeobecné požehnanie pred jedlom.
- HaMoci Lechem - požehnanie nad chlebom.
- HaGafen - požehnanie nad vínom. Víno predstavuje v židovskej tradícii radosť a zastáva pri mnohých príležitostiach významnú úlohu. Víno musí byť produkované podľa prísnych pravidiel a jeho konzumácia podlieha pravidlám kašrutu. Každá šabatová večera sa začína prednesením požehnania nad vínom a vypitím tzv. kidušového pohára.
- Birkat haMazon - poďakovanie po jedle. V židovskej tradícii sa nezvykne želať dobrú chuť pred jedlom, ale predniesť požehnanie po jedle. Tak isto nie je zvykom požehnávať samotné jedlo, ale skôr poďakovať B-hu za všetko, čo pre nás stvoril a dáva nám. Stôl je v židovskej tradícii oltárom, na ktorom sú obetované pokrmy, ktoré nám umožňujú žiť. Po jedle sa prednášajú štyri požehnania, za potravu a živenie, za zem, za Jeruzalem a za B-žiu dobrotu. Požehnaný buď Pane, Ktorý sa staráš o všetkých.
- Šehechejanu - požehnanie pri zvláštnej príležitosti. Požehnanie Šehechejanu odriekame pri všetkých výnimočných alebo špeciálnych príležitostiach, ako napríklad na začiatku sviatkov, pri stretnutí niekoho, koho sme dlhšie nevideli, pri kupovaní si nových šiat, ale aj pri narodení syna.
- HaTov VehaMetiv - požehnanie pri dobrých správach. Požehnaný buď Pane, náš Boh, kráľ vesmíru, Ktorý je dobrý a koná dobro.
- Dajan HaEmet - požehnanie pri zlých správach. V prípade, že správy, ktoré sme sa dozvedeli, nie sú pozitívne, odriekame požehnanie, v ktorom vyjadrujeme presvedčenie, že B-h je spravodlivý sudca. Požehnaný buď Pane, náš Boh, kráľ vesmíru, spravodlivý Sudca.
- Kriat Šema - požehnanie pri príprave na spánok. Pred tým, ako sa uložíme spať, a tak ukončíme ďalší deň, ktorý nám B-h daroval, je zvykom predniesť sériu požehnaní pred spánkom (vrátane Šema alebo Kriat Šema).
Tieto požehnania zdôrazňujú dôležitosť vďakyvzdania a uznania Boha v každodennom živote.
Charakteristiky požehnania
Podľa učenca H. Eberfelda, požehnanie má niekoľko kľúčových charakteristík:
- Požehnanie je slovo doprevádzané úkonom, gestom. K udeleniu otcovského požehnania patrila celý rad úkonov. Hlavná váha pritom spočíva na žehnajúcej formule, zatiaľ čo spomenuté gestá majú prípravný význam a slúžia k navodeniu kontaktu toho, kto udeľuje požehnanie s prijímajúcim.
- Požehnanie je Boží čin. Už na počiatku pri stvorení požehnáva Boh živočíchy žijúce vo vode a vo vzduchu (Gn 1,22), žehná človeka (Gn 1,28) a požehnáva siedmy deň (Gn 2,3). Týmto trojnásobným jednaním je opísaná široký záber a moc Božieho požehnania.
- Požehnanie je spásonosnou silou. Prejavuje sa nielen na osobe, ale aj na majetku. Príkladom je aj bohatý Abrahám (Gn 27,28).
- Požehnanie buduje spoločenstvo. Požehnanie má charakter vzájomnosti a je konštitutívnym prvkom spoločenstva.
- Požehnanie je neodvolateľné. Ezau sa musel zmieriť so skutočnosťou, že otec požehnal jeho brata Jakuba a nemôže to stiahnuť späť. Požehnanie nie je časovo obmedzené a má bezpodmienečnú účinnosť.
Tieto charakteristiky ukazujú, že požehnanie nie je len formálny akt, ale má hlboký duchovný význam a dôsledky.
| Charakteristika požehnania | Význam |
|---|---|
| Slovo a gesto | Požehnanie je sprevádzané úkonom alebo gestom. |
| Boží čin | Požehnanie je aktom Boha, ktorý dáva život a hojnosť. |
| Spásonosná sila | Požehnanie prináša spásu a prosperitu. |
| Budovanie spoločenstva | Požehnanie posilňuje vzťahy a spoločenstvo. |
| Neodvolateľnosť | Požehnanie je trvalé a nemôže byť zrušené. |
Podmienky pre získanie požehnania
Existujú určité podmienky, ktoré je potrebné splniť, aby človek mohol získať požehnanie. Patrí sem:
- Poslušnosť voči Božiemu zákonu a Božím prikázaniam.
- Odstránenie hriechu zo stredu svojho života.
- Bohoslužba v posvätnom čase a priestore.
Prekážkou požehnania sa môže stať hriech ľudu, nevernosť Pánovi a jeho slovu. Porušená zmluva s Bohom zastaví tok dobra z požehnania.
Sila požehnania | Joel Osteen
Požehnanie v Novom zákone
V Novom zákone sa motívy požehnania nachádzajú najmä v kontexte modlitby a židovskej nábožnosti. Alžbeta označí Pannu Máriu za „požehnanú medzi ženami“, ktorá nesie v lone „požehnaný plod“, za čo Mária velebí Pána. S Ježišom sa završuje definitívne požehnanie, ktoré Cirkev po prijatí Ducha šíri po celom svete.
Duch Svätý bol po odchode Ježiša darovaný Cirkvi ako trvalá prítomnosť Božieho daru v nás. Naša viera vidí v Ježišovi Kristovi a v dare Ducha Svätého vrchol a súhrn všetkých Božích požehnaní.
Zvestovanie Panne Márii, Duccio di Buoninsegna
Požehnanie v kresťanskej praxi
Liturgista Štefan Fábry vysvetľuje, že požehnanie nie je len o vyprosovaní dobra, ale aj o zvelebovaní a oslavovaní Boha. Požehnanie je modlitbou, mostom medzi Bohom a človekom. „Požehnanými“ sa nestávajú veci, ale ľudia. Prijímateľom duchovných darov, teda Božej milosti, je vždy len človek.
Ak kňaz požehnáva ruženec, v skutočnosti vyprosuje požehnanie pre tých, ktorí sa ho modlia. Ak požehnáva auto, neznamená to, že by sa ono stalo „amuletom“, že by obsiahlo nejakú nadprirodzenú schopnosť, ale v modlitbe požehnania kňaz prosí za tých, ktorí auto používajú. Rovnako je nesprávne hovoriť o „požehnávaní domov“, pretože prijímateľom požehnania nie je stavba, ale rodina, ktorá v nej býva.
Požehnanie rodiny
Starostlivosť o požehnané predmety
Ak už požehnané predmety neslúžia svojmu účelu, treba ich zničiť tak, aby nedošlo k ich zneucteniu. Ak sa dajú spáliť, treba ich spáliť, ak nie, tak uložiť do požehnanej zeme, napríklad na cintorín. Požehnanú alebo krstnú vodu vyliať na miesto, po ktorom sa nechodí.