Náboženská príslušnosť na Slovensku: Počet veriacich Pravoslávnej cirkvi

Podľa výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré sa uskutočnilo na Slovensku v roku 2021, sa k niektorej náboženskej spoločnosti hlásilo 3 834 576 osôb, čo predstavuje 72,70 % obyvateľov. Počet veriacich na Slovensku má v posledných rokoch klesajúci trend. V roku 2011 sa k niektorej náboženskej spoločnosti hlásilo 83,94 % obyvateľov.

Najväčšou náboženskou spoločnosťou na Slovensku je Rímskokatolícka cirkev, ku ktorej sa hlásilo 3 038 511 osôb (55,76 %). K rímskokatolíckemu vierovyznaniu sa v sčítaní prihlásilo 55,8 percent obyvateľstva, oproti poslednému sčítaniu ich podiel poklesol o viac ako šesť percentuálnych bodov. V absolútnych číslach predstavuje počet rímskokatolíckych veriacich viac než tri milióny obyvateľov.

Druhou najpočetnejšou skupinou sú veriaci evanjelickej cirkvi augsburského vierovyznania. Je ich takmer 290-tisíc, čo predstavuje podiel 5,3 percenta. Obyvatelia hlásiaci sa ku gréckokatolíckej cirkvi predstavujú štyri percentá populácie. S 218-tisíc príslušníkmi sú tretím najpočetnejším vierovyznaním. Na štvrtej pozícii je Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku, teda kalvínske vyznanie, ku ktorému sa prihlásilo 1,6 percenta obyvateľov a obyvateliek SR. K ostatným náboženským vyznaniam sa hlási menej než jedno percento obyvateľstva.

V prípade Pravoslávnej cirkvi ide o 0,93 percenta, čiže 50 677 obyvateľov. Napríklad pravoslávnych veriacich je zhruba 49-tisíc.

Vzrástol počet obyvateľov bez náboženského vyznania, je ich temer 1,3 milióna, čo predstavuje necelých 24 percent obyvateľstva.

Náboženskú spoločnosť Svedkovia Jehovovi v Slovenskej republike uviedlo v sčítaní čosi vyše 16-tisíc osôb. K židovskému vierovyznaniu sa prihlásilo 2 007 osôb. Na Slovensku je tiež podľa sčítania viac než 6 700 ľudí, ktorí sa hlásia k budhizmu. Islam uviedlo pri sčítaní necelých 3 900 obyvateľov a k hinduizmu sa hlási 975 obyvateľov a obyvateliek Slovenska. Viac ako 4-tisíc respondentov uvádzalo pohanstvo a prírodné duchovno, a k iným či nepresne určeným cirkvám sa prihlásilo temer 11-tisíc obyvateľov. Prináležitosť k ad hoc hnutiam uviedlo 16 186 ľudí, čo je 0,3 percenta. Iné náboženstvá vyznáva o čosi menej než 14 700 osôb.

Na Slovensku dnes máme registrovaných 18 cirkví či náboženských spoločností, ktoré štát dotuje. Len štyri z nich majú viac ako 50-tisíc členov. Ak by všetky oficiálne cirkvi museli nanovo žiadať o registráciu podľa pravidiel, ktoré navrhla SNS, neuspeli by nielen židia či členovia Bahájskeho spoločenstva, ale ani časť kresťanov - vrátane pravoslávnej cirkvi. Ani pravoslávnych veriacich u nás nie je 50-tisíc, pričom práve táto hranica by mala byť minimom na zaregistrovanie. Doposiaľ stačilo 20-tisíc členov cirkvi.

Šéf národniarov Andrej Danko ešte pred vstupom SNS do parlamentu sľuboval , že sprísnia podmienky registrácie nových cirkví, aby sa tak postavili „islamizácii“ Slovenska. Podľa podpredsedu SNS Antona Hrnka sú proti tomu, aby štát platil také cirkvi , ktoré tu nemajú historicky svoje domovské právo. V krajine pritom žije len asi 5-tisíc moslimov. Pri sčítaní obyvateľstva sa k islamu prihlásilo menej ako dvetisíc ľudí.

Poslednou registrovanou náboženskou spoločnosťou sa u nás stalo Bahájske spoločenstvo, ktoré združuje zhruba tisíc veriacich. Bolo to ešte v roku 2007 pred zmenou zákona, keď na registráciu stačilo 20-tisíc sympatizantov, nie vyslovene členov. Páve v roku 2007 sa norma sprísnila do terajšej podoby. Pred Bahájskym spoločenstvom zaregistrovali od roku 1991 už len Novoapoštolskú cirkev a Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (mormóni). Štát poskytuje cirkvám ročne desiatky milióny eur. Ešte v roku 2000 išlo o sumu zhruba 17,2 milióna eur, vlani to už bolo takmer 39 miliónov. Viac než 22 miliónov z tejto sumy dostala rímskokatolícka cirkev, ku ktorej sa v sčítaní prihlásilo 62 percent obyvateľov. Výška príspevku pre jednotlivé cirkvi však nesúvisí s počtom veriacich, ale odvíja sa od počtu duchovných. Väčšina z tejto sumy ide na mzdy a odvody kňazov.

Pravoslávni veriaci nielen na Slovensku, ale po celom svete dnes slávia Veľký piatok. Na Slovensku sa začínajú veľkonočné sviatky pre približne 50.000 veriacich v asi 150 farnostiach.

Podľa neho sa práve v týchto dňoch veľa pravoslávnych veriacich vracia domov, aby tu mohli stráviť sviatky s rodinou. Na Slovensku sú však aj ľudia z iných krajín, ktorí tu na pravoslávnu Veľkú noc ostávajú. Zjednodušene povedané, ak počet veriacich v sčítaní klesne o viac ako desať percent, zníži sa aj príspevok pre cirkvi. Cirkvi sa teda musia snažiť, aby si veriacich udržali, prípadne nejakých získali. Biskupi už ľudí v pastierskom liste vyzvali, aby sa k svojmu vierovyznaniu určite prihlásili, a to aj keď o viere pochybujú.

Časť obyvateľov si však podľa neho pri krúžkovaní neuvedomuje, že tento rok tým zároveň prispievajú aj k financovaniu cirkví. Veriacich, ktorí nesúhlasia s krokmi a politikou cirkví, vyzýva, aby si vo formulári zvolili možnosť „iné“ a dopísali svoje vierovyznanie. Rozpočet cirkví je v posledných rokoch veľmi napätý. Zaťažilo ho skokové zvyšovanie minimálnej mzdy, ktoré výrazne zodvihlo náklady na platy duchovných. Pre pandémiu zasa farnosti v uplynulom roku prišli o značnú časť príspevkov.

Je len jedna možnosť, ako môže tento príspevok nárazovo poklesnúť - sčítanie obyvateľstva. V roku 2019 sa totiž menil zákon o financovaní cirkví a ten naviazal výšku štátneho príspevku na počet veriacich. Počet veriacich sa zisťuje každých desať rokov v sčítaní obyvateľov. Aký reálny je vlastne 10-percentný pokles veriacich? Juran z ministerstva kultúry nepredpokladá, že počet všetkých veriacich v nadchádzajúcom sčítaní klesne o desať percent. Upozorňuje na to, že v Česku alebo v Rakúsku z posledných rokoch stúpa najmä počet veriacich pravoslávnej cirkvi.

Ministerstvo kultúry pri schvaľovaní nového zákona o financovaní cirkví očakávalo, že v roku 2021 bude cirkvám rozdeľovať sumu viac ako 54 miliónov eur. Častým argumentom za to, aby cirkvi dostávali priame platby od štátu, je ich schopnosť postarať sa o historické pamiatky a tisícky kostolov. Podľa cirkevného analytika Imricha Gazdu sa majú v sčítacom formulári objaviť nielen oficiálne názvy cirkví, ale aj ich ľudové pomenovania. Dôvodom je, že niektoré cirkvi si ľudia v minulosti mohli pomýliť. Ide najmä o evanjelikov a metodistov.

Podľa výsledkov sčítania obyvateľov v roku 2021 cirkvi celkove zaznamenali výrazný pokles, oproti roku 2011 poklesol počet ľudí hlásiacich sa k cirkvám o 334 814, čo predstavuje pokles o 8,21 %. Absolútnu väčšinu z toho počtu predstavujú Rímskokatolícka cirkev so stratou 308 766 veriacich (-9,22 %), Evanjelická cirkev a.v. so stratou 29 343 veriacich (-9,28 %) a Reformovaná kresťanská cirkev so stratou 13 526 veriacich (-13,69 %). Štatistický úrad paradoxne započítal medzi cirkvi aj viaceré ad hoc hnutia, ktoré sú skôr výrazom protestu proti povinnému zavedeniu otázky o náboženskom vyznaní pri sčítaní obyvateľov - Svedkovia Liehovoví, ku ktorým sa prihlásilo spolu 14 207 obyvateľov, Rád rytierov Jedi s 1 389 „veriacimi“, a pastafariani s 590 „veriacimi“.

Občania bez náboženského vyznania boli pri sčítaní obyvateľov v roku 2021 skokanmi desaťročia. Oproti roku 2011 vzrástol ich počet o 570 780 obyvateľov, čo predstavoval nárast o 10,35 %. Tento pozitívny výsledok na Slovensku nie je len dôsledkom zmeny metodiky sčítania, ale aj, a najmä, dôsledkom pokračujúceho procesu sekularizácie, ktorý zasiahol celú Európu. Výsledky sčítania obyvateľov z roku 2021 ukázali, že nielen v Európe, ale ja na Slovensku i v susedných krajinách Višehradskej štvorky pokračuje všeobecný trend sekularizácie spoločnosti, čo sa prejavuje neustálym a čoraz viac viditeľným nárastom počtu obyvateľov bez náboženského vyznania.

Dáta zo sčítania ukazujú, že kým v roku 2001 sa k registrovaným náboženstvám hlásilo 84 percent obyvateľov, v ďalších sčítaniach vždy po desiatich rokoch to bolo 76 a naposledy len 67 percent. Na druhej strane rastie počet obyvateľov, ktorí sa hlásia k niektorému z neregistrovaných náboženských hnutí. V roku 2001 ich bolo šesťtisíc, v roku 2021 už 57-tisíc. Títo svoje náboženstvo môžu slobodne praktizovať, nemajú však prístup k výhodám a právam registrovaným cirkví, ako je napríklad možnosť zosobášiť sa v kostole.

Podmienky registrácie cirkví

Štát pritom podmienky registrácie dvakrát sprísnil. V roku 2007 sa z požadovaných 20-tisíc sympatizantov cirkvi stalo 20-tisíc členov, ktorí musia deklarovať, že poznajú učenie viery, a musia k žiadosti doložiť svoje osobné údaje. V roku 2017 v atmosfére strachu a napätia v čase migračnej krízy vláda v zákone zvýšila počet veriacich potrebných na zaregistrovanie cirkví z 20-tisíc na 50-tisíc. Andrej Danko, ktorého SNS bola aj vtedy vo vláde, vtedy hovoril o tom, že treba zabrániť špekulatívnym zápisom ďalších cirkví a náboženských spoločností s cieľom získať peniaze od štátu. Opozícia za skutočný dôvod považovala strach z islamu.

Po sprísnení podmienok sa už nezaregistrovala žiadna ďalšia nová cirkev alebo náboženská spoločnosť. Hovorkyňa ministerstva kultúry Petra Bačinská potvrdila, že ministerstvo neeviduje ani žiadne žiadosti o registráciu. „V súčasnosti nepripravujeme zmenu,“ hovorí Bačinská.

Z osemnástich registrovaných cirkví by dnes len päť splnilo súčasné podmienky. Väčšina z nich bola zaregistrovaná v minulosti za menej prísnych podmienok či na základe svojho historického pôsobenia na Slovensku.

Medzi nimi sú okrem viac či menej početných kresťanských cirkví len židia a bahájske spoločenstvo, ktoré vzniklo z moslimskej tradície, ku ktorému sa na Slovensku hlási 300 ľudí.

Registrované cirkvi:

• Rímskokatolícka cirkev
• Evanjelická cirkev augsburského vyznania
• Gréckokatolícka cirkev
• Reformovaná kresťanská cirkev
• Pravoslávna cirkev

Na Slovensku zároveň od roku 1995 pôsobí aj registrovaná starokatolícka cirkev na Slovensku, tá však už nemá už s medzinárodným spoločenstvom starokatolíkov žiadne väzby, pretože v roku 2004 vystúpila z Utrechtskej únie starokatolíckych cirkví. Ako registrovaná cirkev na Slovensku ostala, funguje v Nitre a poberá aj príspevok od štátu.

Novela poslancami Progresívneho Slovenska navrhovala dvojstupňový proces registrácie cirkvi. S minimálnym počtom členov 150 by umožnila prístup k právam plynúcim z náboženskej slobody aj menším spoločenstvám. V prvom stupni by získali právo na zhromažďovanie sa za účelom vyznávania náboženskej viery a prístup do verejnoprávnych médií.

História Pravoslávnej cirkvi

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku je pokračovateľkou misijného diela svätých bratov Cyrila a Metoda, ktoré bolo započaté v roku 863. Aj napriek tomu, že učeníci svätých bratov boli z územia Veľkomoravskej ríše vyhnaní, v Čechách a na Morave sa konali pravoslávne bohoslužby až do 12. storočia. V 19. storočí dochádza k veľkej obnove Pravoslávia na území Čiech (Praha, Karlovy Vary, Mariánske Lázne, Františkovy Lázne) za výraznej pomoci Ruskej pravoslávnej cirkvi. Po vzniku Československej republiky, do ktorej patrila aj Podkarpatská Rus (dnešná Zakarpatská oblasť Ukrajiny), sa i napriek prekážkam zo strany úradov veľké množstvo bývalých uniatských veriacich začalo vracať k Pravosláviu.

Hoci v tej dobe na území Československa pôsobili tri jurisdikcie - konštantínopolská, ruská zahraničná a srbská - štát uznával len srbskú. Na území Slovenského štátu bola pravoslávna Cirkev ostro sledovaná a len trpená. Po roku 1945 malo Pravoslávie v československej spoločnosti značnú popularitu. Pretože Srbská pravoslávna cirkev po 2. svetovej vojne nemala dosah na dianie a život pravoslávnej Cirkvi v Československu, pravoslávni veriaci požiadali Ruskú pravoslávnu cirkev o prijatie do jej jurisdikcie. V roku 1950 sa komunistická štátna moc rozhodla zlikvidovať tzv. gréckokatolíkov. Sledovala tým oslabenie vplyvu Vatikánu na spoločnosť. Veriaci mohli prijať latinský obrad alebo prejsť do Pravoslávnej cirkvi. Po obnovení tzv. gréckokatolíckej cirkvi v r. 1968 dochádzalo k mnohým útokom na pravoslávnych kňazov a násilnostiam voči pravoslávnym veriacim. K novej vlne nepokojov došlo v roku 1990 pri tzv. majetkovo-právnom vysporiadaní, kedy Pravoslávna cirkev na území Slovenska prišla o takmer všetok svoj nehnuteľný majetok.

Z misijného pohľadu spoločensko-politický život ukazoval, že bude lepšie, ak Pravoslávna cirkev v Československu bude samostatná. Preto Posvätná synoda požiadala Jeho Svätosť moskovského patriarchu Alexija o udelenie autokefality. Tejto autokefality neuznal Ekumenický patriarchát a ďalšie grécko-jazyčné Cirkvi. Po nadviazaní bližších vzťahov Jeho Blaženosť metropolita Dorotej písomne požiadal Ekumenický patriarchát o potvrdenie autokefality. Tejto žiadosti bolo vyhovené vydaním Patriaršieho a synodálneho Tomosu č. 1058 dňa 27. 1. januára 1993 sa Česko-slovenská federatívna republika rozdelila na dva samostatné štáty - Českú republiku a Slovenskú republiku.

Pravoslávna cirkev bola nútená reagovať na túto skutočnosť. V oboch štátoch boli zo zákona o cirkvách zaregistrované dva samostatné právne subjekty, a to Pravoslávna cirkev v českých krajinách a Pravoslávna cirkev na Slovensku. Veriaci ľud a duchovenstvo Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku na jej miestnom sneme rozhodli o zachovaní kanonickej jednoty tejto miestnej Cirkvi prostredníctvom spoločnej Posvätnej synody.

V súčasnosti má Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku dve metropolitné rady, štyri eparchie, jednu teologickú fakultu - Pravoslávnu bohosloveckú fakultu Prešovskej univerzity v Prešove - a niekoľko monastierov. Cirkev prevádzkuje filantropické zariadenia zamerané na deti, mládež a utečencov. Cirkevné obce poskytujú filantropickú službu núdznym. Cirkev sa zapája do ekologických a environmentálnych aktivít. Vydáva bohoslužobné knihy, teologickú literatúru, v Čechách oficiálny časopis Hlas pravoslaví a na Slovensku Odkaz sv. Cyrila a Metoda.

tags: #pravoslavna #cirkev #pocet #veriacich