Pravoslávna cirkev a jej posvätné miesta

Pravoslávna cirkev je jednou z najstarších kresťanských cirkví na svete, s bohatou históriou a hlbokými koreňmi aj na území Slovenska. Tento článok sa zameriava na jej historický vývoj, súčasné postavenie a aktivity, ako aj na jej prínos k slovenskej spoločnosti.

Logo Pravoslávnej cirkvi na Slovensku

Počiatky a historický vývoj

Vznik Cirkvi sa uskutočnil v deň Päťdesiatnice na základe prísľubu Spasiteľa Christa pri Jeho Nanebovstúpení. Vtedy zostúpil Duch Svätý na apoštolov, zhromaždených v jednom dome v Jeruzaleme. Na dnešnom území Slovenska jej história začína príchodom sv. vierozvestcov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, kedy sväté moravské knieža Rastislav poprosilo byzantského cisára Michala o učiteľov viery. Tí na naše územie z Carihradu prišli v roku 863 a počas niekoľkoročnej misie učili slovanský národ Pravoslávnej viere. Neskôr však boli žiaci sv. Cyrila a Metoda vyhnaní a naše územie podliehalo tvrdej latinizácii.

Napriek tomu sa však v Čechách, na Morave a Uhorsku pravoslávne bohoslužby konali ešte aj v 12 storočí. Rusíni, žijúci na Podkarpatskej Rusi a dnešnom východnom Slovensku vyznávali pravoslávnu vieru aj naďalej a jurisdikčne patrili pod Carihradský patriarchát. Keďže územie Slovenska viac ako tisíc rokov bolo súčasťou Uhorska, aj dejiny Pravoslávnej cirkvi na Slovensku máme študovať v kontexte dejín Uhorska. Vieme, že v Uhorsku okrem Maďarov žili aj Slováci, Rusíni (Valasi), Rumuni, Srbi, Chorváti, Dalmatínci, Slavonci, Nemci, Gréci, neskôr za čias Rakúsko-Uhorska aj Poliaci a iní. Mnohí z nich vyznávali pravoslávnu vieru, preto aj tvorili jednu Cirkev.

Od 14. storočia Pravoslávie tu bolo zvlášť posilnené valašskou kolonizáciou. Valasi boli zväčša Slovania, ktorí po hrebeňoch Karpát prišli na Slovensko z územia dnešného Rumunska. Na teritóriu dnešného Slovenska sa pravoslávie zachovávalo najmä v horských oblastiach a vzdialených miestach od centier vtedajšej prozápadne vládnucej moci. Podľa cirkevnej príslušnosti historické dokumenty o nich hovoria ako o starovercoch, schizmatikoch, teda nie rímskokatolíkoch, preto neplatili ani rímskokatolíckym biskupstvám alebo kláštorom cirkevnú daň. Žili podľa tak zvaného valašského práva.

V 15. a 16. storočí pravoslávne chrámy nachádzame na Horehroní, Gemeri, v Honte. V čase vpádu husitov, reformácie a protireformácie pravoslávni veriaci častokrát boli nazývaní staroverci, boli donucovaní zmeniť vierovyznanie. Tých, ktorí zostávali stále pravoslávni, neskôr Rakúsko-uhorská vrchnosť nazývala Griechisch nicht unirte Kirche (Grécka nezjednotená cirkev) a nariadením z 29. 11. 1864 Griechisch Orientalische Kirche - Grécka východná cirkev.

Na počiatku 20. storočia silneli snahy o návrat obyvateľstva k Pravoslávnej viere. Bolo to aj pod vplyvom cestovania našich ľudí za prácou do USA, kde sa dozvedali, že aj keď majú rovnaký obrad a vieru ako ostatní pravoslávni, oficiálne patria pod Rím. Celej situácii veľmi pomohla misia ruských emigrantov, ktorí v čele s archimandritom Vitalijom (Maximenko) založili v roku 1923 pravoslávny monastier prep. Jova Počajevského v Ladomirovej (okr. Svidník).

V roku 1950 sa komunistická štátna moc rozhodla zlikvidovať tzv. gréckokatolíkov. Sledovala tým oslabenie vplyvu Vatikánu na spoločnosť. Veriaci mohli prijať latinský obrad alebo prejsť do Pravoslávnej cirkvi. Necitlivý postup komunistov vzbudil u mnohých averziu. Po obnovení tzv. gréckokatolíckej cirkvi v r. 1968 dochádzalo k mnohým útokom na pravoslávnych kňazov a násilnostiam voči pravoslávnym veriacim. K novej vlne nepokojov došlo v roku 1990 pri tzv. majetkovo-právnom vysporiadaní, kedy Pravoslávna cirkev na území Slovenska prišla o takmer všetok svoj nehnuteľný majetok.

Pravoslávna cirkevná obec Michalovce

Autokefalita a súčasnosť

Z misijného pohľadu spoločensko-politický život ukazoval, že bude lepšie, ak Pravoslávna cirkev v Československu bude samostatná. Preto Posvätná synoda požiadala Jeho Svätosť moskovského patriarchu Alexija o udelenie autokefality. Po nadviazaní bližších vzťahov Jeho Blaženosť metropolita Dorotej písomne požiadal Ekumenický patriarchát o potvrdenie autokefality. Tejto žiadosti bolo vyhovené vydaním Patriaršieho a synodálneho Tomosu č. 1058 dňa 27. 1. januára 1993 sa Česko-slovenská federatívna republika rozdelila na dva samostatné štáty - Českú republiku a Slovenskú republiku. Pravoslávna cirkev bola nútená reagovať na túto skutočnosť.

V oboch štátoch boli zo zákona o cirkvách zaregistrované dva samostatné právne subjekty, a to Pravoslávna cirkev v českých krajinách a Pravoslávna cirkev na Slovensku. Podľa posledného sčítania obyvateľstva je na Slovensku 49 133 veriacich, čo je 0,9% z celkového počtu obyvateľstva.

V súčasnosti má Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku dve metropolitné rady, štyri eparchie, jednu teologickú fakultu - Pravoslávnu bohosloveckú fakultu Prešovskej univerzity v Prešove - a niekoľko monastierov. Cirkev prevádzkuje filantropické zariadenia zamerané na deti, mládež a utečencov. Cirkevné obce poskytujú filantropickú službu núdznym. Cirkev sa zapája do ekologických a environmentálnych aktivít. Vydáva bohoslužobné knihy, teologickú literatúru, v Čechách oficiálny časopis Hlas pravoslaví a na Slovensku Odkaz sv. Cyrila a Metoda.

Štruktúra a organizácia

Usporiadanie Pravoslávnej (grécky: ortodoxnej) cirkvi bolo vytvorené v dobe od 1. do 9. storočia. Podľa tohto zriadenia sa kresťania organizujú podľa štátnych území a podľa národov do vlastných miestnych cirkví. Miestne cirkvi sú spojené do jednej Cirkvi všeobecnej (grécky: katolíckej). Najvyšším zákonodarným orgánom spoločným pre všetky pravoslávne cirkvi na svete je všeobecný snem, ktorý je aj ich spoločným putom.

Jednotlivé správne celky Cirkvi nazývame autokefálnymi - samostatnými alebo autonómnymi - samosprávnymi pravoslávnymi Cirkvami. To znamená, že každá autokefálna Cirkev ma po úradnej stránke svojho predstaveného a nepodlieha pod patriarchu, metropolitu či arcibiskupa, ktorý žije v inom štáte. Neznamená to však, že v každom štáte, kde sú pravoslávni veriaci, majú svoju cirkevnú samostatnosť.

Vierouka a tradície

Vierouka Pravoslávnej cirkvi je obsiahnutá vo Svätom písme a Svätej tradícii. Tradícii je zachovaná v živote Cirkvi ako aj v spisoch sv. otcov. Kanonické právo Pravoslávnej cirkvi je založené na pravidlách, ktoré boli prijaté na siedmich všeobecných snemoch, na významnejších miestnych snemoch a na pravidlách, ktoré obsahujú spisy svätých otcov.

Charakteristickou črtou pre pravoslávnu cirkev je jednoznačne ikona - sakrálny obraz s vyobrazením svätých, ich životov s biblickými motívmi, maľovaný najmä na drevo. V pravoslávnych chrámoch sa súbor ikon spojených do jednej steny nazýva ikonostas a má za úlohu oddeliť svätyňu od chrámovej lode.

Pravoslávna Cirkev sama seba nazýva jednoducho "Cirkev". Je to z toho dôvodu, že Pravoslávna Cirkev je organicky tou obcou, to jest ekléziou, ktorá má svoj počiatok v Jeruzaleme v deň Päťdesiatnice pri zoslaní Svätého Ducha.

Pravoslávna cirkevná obec v Humennom

Pravoslávna cirkevná obec v Humennom je súčasťou autokefálnej (samostatnej) Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku. Sťažené podmienky pre humenský región nastávajú už v 14. storočí, keď sa mesto Humenné stalo sídelným mestom pre Drugetovcov. Tvrdá katolizácia zasiahla celé východné Slovensko v 17. storočí. K násilnému zjednoteniu dochádza až 24. apríla 1646, kedy 63 pravoslávnych duchovných podpisuje úniu s Rímom.

Gróf Andrássy dal v roku 1712 zbúrať drevený pravoslávny chrám v Humennom a na jeho základoch dal pre svojich pravoslávnych poddaných Rusínov postaviť murovaný chrám. V roku 1950 zákazom pôsobenia gréckokatolíckej cirkvi sa pravoslávni veriaci vrátili do chrámu, ktorý doteraz od rozhodnutia Márie Terézie slúžil gréckokatolíckym veriacim. V súčasnosti sa v deň múzeí a v deň sv. archanjela Michala vracajú tohto chrámu a slúžia v ňom sv. Liturgiu.

Dnes ma v meste nezastupiteľné miesto. Prispieva veľkou mierou k vytváraniu dobrých medziľudských vzťahov. Pri pravoslávnej cirkevnej obci pracuje skupina Bratstva pravoslávnej mládeže, ktorá je súčasťou Svetovej federácie pravoslávnej mládeže SYNDESMOS a podieľa sa na práci a formovaní mladého človeka. Pri chráme pracuje spevácky cirkevný zbor, ktorý pravidelne spieva pri sv. Liturgiách v nedeľu, sobášoch, rôznych iných príležitostiach cirkevnej obce a reprezentuje cirkevnú obec a Pravoslávnu cirkev na Slovensku na rôznych podujatiach. Neoddeliteľnou súčasťou činnosti cirkevnej obce je aj sociálna a charitatívna služba. Pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa v Humennom k pravoslávnej Cirkvi prihlásilo 1805 veriacich.

V súčasnosti prebieha rozpis ikon na stenách Pravoslávneho chrámu sv. Cyrila a Metoda v Humennom, s ktorým sme započali v mesiaci júl 2009.

Pravoslávny chrám sv. Cyrila a Metoda v Humennom

Pútnické miesta a cestovanie

Je tu čas dovoleniek, mnohí z nás ešte uvažujú, kam sa vybrať. Je čas pozrieť sa na stereotypy života z druhej strany. Je čas zastaviť sa, čas prehodnotiť, či sme neupadli do závislostí. Keď sa pozerám okolo seba, vidím zjavnú závislosť mnohých na mobile a internete. Ľudia hladkajú mobil v MHD, počas chôdze, v reštaurácii s partnerom, pri stretnutí s priateľmi. Dovolenku pri mori alebo v horách môžeme spojiť s návštevou svätého miesta. Krátka návšteva sotva pomôže.

Na pútnickom mieste treba byť dlhšiu dobu aj niekoľko dní, aby sme sa pretlačili cez komerciu do tajomstva svätého miesta, aby sme sa stretli s Bohom a Jeho darmi. Alebo treba na sväté miesto putovať pešo či na bicykli. Iná možnosť je navštíviť za viac dní viacero pútnických miest. Od stredoveku ľudia využívali teplejšie obdobie na putovanie na sväté miesta. Málokto sa dnes vydá pešo stovky kilometrov na pútnické miesto. Najobľúbenejším pútnickým miestom je Svätá zem s Jeruzalemom.

Väčšina kresťanských pútnických miest je založená na rímskokatolíckej viere, najmä svätyne zasvätené zjaveniam Panny Márie, ako sú: Bazilika Panny Márie Guadalupskej v Mexiku, Svätyňa Panny Márie z Fatimy v Portugalsku a Svätyňa Panny Márie Lurdskej vo Francúzsku. Predkladám prehľad pútnických miest Európy a okolia Stredozemného mora, kam Slováci chodia na dovolenky. Spomínam hlavne katolícke a pravoslávne pútnické lokality cca nad 100 tisíc návštevníkov ročne.

V tabuľke * znamená, že údaj je výrazne ovplyvnený turistami, ktorí miesto nenavštívili z dôvodu viery ale z dôvodu kultúry a zaujímavej histórie. Vychádzal som z dvoch hlavných zdrojov, z ktorých som získal lokality a niektoré počty návštevníkov. Z desiatok zdrojov v národných jazykoch som získal približné počty návštevníkov za rok, keď som si v prekladači preložil „návštevníci“ (prípadne pútnici) a slová „za rok“. Práca nie je vedecká publikácia, lebo zdroje mali rôzne metodiky na získanie počtov a boli aj rôzne vierohodné.

Griffin, Kevin and Raj, Razaq (2018) "The Importance of Religious Tourism and Pilgrimage: reflecting on definitions, motives and data," International Journal of Religious Tourism and Pilgrimage: Vol. 5: Iss. 3, Article 2.

Významné pútnické miesta:

• Bazilika Nanebevzetí Panny Marie a sv.
• Svätyňa Božieho milosrdenstva, sv.
• tisícky mučeníkov, cela smrti sv. Maximiliána Kolbeho, sv.
• Mariánska svätyňa, pôsobisko sv.
• Svätyňa - sv.
• Svätyňa Božieho milosrdenstva s prvým obrazom; ikona Panny Márie nad bránou; katedrála so sv.
• katedrála Nidaros, svätyňa - sv.
• hrob sv. spojené so sv.
• St. katedrála - 3 králi, St.
• St. Basilica sv. sv.
• opátstvo sv.
• Svätyňa - sv.
• púte k sv. sv.
• Foy (sv. Viera) mučeníčka 3. sv.
• miesto popravy sv.
• Chrám sv. sv. zomrela sv.
• Chrám sv.
• Svätyňa - sv.
• katedrála - Duomo, sv. Karol Boromejský, Chrám sv.
• Chrám sv. Antona, Chrám sv. Justíny s ostatkami sv. Lukáša evanjelistu a sv. Mateja, Svätyňa sv.
• Svätyňa sv. Františka a sv.
• Svätyňa Panny Márie, blahoslavený Bartolo Longo, sv.
• Katedrála s Turínskym plátnom, svätyňa - sv.
• Svätyňa - pasionista sv.
• Sacri Monti (Posvätné hory) komplex 9. skupín kaplniek a ďalších architektonických stavieb zo 16. a 17.
• Bazilika San Pietro in Ciel d'Oro, sv.
• Svätyňa - kláštor na hore - sv. Benedikt a sv.
• Svätyňa sv.
• Svätyňa sv.
• Svätyňa - sv.
• Kostol Premenenia Pána a Katedrála sv.
• chrámy, Lavra sv. Alexandra Nevského, sv.
• Kremeľ - chrámy, Chrám Krista Spasiteľa, Chrám Vasilija Blaženého, kláštor - sv.
• Trojicko-sergijenská lavra - sv.
• Ženský kláštor, sv.
• Svätyňa - sv.
• katedrála sv.
• Hagia Sophia, Kostol sv. Spasiteľa in Chora, Kostol sv.
• Kostol sv. Domček Panny Márie, Bazilika sv. Jána, Sv. zmienka v Zjavení sv. Jána, sv. zmienka v Zjavení sv. zmienka v Zjavení sv. studňa sv.
• Svätyňa sv.
• Chrám Svätého hrobu, Krížová cesta (Via Dolorosa), Večeradlo, Betánia, Getsemanská záhrada, Ein Karem - sv.
• Chrám Narodenia Ježiša Krista, Pole pastierov, významný kláštor - sv.
• tradičné miesto pôsobenia sv. miesto pobytu Svätej rodiny, dom sv. Anny a sv. hora Sinai a Kláštor sv.

Tabuľka: Vybrané pútnické miesta

Personálne turbulencie v sinajskom grécko-pravoslávnom Monastieri sv. Kataríny

Personálne turbulencie v sinajskom grécko-pravoslávnom Monastieri sv. Kataríny viedli k tomu, že do záležitosti sa vložil jeruzalemský patriarcha Theophilos III.

Sinajský monastier má podľa cirkevného práva autonómny status, ale v konečnom dôsledku podlieha jurisdikcii grécko-pravoslávneho Jeruzalemského patriarchátu. Patriarcha je najvyššou inštanciou v sporných otázkach, akou je tá aktuálna.

Theophilos III. vo vyhlásení potvrdil, že Jeruzalemský patriarchát začne príslušné cirkevné konanie. Ako súčasť tohto procesu jeruzalemský patriarcha oznámil vyslanie trojčlennej delegácie do sinajského monastiera.

Koncom júla prenikli na verejnosť personálne rozpory v Monastieri sv. Kataríny. Skupina pätnástich mníchov z celkovo dvadsiatich piatich vyhlásila igumena Damiana za zosadeného a v oficiálnom liste o tom informovala aj grécko-pravoslávny Jeruzalemský patriarchát.

Deväťdesiatjedenročný igumen vydal vyhlásenie, v ktorom ostro odsúdil rebelujúcich mníchov. Hovoril o nezákonnom konaní, ba dokonca o „puči“ mníchov, ktorí tým spôsobili veľkú škodu monastieru.

Igumen oznámil potrestanie svojich spolubratov a vyzval Jeruzalemský patriarchát, aby konal v tejto záležitosti. Igumen Damianos je na čele sinajského monastiera už 52 rokov. Ako jediný tamojší mních má egyptské občianstvo.

Monastier sv. Kataríny sa momentálne nachádza v mimoriadne zložitej situácii. Dôvodom je spor s egyptskými úradmi, ktorý trvá od roku 2012 a týka sa vlastníckych práv monastiera na úpätí vrchu, na ktorom podľa biblického podania dostal Mojžiš Desatoro prikázaní.

Egyptský súd vyniesol 28. mája rozsudok, ktorým uznáva egyptský štát za vlastníka celého areálu vrátane samotného monastiera. Mnísi by tak boli v podstate len nájomcami a úrady by mohli kedykoľvek rozhodnúť o nepredĺžení ich ročného pobytu.

Podľa mediálnych správ egyptské úrady však po vynesení rozsudku popreli, že monastier bol vyvlastnený. Rozsudok súdu sa má týkať len odľahlých pozemkov, pre ktoré neexistujú vlastnícke listiny. Od mája sa vynakladá veľké úsilie na zabezpečenie právneho postavenia sinajského monastiera.

Rozruch okolo údajnej dohody medzi cirkvou a štátom v Kosove

Pravoslávna cirkev v Kosove odmieta správy médií, podľa ktorých existuje dohoda so štátom a dokonca plány na vytvorenie vlastnej „Kosovskej pravoslávnej cirkvi“.

Srbská pravoslávna eparchia Raška-Prizren v Kosove vo svojom vyhlásení odmietla začiatkom augusta mediálne správy, že bola uzavretá alebo sa plánuje uzavrieť akási „základná dohoda“ s kosovskými úradmi. Tieto správy sú podľa vyhlásenia eparchie „čistou lžou“ a „zlomyseľným konštruktom“ bez akéhokoľvek reálneho základu.

Neexistuje žiadny náčrt ani iný návrh, ktorého obsahom by bolo postavenie Srbskej pravoslávnej cirkvi ako „zmluvnej strany“ kosovskej vlády. Takýto text nebol prerokovaný žiadnym cirkevným grémiom a nebol predložený ani vedeniu eparchie, ani belehradského patriarchátu.

Kosovská eparchia dôrazne odmieta tvrdenie, že Srbská pravoslávna cirkev by akceptovala takúto dohodu, aby pripravila pôdu pre vznik „Kosovskej pravoslávnej cirkvi“, ktorá by v budúcnosti spravovala pravoslávne pamiatky v Kosove. Ide o hanebné osočovanie.

Srbská pravoslávna cirkev bude aj naďalej chrániť svoje posvätné miesta, kultúrne a historické dedičstvo, ako aj pravoslávnych veriacich v Kosove, uvádza sa v závere vyhlásenia, ktoré bolo uverejnené na oficiálnej webovej stránke belehradského patriarchátu.

Kosovo-Metochia je srdcom Srbskej pravoslávnej cirkvi. Pod pojmom Metohija alebo Metochia sa rozumie „monastierka oblasť“ na západe Kosova. Cirkev nepovažuje za prípustné vzdať sa tejto oblasti. Cirkev kategoricky odmietala a naďalej odmieta priame alebo nepriame uznanie nezávislosti Kosova zo strany Srbska.

Bulharsko plánuje zaviesť vyučovanie náboženstva na školách

Ako alternatíva k pravoslávnej a islamskej náboženskej výchove sa plánuje zavedenie predmetu „cnosti/etika“. Pravoslávna cirkev víta návrh.

Bulharsko plánuje zaviesť nový školský predmet s označením „cnosti a náboženstvá“. Predmet sa má zavádzať do učebných osnov postupne od školského roka 2026/2027 a najskôr sa bude vyučovať od prvého ročníka. Plánuje sa, že žiaci si budú môcť vybrať medzi variantmi „náboženstvo - pravoslávie“, „náboženstvo - islam“ alebo „cnosti/etika“.

Iniciatívu podporuje ministerstvo školstva a podľa ministra Krasimíra Valcheva má prispieť k etickej výchove. Nejde tu o konfesionálnu náboženskú výchovu v užšom zmysle slova, ale o odovzdávanie hodnôt, ako sú láska, rešpekt a solidarita, zakotvených v rôznych náboženských tradíciách.

Bulharská pravoslávna cirkev podporuje tento zámer. Patriarcha Daniil zdôraznil, že výučba nemá byť indoktrináciou, ale fundovaným odovzdávaním vlastnej náboženskej tradície a hodnôt. Pravoslávie je ústrednou súčasťou bulharskej identity a kultúry. Cirkev v tomto predmete vidí dôležitý doplnok k existujúcemu teologickému vzdelávaniu a možnosť podporovať porozumenie pre európsku kultúru a morálku.

Bulharský patriarcha a prezident otvorili novú sieť pútnických ciest

Bulharský pravoslávny patriarcha Daniil a bulharský prezident Rumen Radev spustili novú iniciatívu na podporu náboženského turizmu v Bulharsku. Iniciatíva nesie názov „Cesta viery“ a má za cieľ prilákať pútnikov a záujemcov z domova i zo zahraničia. Cieľom je priblížiť im históriu, kultúru, náboženstvo a prírodu Bulharska.

Slávnostné otvorenie sa konalo v pravoslávnej katedrále v Sofii. Odtiaľ sa vydal sprievod cez mesto, počas ktorého bola predstavená pútnická cesta „K zázračnému svätcovi z Rily“.

Nový srbský patriarcha Irinej cez víkend podporil nároky svojej krajiny na Kosovo

Pravoslávna cirkev bude podľa neho Srbsku pomáhať a jednota srbského národa musí byť zachovaná. "Kosovo je naša svätá zem, náš Jeruzalem," povedal nový patriarcha po svojom uvedení do úradu v Dóme v Belehrade. "Keby sme na Kosovo zabudli, zabudne aj Kosovo na nás," podotkol Irinej a poukázal na to, že k jeho vymenovaniu za najvyššieho predstaviteľa srbskej pravoslávnej cirkvi neskôr dôjde aj v historickom srbskom cirkevnom sídle Peč na západe Kosova.

Nový patriarcha plánuje podľa vlastných slov navštíviť aj ďalšie srbské posvätné miesta v Kosove - kláštor Dečani a kostol v Prizrene. "Srbsko bez týchto svätých miest a bez Kosova nie je Srbskom," podotkol Irinej, ktorý podobne ako jeho predchodca, zosnulý patriarcha Pavle, niekoľko rokov pôsobil v Kosove.

tags: #pravoslavna #cirkev #posvatne #miesto