Pravoslávna cirkev: prvky v architektúre a liturgii

Pravoslávna cirkev má hlboké korene v histórii a kultúre mnohých národov. Jej vplyv sa odráža nielen v náboženskom živote, ale aj v architektúre a liturgii. Tento článok sa zameriava na niektoré aspekty tohto vplyvu, s dôrazom na slovenské drevené kostoly a synagógy.

V snahe chrániť, čo je naše, sústreďujeme tieto unikáty do skanzenov, kde vo svojom prirodzenom prostredí stoja drevené mlyny, domy, hostince a stodoly. Nie sú to však len skanzeny, kde stavby z dreva čnejú nad dedinami.

Slovenské drevené kostoly

Na Slovensku má výstavba drevených kostolov rozsiahlu tradíciu a tieto kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva. Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17., 18. a 19. storočia. Celkový počet drevených kostolov na Slovensku bol v minulosti viac ako 300, dnes sa ich zachovalo približne šesťdesiat.

Mnohé kostoly boli pôvodne postavené ako gréckokatolícke, neskôr pravoslávne, ale aj rímskokatolícke. Za Národnú kultúrnu pamiatku bolo zo Šariša a Horného Zemplína v roku 1968 vyhlásených 27 drevených kostolov. V roku 2008 v kanadskom Quebecu výbor OSN rozhodol o tom, že ďalšie z nich budú patriť do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Do tohto zoznamu patria chrámy v Kežmarku, Hervartove, Tvrdošíne, Leštinách, Hronseku, Bodružale, Ladomirovej a Ruskej Bystrej.

Najväčšia časť týchto chrámov stojí na severovýchode krajiny. Pôvodne ich našu krajinu zdobilo okolo 300, no v dôsledku požiarov či prestavieb za murované alternatívy ich zostalo zachovaných 59.

Charakteristické prvky cerkví:

• Už ako samotný názov vypovedá, drevené kostoly boli postavené za použitia dreva ako stavebného materiálu.
• Cerkvi boli zvyčajne postavené nad dedinou, na vyššie postavených miestach.
• Súčasťou areálu bol cintorín, ktorý bol aj s kostolom obohnaný múrom.
• Vstup do areálu tvorila vstupná brána.
• Kostoly mali prevažne zrubový charakter.
• Stáli na kamennej podmurovke.
• Boli trojdielne, čo symbolizuje Svätú Trojicu.

Drevené kostoly boli umelecky stvárnené, vysoký dôraz sa kládol predovšetkým na výzdobu. Výzdoba sa koncentrovala v interiéri, ale aj exteriéri. Exteriér dopĺňala napríklad vyzdobená strešná krytina, rôzne geometrické ornamenty na jednotlivých častiach kostola, vyzdobené mohli byť aj dvere, okná, mreže, kríže a podobne.

Práve ikonostas je dôležitým prvkom kostolov. Jeho výzdoba má byť bohatá a slávnostná. Účelom ikonostasu je oddelenie svätyne od lode.

Väčšina cerkví je trojpriestorových, čo má symbolizovať Svätú Trojicu. Jednotlivé časti majú svoj význam:

• Vstupná časť kostola sa nazýva predsieň či babinec. Zo symbolického hľadiska predstavuje toto miesto očistec alebo trpiacu Cirkev.
• Dôležitou samostatnou časťou je loď. V nej sa nachádzajú veriaci, ktorí sa zúčastňujú obradov. Zo symbolického hľadiska táto časť predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi.
• Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom sa nazýva svätyňa. Ikonostas oddeľuje svätý priestor svätyne od veriacich v lodi kostola.

Príklady drevených chrámov na Slovensku:

• Drevený gréckokatolícky chrám východného obradu sv. Lukáša v Krivom
• Drevený chrám východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu v Tročanoch
• Kostol Stretnutia Pána so Simeonom v Kožanoch
• Drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky v Jedlinke
• Drevený chrám východného obradu sv. Michala archanjela vo Fričke
• Drevený gréckokatolícky chrám svätého Kozmu a Damiána v Lukove
• Gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala v Ladomirovej
• Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove
• Gréckokatolícky drevený Chrám sv. Michala Archanjela v Šemetkovciach

Trojpriestorová zrubová cerkva východného obradu svätého Michala archanjela z roku 1752 bola poškodená pri vojenských operáciách Karpatsko-duklianskej operácie v októbri a novembri 1944. K jej obnove prispeli občania obce v roku 1945. Veža cerkvi je zakončená makovičkou s tamburom a kovaným kovovým krížom, ktorá vyrastá z konštrukcie objektu. Dvojstupňovité stanové strechy nad svätyňou a loďou sú zakončené kužeľovitými vežičkami pokrytými šindľom s kovanými krížmi. Celý zrub obdobne ako i ostatné drevené cerkvi z exteriéru je obložený vertikálne položenými doskami s lištami, ktoré boli obnovené v roku 2001. V interiéri cerkvi na stenách sa zachovali zvyšky nástenných malieb. Barokový štvorradový drevený ikonostas s cárskymi dverami je z 2. polovice 18. storočia. Niektoré ikony zakomponované do ikonostasu sú zo staršieho obdobia. Ikonostas a oltár boli reštaurované v rokoch 1969 - 1970. Znovu bol reštaurovaný v roku 2005. Na oltári sú tzv. Zvonica s tromi zvonmi z druhej polovice 20. storočia, bola postavená v 19.

Interiér kostola sv. Františka z Assisi v Hervartove. Zdroj: Wikimedia Commons

Turistické trasy

Pre záujemcov o návštevu týchto chrámov existuje niekoľko trás:

• Trasa 1: Bardejov - Krivé - Hervartov (40 km)
• Trasa 2: Bardejov - Frička - Lukov (45 km)
• Trasa 3: Bardejov - Tročany - Kožany (66 km)
• Trasa 4: Bardejovské Kúpele - Jedlinka - Ladomirová (78 km)

Vo viacerých kostoloch (Frička, Tročany, Kožany, Lukov, Jedlinka, Krivé, Ladomirová) sa pravidelne každú nedeľu a sviatky slúžia bohoslužby. Pre aktuálne informácie ohľadom bohoslužieb alebo otváracích hodín kostolov, prosím, kontaktujte príslušný farský úrad alebo jednotlivcov, ktorý kostol spravujú.

Mapa drevených chrámov východného obradu na Slovensku. Zdroj: drevenechramy.sk

Ďalšie zaujímavosti v okolí

Okrem samotných chrámov môžete navštíviť aj:

• Kalvária v Bardejove
• Skanzen vo Svidníku
• Údolie Smrti pri Svidníku
• Vojenské múzeum vo Svidníku
• Múzeum ukrajinskej kultúry

Prehľad drevených kostolov

Táto tabuľka poskytuje základný prehľad o niektorých z najvýznamnejších drevených kostolov na východnom Slovensku, ich umiestnení a roku výstavby.

Drevené sakrálne pamiatky sú cenné nielen pre kultúru krajiny, veriacich, ale aj pre návštevníkov, ktorých pohľad na ne určite chytí za srdce. Ak sa rozhodnete navštíviť ich všetky, určite vás čaká dlhé putovanie. Začať môžete Karpatskou drevenou cestou dlhou vyše 300 km, ktorá spája takmer 50 týchto drevených skvostov.

Synagógy na Slovensku

Pre židovský dom modlitby, kde sa prioritne združujú židovskí veriaci pre vykonávanie bohoslužieb sa používa pojem synagóga. Samotný názov synagóga pochádza z gréckeho slova „synagein“, ktoré v preklade znamená združovať sa - označuje miesto zhromaždenia. Stretneme sa aj s názorom, kde slovo „synagóga“ ako zhromaždenie odvodené od gréckeho prekladu je doplnené hebrejským výrazom „beit knesset“, ktorý znamená „dom zhromaždenia“.

Na konci 19. storočia a neskôr pri výstavbe synagóg začiatkom 20. storočia, ich architektúra bola podriadená smeru ku ktorému sa jednotlivé náboženské obce hlásili po ich rozkole v rokoch 1868 - 1869. Po tomto období vznikli ortodoxné, neologické a status quo ante židovské náboženské obce. Ortodoxní židia rešpektovali prísne pravidlá judaizmu, neológovia prezentovali reformný smer. Status qou ante prijali tí židia, ktorí sa nepriklonili ani k jednému z predchádzajúcich smerov. Rozkol mal následne vplyv na architektúru synagóg po roku 1870. Ortodoxné obce uplatňovali konzervatívne stvárnenie výzoru synagóg. Vyznačoval sa jednoduchými vzormi bez výrazného zdobenia fasád, ktoré boli doplnené o prvky orientálneho maurského slohu. Typickým znakom väčšiny ortodoxných synagóg je trojosové priečelie.

Liberálny smer neologických obcí pri výstavbe synagóg bol otvorenejší novým prvkom a postupom pri návrhoch a výstavbe synagóg. Architekti začali uplatňovať netradičné prvky objavujúce sa na jednotlivých realizovaných objektoch, často inšpirované sakrálnymi objektmi iných cirkví, hlavne kresťanstva. Objavujú sa nové architektonické stvárnenia ako napríklad dvojvežové prevedenie fasády, ktoré nájdeme na synagóge v Malackách - prvok prevzatý z kresťanských sakrálnych objektov. Pri iných projektanti začali pracovať s pokrokovými technikami a tie následne uplatnili na nových konštrukciách v podobe kupol ako pri bývalej neologickej synagóge v Košiciach (sídlo Štátnej Filharmónie v Košiciach) či Žiline.

Synagógy ako také nemajú jednotnú architektúru, ktorá by bola striktne aplikovaná pri výstavbe každého objektu. Spoločným prvkom je zväčša uplatnený maurský štýl (štýl príbuzný orientálnej architektúre, ale zároveň preberal niektoré prvky z európskej architektúry) alebo základné usporiadanie interiéru. Ich architektúra v hrubom základe preberá niektoré prvky realizované pri iných synagógach, prioritne v stredoeurópskom priestore, ako napríklad synagógy po vzore vidieckych synagóg na Morave, synagógy poľského typu alebo synagógy inšpirované už skôr postavenými v Budapešti alebo Viedni.

Svoju architektúru a typické prvky má aj interiér synagógy. Štandardne pozostáva zo svätostánku (aron ha-kodeš), kde sú uložené zvitky Tóry. Býva orientovaný vždy smerom na Jeruzalem. Schránka symbolizuje prenosnú Archu zmluvy. Zvitky Tóry vo svätyni zakrýva opona (parochet). V mnohých synagógach sa nad archou nachádza večné svetlo (ner tamid). Ide o plameň (alebo žiarovku) a je symbolom „západnej lampy“, ktorá neustále svietila v svätom chráme v Jeruzaleme. Tradične v strede chrámu je umiestnená a obrátená smerom k prednej časti miestnosti bima, z ktorej sa číta Tóra.

Súčasný stav židovských sakrálnych objektov, synagóg, poznačila hlavne druhá polovica 20. storočia. Zmena prístupu k synagógam ako významným hmotným kultúrnym pamiatkam nastala po roku 1989 a následne vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Až začiatok aktuálneho 21. storočia vniesol zlom a sme svedkami znovuzrodenia mnohých synagóg a často i ich záchrany pred úplným zánikom. Na dnešný počet a stavebnotechnický stav objektov vplývalo najmä obdobie 2. svetovej vojny a následne dôsledky holokaustu s rýchlo nastupujúcou novou komunistickou diktatúrou po roku 1948.

V súčasnosti na Slovensku lokalizujeme vyše 100 synagóg, ktoré sa v rôznej podobe zachovali dodnes. Jednotlivé synagógy sme v nasledujúcich riadkoch rozdelili na tri základné regióny - západné, stredné a východné Slovensko.

Západné Slovensko:

Najväčší počet synagóg nájdeme na západnom Slovensku, kde aj dnes žije početnejšia židovská komunita z toho mála Židov, ktorí žijú na Slovensku. Reprezentatívna vzorka objektov synagóg je prítomná v Bratislave, Senci, Malackách, Stupave, a tiež v Trnave, Šaštíne-Strážach alebo vo Svätom Jure či v Modre. Nachádzajú sa v rôznej fáze stavebnotechnického stavu či využitia. Južné oblasti západného Slovenska reprezentujú hmotné židovské kultúrne dedičstvo v podobe bývalých synagóg v Šahách, Komárne alebo Leviciach. Prvé dve menované sú jedni z mála miest, kde sa zachovali dve, alebo v prípade Komárna tri objekty synagogálnej architektúry.

Stredné Slovensko:

Stredné Slovensko v počte existujúcich synagóg reprezentuje menšiu časť, keďže viaceré objekty boli asanované. Považie reprezentujú synagógy v Trenčíne, Bojnej alebo bývalé synagógy v Bánovciach nad Bebravou a Drietome, ktoré sú dnes využívané ako evanjelické kostoly. Severná časť stredného Slovenska stratila veľké množstvo synagóg, kde Kysuce sú dnes bez jediného objektu podobne ako Turiec. Tu dnes stojí len bývalá synagóga vo Vrútkach, ktorá je sídlom mestskej knižnice. V ostatných mestách v rôznej podobe existujú dodnes - Dolný Kubín, Tvrdošín, Trstená. Oblasti banských miest, ako vyplýva z minulosti, kde sa židovské osídlenie objavuje neskôr, sa prejavilo v menšom počte synagóg. Aj z tohto malého počtu dnes stoja len dve synagógy v Banskej Štiavnici a Brezne. V Banskej Bystrici bola synagóga asanovaná a najbližšie nájdeme bývalú synagógu vo Zvolene. Nezachovala sa ani synagóga v Kremnici. slovenská synagóga sa zachovala v Lučenci, kde po úspešnej rekonštrukcii slúži ku kultúrnym a muzeálnym účelom. Región Malohontu reprezentujú aj synagógy v Kokave nad Rimavicou a Haliči (evanjelický kostol). Na Gemeri sa zachovala bývalá synagóga v Revúcej (sála svedkov Jehovových)a v obci Štítnik, ktorá naďalej chátra. V okolí Tatier dodnes stoja bývalé synagógy v Poprade, Huncovciach alebo aj v Spišskom Podhradí.

Východné Slovensko:

Na východnom Slovensku evidujeme množstvo existujúcich synagóg, aj keď ich počet nie je taký ako v prípade zvyšku Slovenska. Najvýznamnejšie centrá boli v Bardejove, Prešove a Košiciach, ktoré je aj dnes sídlom malej židovskej komunity. V Košiciach stoja štyri objekty (súčasných alebo bývalých) synagóg. Dve bývalé po prestavbe slúžia iným účelom. V prípade neologickej synagógy ako Dom umenia. Ortodoxná synagóga na Puškinovej ulici je stále využívaná pre potreby bohoslužieb. Viac objektov synagóg stojí aj v Prešove a Bardejove, kde sú dodnes tri synagógy. Zachovali sa aj bývalé synagógy Ľuboticiach a Slovenskom Novom Meste, ktoré sú chrámom bohoslužieb iných vierovyznaní. Východné Slovensko stavom synagóg reprezentuje aj objekty, ktoré dnes síce stoja, avšak sú v zlom stavebnotechnickom stave a chátrajú. Hrozí im úplný zánik ako v prípade objektov v Kráľovskom Chlmci, Veľkej Ide alebo Pečovskej Novej Vsi.

Synagóga v Bardejove. Zdroj: synagogy.eu

tags: #pravoslavna #cirkev #prvky