Mariánske pútnické miesto Ľutina sa nachádza neďaleko mesta Sabinov, len 27 km od Prešova smerom na Starú Ľubovňu. Leží na južnom svahu Čergovského pohoria v údolí potoka Ľutinka.
Bazilika minor v Ľutine
Zjavenia a Začiatky Pútnického Miesta
Tradícia hovorí, že 19. augusta 1851 sa Zuzane Fekete, ktorá išla s deťmi zbierať huby, zjavil na hore svätý Mikuláš. Biskup sa jej prísnym hlasom spýtal: „Dnes je veľký sviatok Pána, zbožný ľud je v chráme, spieva na liturgii a ty tu zbieraš huby?“ Svätec jej povedal, aby na pamiatku ich stretnutia postavili svätý kríž a všetko povedala svojmu duchovnému otcovi.
Spočiatku jej kňaz Štefan Rojkovič neuveril. Keď Zuzana onemela, lekári zistili, že je telesne a duševne zdravá. Otec Rojkovič dal nakoniec postaviť kríž na mieste, ktoré Zuzana označila. Pri posviacke Zuzana zvolala: „Opäť ho vidím“. Otec Rojkovič ju upokojil so slovami: „Buď spokojná, aj ja ho vidím“.
Neskôr sa jej svätý Mikuláš zjavil opäť a žiadal, aby na mieste ich stretnutia bola postavená kaplnka zasvätená Panne Márii. Na dôkaz dal svätý Mikuláš Zuzane Mariánsku ikonu, ktorú mala dať kňazovi. Keď kňaz s kurátormi zistili, že ikona zmizla z pokladnice a Zuzana priniesla ďalšiu, uverili jej. Nasledovalo vyšetrovanie a schválenie z Ríma.
Výstavba Kaplniek a Baziliky
Po schválení z Ríma sa začala zbierka na stavbu kaplnky Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Ľudia putovali cez Viedeň, Budín, Transilvániu a Podkarpatsko, prinášali kamene na stavbu kaplnky a oporného múru. Množstvo pútnikov dosahovalo 55-60 tisíc.
Prvá oficiálna púť sa v Ľutine uskutočnila v roku 1855 po vydaní Apoštolského bréve pápeža Pia IX. No už pred tým sa na Ľutinskej hôrke zhromažďovali pútnici, ktorý v roku 1854 postavili Kaplnku Usnutia Presvätej Bohorodičky, tak ako to požadoval sv. Mikuláš. Ľutina sa tak stala najvýznamnejším pútnickým miestom gréckokatolíkov na Slovensku.
V roku 1878 sa vybudovali kaplnky Sv. Anny a Sv. Kríža a v roku 1930 kaplnka sv. Mikuláša nad prameňom vody na mieste prvého zjavenia. Pôvodne bol v Ľutine drevený chrám zasvätený sv. Kozmovi a sv. Damiánovi, ktorý však priestorovo nevyhovoval pútnikom. Preto sa v roku 1896 pristúpilo k vybudovanie nového chrámu, dnešnej baziliky a ešte v tom istom roku bol chrám pod strechou. Neskôr sa vyskytli bližšie neurčené problémy a chrám bol napokon dokončený a posvätený v roku 1903.
Medzi významné udalosti patrí púť v roku 1945, kedy biskup Pavel Peter Gojdič slávnostne ukončil eparchiálny Mariánsky rok. Pútnickú tradíciu narušila likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950.
V roku 1968 bola znovu obnovená činnosť našej cirkvi. Napriek zlým vonkajším podmienkam sa začal počet pútnikov opäť zväčšovať. V rokoch 1981-1984 sa veriacim podarilo urobiť generálnu opravu chrámu. Autorom vnútornej maľby, okien, bohostánku a ikôn vo svätyni je akademický maliar Mikuláš Klimčák.
V roku 1988 Svätý Otec Ján Pavol II. povýšil chrám a priľahlé objekty na hodnosť Bazilika Minor.
Interiér Baziliky minor v Ľutine
Prvý prešovský arcibiskup Ján Babjak SJ sa v roku 2007 rozhodol zväčšiť baziliku o dve bočné lode. Súčasťou pravej lode sa stal zrekonštruovaný barokový ikonostas z Chrámu sv. Paraskevy z Novej Polianky z roku 1766. Nová bazilika sa tak stala dominantou Ľutiny a symbolom Gréckokatolíckej cirkvi.
3. novembra 2010 sa začalo s úpravou bývalého farského sadu nad bazilikou, na ktorého mieste vyrástli dve nové kaplnky a dvanásť spovedníc. 20. augusta 2011 bol významný aj vďaka tomu, že bazilika bola obohatená o relikviár s relikviou (krvou) bl.
30. novembra 2011 bola otvorená prvá časť miniskanzénu drevených chrámov. Februárová fatimská sobota v roku 2012 sa v pútnickej Ľutine začala výnimočne. Prešovský arcibiskup Ján Babjak SJ v Kaplnke sv. Mikuláša, v areáli Baziliky minor, k verejnej úcte uložil a požehnal relikvie sv. arcibiskupa Mikuláša, lýcijskomyrského divotvorcu.
V júli 2013, pri príležitosti 25. výročia vyhlásenia miestneho chrámu za baziliku minor, bazilika dostala nový šat v podobe rozmerných mozaík Božieho milosrdenstva, svätého Jána Pavla II., blahoslavených biskupov mučeníkov Pavla Petra Gojdiča, Vasiľa Hopka, Teodora Romžu, rehoľného kňaza mučeníka Metoda Dominika Trčku, svadby v Káne Galilejskej , milosrdného Samaritána a sv. sestry Faustíny.
V roku 2015, ľutinská hora začala zažívať komplexnú opravu. Prešovský arcibikup Ján Babjak SJ, navrhol prepojenie baziliky s ľutinskou horou Cestou svetla. Ďalšou dominantou areálu baziliky sa stal drevený chrám svätej Rodiny, ktorý sa vyníma na skale nad bazilikou.
Súčasne s Chrámom svätej Rodiny a Cestou svetla, bola zhotovená aj Krížová cesta, ktorá začína pri Kaplnke sv. Mikuláša a končí pri drevenom chráme na kopci.
V roku 2016 mystička Myrna Nazzour zo Sýrie, ktorá tu bola na...
Pravoslávna Cirkev v Sabinove a Okolí
Pravoslávna cirkevná obec v Ľutine patrí k najznámejšiemu pútnickému centru jednoty už od ranného obdobia Československého štátu. V roku 1930 sa obnovuje Pravoslávia pod vedením otca Vasilija Solovjeva a buduje sa kamenný Chrám zasvätený Zosnutiu Presvätej Bohorodičky.
V roku 1933 sa ľutinská Pravoslávna cirkevná obec stáva registrovanou Krajským úradom.
Medzi významné osobnosti Pravoslávnej cirkvi patrí metropolita Nikolaj Kocvár, ktorý sa narodil v Hanigovciach, okres Sabinov. Bol ustanovený za správcu Pravoslávnej cirkevnej obce v Mikulášovej, okres Bardejov. Bol dlhodobým námestníkom metropolitu Doroteja a po jeho smrti sa stal metropolitným správcom Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku. Dňa 14. apríla bol zvolený za metropolitu Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku a v nedeľu 4. júna 2000 bol slávnostne intronizovaný.
Toto obdobie bolo poznačené odovzdávaním cirkevného majetku, chrámov, farských budov a výstavbou nových cirkevných objektov. K dnešnému dňu v prešovskej eparchii je vystavených vyše 70 nových chrámov.
Prehľad Chrámov Prešovskej Pravoslávnej Eparchie v Okrese Sabinov:
| Obec | Chrám | Správca |
|---|---|---|
| Hanigovce | Chrám sv. vmč. Kpt. | prot. Mgr. |
Ďalšie chrámy a duchovní správcovia v okrese Sabinov sú uvedení v zozname vyššie.
tags: #pravoslavna #cirkev #sabinov