Pravoslávna cirkev je rozsiahle spoločenstvo veriacich s bohatou históriou a tradíciami. V súčasnosti čelí mnohým výzvam a zmenám, ktoré ovplyvňujú jej fungovanie a postavenie vo svete. Tento článok poskytuje prehľad o aktuálnej situácii v pravoslávnej cirkvi, so zameraním na zmeny kalendára a situáciu na Ukrajine.
Prechod na nový kalendár na Ukrajine
Autokefálna pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU) oficiálne schválila, že od 1. septembra prechádza na nový juliánsky kalendár. V prípade pevne stanovených sviatkov (napr. Vianoce) zodpovedá gregoriánskemu (nášmu) kalendáru až do roku 2800.
Sviatok Narodenia Pána (Vianoce) sa tak bude sláviť 25. decembra namiesto 7. januára, sviatok Pokrov - Presvätej Bohorodičky Ochrankyne - 1. namiesto 14. októbra, Bohozjavenie - 6. namiesto 19. januára a sviatok svätého Mikuláša - 6. decembra namiesto 19. decembra.
Zmena sa nedotkne Veľkej noci a sviatkov, ktorých termín sa určuje podľa lunárneho kalendára, informovali ukrajinské médiá s odvolaním sa na PCU. Zároveň sa zachováva právo farností a kláštorov používať starý juliánsky kalendár.
Dôvody prechodu na nový kalendár
Rozhodnutie o prechode na nový kalendár biskupi schválili ešte v máji tohto roku, vo štvrtok bolo potvrdené s definitívnou platnosťou. PCU uviedla, že starý juliánsky kalendár je na Ukrajine „spojený s ruskou cirkevnou kultúrou“. Prechod na nový kalendár preto PCU vníma ako prejav túžby zachovať si a potvrdiť ukrajinskú duchovnú identitu aj ako obranu pred agresiou „ruského sveta“.
Ruská pravoslávna cirkev sa stále riadi juliánskym kalendárom. Rok juliánskeho kalendára je voči astronomickému roku dlhší o 11 minút a 14 sekúnd a v priebehu stáročí táto odchýlka stále vzrastá. Pre západný svet preto v roku 1582 pápež Gregor XIII. zaviedol nový kalendár (neskôr po ňom pomenovaný ako gregoriánsky) s vylepšenými priestupnými pravidlami. V prípade juliánskeho kalendára však kumulujúca sa odchýlka od slnečného kalendára dosahuje už 13 dní.
Situácia pravoslávnej cirkvi na Ukrajine
Na území Ukrajiny pôsobia dve pravoslávne cirkvi: autokefálna pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU), ktorá vznikla na konci roka 2018, a ukrajinská pravoslávna cirkev (UPC), ktorá až do ruskej invázie podliehala moskovskému patriarchátu, ale po vypuknutí vojny na Ukrajine sa od neho oddelila.
Vláda v Kyjeve podporuje PCU, ktorá vznikla s pomocou konštantínopolského ekumenického patriarchu Bartolomeja I.
Dnes na Ukrajine dominujú tri cirkvi Pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU, 39 % z obyvateľov v roku 2020), Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu (UPC MP, 21 %), a Gréckokatolícka cirkev (GKC, 10 %). UPC MP dominuje v rusky hovoriacich oblastiach na východe a juhu a GKC na západe Ukrajiny.
Bolestné rozdelenie na dve pravoslávne cirkvi a gréckokatolícku cirkev je hlbokou ranou, ktorá sa v nedávnej dobe zasa rozjatrila.
Historické pozadie rozdelenia cirkví na Ukrajine
Keď východní Slovania prijali kresťanstvo (988), cirkev v Kyjevskej Rusi sa stala podriadenou Carihradskému patriarchovi. Po dobytí Kyjevskej Rusi Mongolmi sa centrum metropolitu presunulo do Vladimíru a neskôr do Moskvy.
Konštantínopol sa postupne dostával do zovretia Osmanov. Patriarcha i moskovský metropolita pristúpili po dávnom rozdelení západnej a východnej cirkvi (1054) na opätovné zjednotenie (1439). No Moskva neprijala Úniu a v roku 1448 si vyhlásila nového metropolitu, čím sa ruská cirkev stala fakticky samostatnou. Po páde Konštantinopolu (2. Ríma) vzniká postupne v Ruskej ríši idea 3. Ríma, čiže ruské kresťanstvo sa považovalo za jediné neporušené a spásonosné na celom svete.
Keď sa vytvoril Poľsko-Litovský štát (1569), Poľsko nadobudlo prevahu a nastala polonizácia a katolizácia dnešného územia Ukrajiny. Časť pravoslávnych na západe územia Ukrajiny patriacich pod Konštantínopol sa pripojili k Rímu a vytvorili Uniatsku cirkev, neskôr s názvom Gréckokatolícka cirkev. Tým začal obojstranný násilný konflikt medzi katolíkmi a pravoslávnymi.
Po povstaní Chmelnického (1654) bola ľavobrežná časť Poľsko-litovského štátu (Ukrajina na východ od Dnepra) pripojená k Rusku. Kyjevská cirkev sa roku 1686 podriadila Moskovskému patriarchátu. Po rozdelení Poľska, väčšina dnešnej Ukrajiny pripadla Rusku, nastala pre zmenu rusifikácia a pravoslavizácia.
V roku 1920 sa v dnešnej západnej Ukrajine od pravoslávnej cirkvi odčlenila Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev, ktorú nikto neuznal. V rokoch 1990 až 1992 počas rozpadu Sovietskeho Zväzu starodávna Ruská pravoslávna cirkev zriadila Ukrajinskú pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu (UPC MP) ako prakticky samostatnú jednotku.
Ukrajinskej vláde, ktorá sa stala nepriateľskou voči Moskve (po 2014), vadilo akékoľvek napojenie na Moskvu, preto vznikla myšlienka spojenia troch pravoslávnych cirkví na Ukrajine do jednej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny (PCU). Táto navonok krásna idea nadchla konštantínopolského patriarchu, ktorý ju v roku 2018 zrealizoval, zrušil dekrét z roku 1686, ktorým sa Kyjevská metropólia stala súčasťou Moskovského patriarchátu. Väčšina obyvateľov východnej a južnej Ukrajiny nesúhlasí z protiruskou politikou, lebo sú z Ruskom rodinne poprepájaní, ako my s Čechmi alebo Maďarmi.
Podľa štatistík má vraj nová PCU oveľa viac členov, ale paradoxne UPC MP má prevahu kňazov a farností, a vysokú prevahu rehoľníkov a kláštorov včítane 3 najväčších - Kyjevsko-pečerskej, Počájevskej a Svjatohorskej lavry.
Pravoslávna cirkev na Slovensku
V pravoslávnej cirkvi na Slovensku vrcholí v týchto dňoch 40-dňové obdobie pôstu pred vianočnými sviatkami. Veriaci počas neho dodržiavajú zdržanlivosť od mäsa i mliečnych výrobkov.
Veriaci tejto cirkvi, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára, začínajú sláviť Vianoce v pondelok 6. januára, keď sa predpoludním koná v pravoslávnych chrámoch svätá liturgia. Podvečer bývajú bohoslužby známe ako Veľké povečerie.
Štedrá večera pravoslávnych veriacich pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýbajú chlieb, med a cesnak. V nasledujúci deň 7. januára je v pravoslávnej cirkvi veľký sviatok Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista). Predpoludním sa v chrámoch koná slávnostná svätá liturgia. Po tomto sviatku v cirkvi nasleduje 8. januára sviatok presvätej Bohorodičky a 9. januára si pravoslávni pripomenú prvomučeníka sv. Štefana.
Pravoslávni v Česku a na Slovensku (s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku) sa riadia juliánskym kalendárom, podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.
Sviatok Bohozjavenia si pripomenú gréckokatolícki veriaci aj vo farskom chráme v Klokočove a na brehu Zemplínskej šíravy. Archijerejská svätá liturgia, ktorej bude predsedať gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ, bude spojená s Jordánskym svätením vody.
„Ide o spomienku na krst Kristov v rieke Jordán, kedy sa Boh zjavuje ako Svätá Trojica," priblížil s tým, že od skončenia pandémie vladyka Cyril Vasiľ každý rok svätí vodu na sviatok Bohozjavenia v Klokočove. Svätá liturgia sa začne o 10.00 h, následne sa spolu so sprievodom presunú k vodám Zemplínskej šíravy, kde sa uskutoční posvätenie vody.
„Voda sa posviaca zvolávaním Svätého Ducha cez trojité požehnanie vody - ponáranie sviec do vody, dýchaním na hladinu a ponorením ruky. Nakoniec sa do vody ponára kríž. Po posvätení vody sa pokropia prítomní veriaci, chrám, veriaci sa z vody môžu napiť i odniesť si ju domov," spresnil.
Pravoslávny kňaz a ruský historik vysvetľuje historické pozadie vojny na Ukrajine
tags: #pravoslavna #cirkev #vo #svete