Slovenské adventné zvyky nemusia vyjsť z módy. Možno aj z toho dôvodu zabúdame na pôvodné zvyky, ktoré si ctili bývalí obyvatelia Slovenska. Aspoň na niektoré z nich by sme si však aj kvôli deťom mohli spomenúť. Pre nás by to znamenalo krátke zastavenie a relax pre dušu a pre deti by bol zase potrebný kontakt s minulosťou, aby nezabúdali na to, čo im má byť blízke.
Predsviatočné obdobie pre nás znamená často skôr čas stresov a koncoročného náhlenia sa. I keď istá hektika sprevádzala aj našich predkov, určite sa nedala porovnať s tým, čomu musíme čeliť my. Pozrite sa spolu s nami, s čím sa spájali tieto dni v minulosti.
Naša história je tak bohatá na zvyky a tradície, že každý región a dokonca niekedy každá obec má svoje špecifické zvyklosti. Aké zvyky sú tradičné vo Vašom regióne, meste, či oblasti? Počas mesiaca Studeň vanul studený vietor, padal studený dážď a sv. Predvianočné pôstne obdobie plné zvykov a tradícií začínalo už v novembri. November sa podľa staro-slovenského kalendára volal STUDEŇ a december MRAZEŇ. Naši predkovia pomenovávali mesiace podľa toho, čo bolo pre daný mesiac najpríznačnejšie.
Vianoce sú najväčšie a najkrajšie kresťanské sviatky v roku, ktoré sa slávia v mnohých krajinách po celom svete. Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu.
Počas tohto obdobia nazývaného Advent, ktoré nám v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych, ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami.
Svoje nezastupiteľné miesto má adventný veniec, častokrát z čečiny, ktorý je ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ. Je znamením nádeje a holdom tomu, ktorý prichádza. Umocňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom, či už je umiestnený v byte na stole alebo zavesený na dverách.
U detí je veľmi obľúbený adventný kalendár, ktorý prináša radosť a iskričky v očkách každý deň od 1. decembra. Poďme sa pozrieť na to, aké tradície sa viažu k jednotlivým dňom v adventnom období.
Katarína - koniec zábavy a začiatok pôstu
I keď začiatok adventného obdobia sa pre väčšinu z nás spája s prvým decembrom, v skutočnosti sa všetky zvyky začínajú už o pár dní skôr. Prvým bodom je Katarína, ktorá spúšťa jeden z menších pôstov v roku. V tento večer sa koná posledná zábava a najmä v minulosti platilo pravidlo, ktoré sa v súčasnosti dodržiava skôr v menších dedinách.
Diskotéky a hudobné podujatia by mali mať stop až do druhého vianočného sviatku. Ľudia sa takto pripravovali na oslavu príchodu spasiteľa a venovali sa skôr domácim prácam, prípadne predprípravám na Štedrý večer. Čo sa týka jedla, prichádza istá dávka striedmosti, no pôst nie je tak prísny ako počas Veľkej noci. Výnimkou sú len malé posedenia v práci alebo predvianočné vystúpenia v školách či škôlkach.
V ľudových predstavách sa chápal práve deň Kataríny ako prvý stridží deň, začiatok zimy. Pastieri trúbením a práskaním bičmi vyháňali strigy z dediny na krížne cesty, ľudia sa chránili pred nepriaznivými silami jedením cesnaku a robením kríža na dverách. Do domu nesmela ako prvá vkročiť cudzia žena, inak by sa obyvateľom domu „zbierali“ prsty na rukách v čase letných prác a po celý nasledujúci rok by sa rozbíjal riad.
Mládenci v tento deň zvykli skrývať náradie z domov dievčat, neraz sa stalo, že hospodár si ráno našiel voz na streche domu alebo svoj drevený záchod vo dvore suseda. Na Katarínu sa konali posledné tanečné zábavy pred nastávajúcim adventom, na ktorých sa často tancovalo až do rána. V živote roľníkov to bol aj deň, kedy sa definitívne zakončilo pasenie dobytka a započalo sa so strihaním oviec. Svoju mzdu dostali paholkovia, honelníci, pastieri a ak sa rozhodli, mohli aj zmeniť službu.
Sviatok svätého Ondreja (30. november)
Každoročne na Ondreja (30. novembra) sa už veľa rokov traduje mnoho zvykov. Pripomeňme si niektoré z nich a aj to, kto bol sv. Ondrej.
Sv. Ondrej bol rybárom, rovnako ako jeho brat Šimon a pochádzal z Betsaide. Ondreja veľmi oslovilo vystúpenie Jána Krstiteľa a stal sa jeho verným učeníkom. Neskôr sa stal prvým učeníkom Ježiša Krista.
Ondrej bol vždy medzi prvými 4 apoštolmi uvádzanými v evanjeliách a bol zmieňovaný spravidla v súvislosti so zázračným nasýtením 5 tisíc ľudí. Svoj život strávil na viacerých miestach dnešného Ruska, Bulharska, Rumunska, či Grécka. Bol ukrižovaný na kríži v tvare X. Sv. Ondrej je patrónom sedliakov, rybárov a neviest.
Veštenie a čary na sv. Ondrejských zvykov je pomerne dosť a líšia sa v jednotlivých regiónoch. Vyberáme niektoré z nich. Obľúbenými boli veštby o vydaji.
Dievčatá do halušiek vložili papierik s krstným menom mládenca. Halušky vhodili do vody. Keď začali vrieť a halušky vychádzali na povrch, vždy iná dievka vychytila halušku. Z halušky si vybrala papierik s menom. Tradovalo sa, že dievča sa vydá za mládenca, ktorého si z halušiek vytiahla.
Chlapci aj dievčatá, sa zišli v dome, kde zvyčajne chodili na priadky. Posadali si dookola na lavice a v prostriedku bol stolček. Na tento si zvyčajne sadlo najzvedavejšie dievča. Chlapci hriali olovo na lyžičke. Olovo liali cez kľúč do misky s vodou. Liali ho nad hlavou uprostred sediacej dievky, ktorá odriekala slová: "Ondreju, Ondreju, na teba olovo leju, aby si mi dal znať, koho budem muža mať." Podľa toho, v akom tvare olovo stuhlo, dievčatá hádali budúcnosť.
Na sviatok sv. Ondreja vzal človek 4 hrnčeky a obrátil ich hore dnom. Pod každý z nich vložil hlinu, chlieb, hrebeň a pod posledný prsteň. Ostatní, bez toho aby vedeli, čo ktorý hrnček skrýva, si otočili po jednom hrnčeku.
Keď na sv. Ondreja dievky triasli ploty a popritom odriekali: “Plote, plote trasiem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, daj mi tejto noci znať s kým ja budem pred oltárom stáť.” Potom sa museli dievčatá v tichosti rozísť a až do rána nesmeli preriecť ani slovko.
Deň Ondreja sa spájal najmä s veštbami týkajúcimi sa vydaja. Verilo sa na osud človeka a osudom predurčeného partnera. Dievčatá v tento deň magickými úkonmi zisťovali, kedy sa vydajú, ako bude ich nastávajúci vyzerať i to aký bude jeho pôvod.
Pre zistenie mena svojho nastávajúceho dievčence varili halušky s lístočkami, na ktorých boli napísané chlapčenské mená. Prvý lístoček, ktorý vyplával, predpovedal meno budúceho manžela.
Pre zistenie povolania svojho budúceho muža, liali dievčence roztavené olovo cez ucho kľúča do nádoby so studenou vodou.
Barbora a čerešňové vetvičky (4. december)
Ďalší zvyk, ktorý je pomerne známy súvisí so svätou Barborou. Na svätú Barboru sa majú odtrhnúť vetvičky z čerešne, dať doma do vázy s vodou a do Vianoc by mali vykvitnúť.Na jej sviatok chodievali ženy v bielom a rozdávali deťom darček. Poslušným sladkosti a neposlušným metličku. Vydajachtivé dievky si odlomili čerešňovú halúzku a keď im rozkvitla na štedrý deň, tak to znamenalo, že sa dobre a skoro vydá.
Na sviatok sv. Barbory dievča odrezalo z jablone vetvičky a vložilo ich do krčahu. Potom odbehlo k potoku, nabralo do úst vodu a zalialo ňou vetvičky. Tak to robilo každý deň až do Štedrého dňa. Ak jej na Štedrý deň vetvičky rozkvitli, bolo to znamenie, že sa do roka vydá.
Sviatok svätého Mikuláša (6. december)
Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie.
K Mikulášovi sa modlievali dievčatá túžiace po dobrom manželovi, aby mali šťastné manželstvo. Rodičkám pomáhal v ťažkej chvíli. Verili, že na jeho príhovor u Boha sa rodili zdravé životaschopné deti.
Tento sviatok sa vždy spájal s vierou v bohatsvo, a preto sa ľudia obdarúvavali sladkosťami a ovocím, ktoré symbolizovali zdravý a sladký život.
Mikuláš bol biskup, neskôr arcibiskup, pochádzajúci z Grécka. Bol známy pre svoju dobrotu, láskavosť a šľachetné činy.
Vianočné rozprávanie - Prišiel svätý Mikuláš
Medzi najznámejšie z nich patrí záchrana troch dcér. V meste, v ktorom žil, žila aj jedna rodina a tá mala tri dcéry. Ich otec rozhajdákal všetok majetok vrátane ich vena. Bez vena sa nemohli vydať a hrozilo im, že si budú musieť zarábať na živobytie najstarším remeslom. Ich biedu si všimol biskup Mikuláš a rozhodol sa im pomôcť. Vložil do mešca peniaze a ten položil na okno ich domu. To isté urobil aj ďalšiu noc. Otcovi dcér to nedalo pokoj a tretiu noc si na neznámeho dobrodinca počkal. Poďakoval sa mu a dcéry jednu po druhej postupne vydal.
Sviatok svätej Lucie (13. december)
13. december je ďalším zaujímavým dňom v predvianočnom období. Sviatok Lucie patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam. Trvali od Kataríny (25. novembra) do Tomáša (21. decembra). Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť.
Na Luciu chodili panny v bielom zahalené, s tvárou v múke omúčenou, chodili po domoch vymetať s husím perom kúty od zlého. Domáci nesmeli na ,,Lucie“ prehovoriť, lebo by boli prekliaty.
Svätá Lucia bola panna a mučenica. Narodila sa v 3. storočí v talianskom meste Syrakúzy. Pochádzala z dobre situovanej rodiny, ale všetok majetok vrátane svojho vena rozdala chudobným. Úrady ju prenasledovali ako kresťanku za čo ju aj umučili.
Podľa legendy to bola krásavica s očarujúcimi očami do ktorej sa bezhlavo zamiloval pohanský mládenec. Aby si ho nemusela vziať za manžela, údajne si oči vylúpila za čo ju Panna Mária obdarovala novými, ešte krajšími očami.
Tento sviatok sa vo veľkom slávi najmä vo Švédsku a Nórsku a v určitých oblastiach Fínska, kde mladé dievčatá oblečené v bielom rúchu nesú svetlo na hlave v podobe rozsvieteného venca (dnes už s elektrickými žiarovkami) a zapálenú sviečku v ruke starým ľuďom do domovov dôchodcov a spievajú im pritom piesne.
Táto tradícia predstavuje Luciu ako nositeľku svetla práve v období krátkych dní a dlhých tmavých nocí. Chlapci sú rovnako oblečení do bieleho rúcha, na hlave majú papierové čiapky v tvare kužeľa a v ruke nesú rozsvietenú hviezdu.
U nás na Slovensku kedysi chodievali dievky oblečené v bielej plachte so zamúčenou tvárou a husacím brkom v ruke vymetať z domov zlých duchov.
Dievča si pripraví 11 lístočkov s menami chlapcov zo svojho okolia a jeden lístoček nechá prázdny. Od Lucie do Vianoc každý večer jeden bez toho, aby sa doňho pozrela, vyberie a spáli. Na tom lístočku, ktorý jej zostane a otvorí ho na Štedrý večer nájde napísané meno svojho vyvoleného za ktorého sa vydá.
Medzi obľúbené zvyky v tento deň patrí písanie Luciových lístočkov. Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno, a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela.
Štedrý deň (24. december)
24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku.
Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) - deň Kristovho narodenia, i keď história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil.
Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko.
Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu.
Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie.
Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.
Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst a čarovaním sa veštilo všetko, čo sa týkalo zdravia, úspechov, budúcej úrody i osobného života. Pôst sa končil, keď vyšla na oblohe prvá hviezda.
V tento deň zdobili stromček, zavesený zo stropu nad stolom, jabĺčkami, orechami, niekedy slamenými ozdobami. Stôl obviazali reťazou na znak súdržnosti, a aby sa stretli o rok zas pri štedrovečrnom stole. Na stôl sa prestieral obrus, pod ktorý sa dávali slamenné kríže, ktoré potom zavesili na stromy, ako ochrana pred húsenicami.
Štedrá večera bola symbolom hojnosti a bohatej úrody na budúci rok. Pod tanier sa dávali mince a pod obrus šupiny z kapra na znak bohatstva. Na stole nesmel chýbať med, oplátky, "bobaľky" s makom.
Pred večerou sa mal najskôr nakŕmiť dobytok. Na začiatku večere si gazda namočil palec do medu a urobil krížik na čelo všetkým členom v domácnosti.
Dievky súce na vydaj hádzali topánky ku dverám, a ak špička topánky smerovala k dverám, tak to znamenalo, že sa skoro vydá.
Od stola sa nesmelo odchádzať, aby sa každý dožil nasledujúcich Vianoc. Po večeri sa znovu spoločne modlili a deťom rozdali jablká a orechy.
Na Božie narodenie chodili vinšovať betlehemci, a tak oznamovali narodenie Ježiška.
Prehľad predvianočných zvykov a tradícií
Pre lepšiu orientáciu v predvianočných tradíciách si pozrite nasledujúcu tabuľku:
| Sviatok | Dátum | Zvyky a tradície |
|---|---|---|
| Svätý Ondrej | 30. november | Veštenie budúcnosti, najmä vydaja, liatie olova, varenie halušiek s menami |
| Svätá Barbora | 4. december | Rezanie vetvičiek čerešne, rozdávanie darčekov deťom |
| Svätý Mikuláš | 6. december | Obdarúvanie detí v čižmách, spomienka na biskupa Mikuláša |
| Svätá Lucia | 13. december | Chodenie dievčat v bielom, vymietanie zlých duchov, písanie lístočkov s menami |
| Štedrý deň | 24. december | Štedrovečerná večera, zdobenie stromčeka, rozdávanie darčekov |